Keď sa Buddhu ktokoľvek pýtal, čo má robiť, aby nebol chamtivým, aby nebol žiadostivým po peniazoch či sexe, aby sa viac nehneval, vždy odpovedal rovnako. ” Prineste do svojho života vedomie” Jeho žiak Ánanda bol však stále viac zmätenejší z tohoto prístupu a tak sa ho raz opýtal. ” Si veľmi zvláštny. Ľudia predsa za tebou chodia z rôznymi “chorobami” no ty im stále predpisuješ rovnaký liek. Prečo to robíš?” No Buddha mu odpovedal. “Áno. Ich “choroby” sú rôzne. Presne tak ako sen tisíc ľudí je rôzny. Ak tých tisíc ľudí zaspí, bude sa im snívať tisíc rôznych snov. No jediný spôsob, ako sa zbaviť sna, je prebudiť sa.”
Rozmýšľala som nad významom tejto “súkromnej” debaty. A v mysli sa mi vynorili rady od troch mužov. Prvá rada znela. 
” Prečo sa dívaš na situáciu ako keby ťa tá situácia tvorila? Je to len situácia. Je to ako film. A ty sa predsa nenecháš vtiahnuť do deja filmu. Prišlo by ti to hlúpe. Tak to nerob ani v živote. Ak sa ocitneš v akejkoľvek situácii, predstav si, že si iba v kine. A tak ako v istom momente film začne, tak aj v istom momente film skončí. Je to prosto prirodzený vývoj. Rozdiel je len v tom, či sa necháš vtiahnuť do deja, alebo nie.” – druhá rada znela
” Prečo si myslieť, že niekomu prekážame. Stačí len troška poodstúpiť a potom sa vedomo rozhodnúť.” – 🙂 – tretia rada znela
“Ty predsa vôbec nemusíš veriť v existenciu. Stačí, že existencia verí v teba.”
Všetky tri rady sú pre mňa nesmierne cenné. Pretože, všetky v sebe nesú jedného spoločného menovateľa. A to je vedomie. V spojení s buddhovým príbehom to dáva obrovský význam. No dobre. Ako si toto všetko vysvetľujem ja?
Prvá rada sa týkala “môjho” prístupu k životu, alebo lepšie povedané k situáciam, ktoré ma v živote občas povedzme “lámu”. Schopnosť “nereagovať” je dobrou. Ale? Ak človek ( teda ja 😛 ) má takú povahu, ktorá mu jednoducho nedovolí nereagovať, je to občas dosť ťažké, veru 😛 🙂 Ako také nereagovanie chápem ja? Ešte pred polrokom by som povedala, že to je o nevstupovaní medzi napr. dve rozvadené strany. 🙂 Ale to mne zasa moja “spravodlivá” povaha tento prístup nedovoľuje. Prosto musím si povedať svoj názor, aj keby čo bolo. No až pri rade od môjho priateľa, či učiteľa, či kto to vlastne je, som pochopila, že schopnosť nereagovať, vlastne po nás toto reálne nežiada. Správať sa v sporných situáciach, ako keby sme neboli súčasťou jedného celku vnímam ako ignoráciu. Ignorovať situáciu a to v zmysle slova ignorovať nie je príliš šťastnou voľbou, pretože to ukazuje na podľa mňa dva protipóly. Som príliš múdry, alebo prihlúpy. A týmto ignorantským spôsobom vlastne činíme akési triedenie, ( teda hodnotenie) No vstúpiť trebárs do debaty a zachovať si odstup je už úplne niečo iné. A toto je presne tá prvá rada. Treba vedieť, ako v tej ktorej situácii reagovať. Teda lepšie nereagovať. V indii na toto majú svoj výraz, činný v nečinnosti. Byť pozorovateľom vo vlastnom živote je asi to najzákladnejšie čo by sme mali vedomo prijať. Prosto sa nenechať povláčiť situáciou. Teda? Napr. niekto vás naštartuje. No ak si uvedomíme, že ten niekto je len niekto a nie príčina “naštartovania sa”, že vlastne hnev nosíme v sebe, nie je dôvod reagovať na to naštartovanie sa ako výbuch sopky.
Tuto naviažem na druhú radu. Prečo si myslieť, že prekážame? Stačí predsa len poodstúpiť a vedomo sa rozhodnúť. V tej klasickej scéne, keď nás “niekto” naštartuje je priam nutné, troška poodstúpiť a zistiť či nám tá situácia, či tá osoba, ktorá zdanlivo to naštartovanie vyvola za to stojí. Nie v zmysle, nestojíš mi za to. Si hlupák, či si mudrc. Nie! Toto nehovorím. Pretože takýto postoj je už triedenie, hodnotenie a to nikdy neprinesie žiaden osoh. Ja hovorím o vedomom rozhodnutí sa, postaviť sa k tej situácii čelom, ale zároveň akokeby sme boli len diváci v kine a sledovali film na plátne. Tam by sme predsa nehrešili herca za to aký je to blázon, keď to a to hovorí. Tam akosi prirodzene chápeme, že je to len úloha. Je to len sen. Tam chápeme, že si ten herec iba robí to čo mu predpísal scenárista. Jeho úloha nemá v realnom živote s ním nič spoločné. Tak prečo potom nereagovať aj v reálnom živote na všetky situácie, či životné lekcie len ako na príbeh? Je to predsa tak jednoduché. Nereagovať v situáciach pod vplyvom emocií je dosť dôležité. Všetko je len prostá energia. A ak emócii pridelíme istú energiu, dáme tomu moc a silu, ktorá sa v konečnom dôsledku vráti znova len len k nám. ” Kto seje vietor, zožne búrku?” 🙂 ( či ako je to porekadlo, teraz sa mi hodila táto verzia 🙂 ) No toto ale predsa vôbec neznamená, že nemáme reagovať. Práve naopak. Povedať si k tomu svoje vnímanie je dôležité, ale? Netreba to prežívať viac ako je to potrebné. Prosto stačí iba poodstúpiť a VEDOMO sa rozhodnúť. Ak sa vedomo rozhodneme, ako sa k danej veci postavíme, bude priebeh akýsi voľnejší, ľahší, lebo emócia, nás nevyčerpá, no môže nám pochopiť, že je to len a len obyčajný príbeh. Nič viac a nič menej.
A tretia rada? Tá mi vlastne docvakla až dnes. Keď som si prečítala príbeh buddhu. “nemusím veriť v existenciu. Stačí, že ona verí vo mňa” Nemusím hľadať liek na každú svoju akože temnú stránku. Pretože tak ako reálne nejde vyliečiť všetky choroby, tak reálne nejde poraziť, ( v zmysle potlačiť, zničiť, udupať ) nič čo nás tvorí. Preto nejde vlastne nič potlačiť. Bojujeme sami so sebou a potláčame a snažíme sa pretvárať čo sa len dá. No reálne sa to nedá. A tu je to o tom, akú radu mi dal Alok, ” nemusíš veriť v existenciu. Naozaj, úplne stačí, že existencia verí v teba.” Boh predsa dobre vie, kto sme a predsa v nás verí. Neprestajne, neustále, verí, že iba pochopíme že je. A ako? Len tak, že sme my. A ako sa dá prijať sám seba, keď sú občas chvíle, keď by sme sa najradšej nevideli? Iba sa stať obyčajným pozorovateľom samého seba. A až potom pochopíme, že toto všetko, čo sa okolo nás deje, je len dej filmu, cirkus, či príbeh, ktorý ale môžeme ovplyvňovať. A to práve len a len z pozície Pozorovateľa. A tak mi aj buddhov príbeh dal práve dnes veľa. Jediným reálnym liekom na všetko, je naozaj prebudiť sa. Stať sa vedomým. A síce. Naplno prijať, že nik iný nám nič zlé nerobí. Všetko čo nás tvorí, tvorí nás. A teda aj za zdanlivo nevinnou situáciou, keď nás niekto naštartuje, stojíme vlastne len a len my sami. Nik iný za toto nemôže. Nik iný nie je zodpovedný. Len a len my sami. Ako pocit lásky, ktorý máme pri milovanom človeku. Ľubime ho. Z celého srdca. Úprimne a zo srdcom na dlani. No aj tá dlaň, aj to srdce, a aj tá láska je len a len naša. Aj keď to milovaná osoba vyvovala, predsa za lásku ktorú cítime, cítime zo svojho srdca. Lebo jeho láska môže mať inú podobu. A predsa v srdci ma spoločného menovateľa. A tou je práve Láska, teda v preklade, vedomie, boh, či existencia. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
úplne úžastný článok ! 😀 …. strašne moc mi napovedal….. čitam a aplikujem na minulé skusenosti….. dakujem
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem za tento článok. V poslednej dobe som zistila, že hlavným zdrojom mojich problémov vo vzťahu k sebe bolo vždy to, že som sa príliš nechala vťahovať do situácií. Potom som robila na základe toho uzávery o sebe, prípadne som prijala uzávery iných ľudí o mne akoby ma to určovalo. Málo kedy som bola len Pozorovateľ vlastného života. Keď som náhodne vpadla do role Pozorovateľa svojho života, tak to boli vzácne chvíle, kedy som si mala možnosť rozhodnúť sa vedome.
Páči sa miPáči sa mi
K tomuto prístupu som došiel tiež,že je lepšie pozorovať.Lenže, nemyslíš si,že niekedy je lepšie sa stať skôr iniciátorom,než pozorovateľom?
Páči sa miPáči sa mi
nie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavá odpoveď na otázku 7_.-seVen-._7 Vedela by si zdôvodniť, prečo nie?
Páči sa miPáči sa mi
príde mi nelogická, .. ako si môžem niečo také myslieť ked som o tom napísala článok .. to je poprvé …
a podruhé … v článku som predsa napísala aj toto … ” A až potom pochopíme, že toto všetko, čo sa okolo nás deje, je len dej filmu, cirkus, či príbeh, ktorý ale môžeme ovplyvňovať. A to práve len a len z pozície Pozorovateľa. ” … týmto nepopieram vôbec silu tvoriť si svoj osud .. práve naopak, ale ak nejdeme proti toku ide to akosi plynulejšie .. to je celé … plávať s prúdom vidím ako veľmi vhodné .. no na ktorom mieste a pri ktorom brehu vystúpime, ked sa plavíme po riečke je predsa na nás .. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lenže pozoruješ iniciátorov.keby nebolo iniciátorov,není ani tok.
nechcem ti oponovať,ale byť len a len pozorovateľom je neprirodzené a obmedzujúce.
Páči sa miPáči sa mi
a ešte ma napadla 1 vec v súvislosti s touto “dilemou”, alebo skôr paradoxom.
Poznám zatiaľ 2 názory a ja sa skôr prikláňam k tomu 2hému, ale nemôžem o tom 1. povedať, že nemá zmysel 🙂
1.) vraj sa nemáme miešať (iniciovať) do osudov iných ľudí (v zmysle pomáhať im odpracovať si karmu), lebo každý si má odžrať to, čo si sám navaril (údajne pohľad Hinduistický)
2.) pomáhať (iniciovať) sa môže a aj má tam, kde je pomoc žiadaná a “potrebná”, ale v iba zmysle dodržiavania najvyšších princípov a zákonov (pohľad Dascalov)
Páči sa miPáči sa mi
neviem si to nejak konkretne predstavit,preto pouzijem priklad tej rieky.povedzme ze mas dojem ze potrebujes plavat proti lebo sa blizi vodopad.povedzme ze ho ani nevidis,ale je tam niekde na mape.ved co sa ti take strasne moze stat ked budes plavat proti.ked bude prud prilis silny,tak budes plavat az kym sa nevycerpas.nase sily nie su neobmedzene,na to sa teda mozme kludne spolahnut.no tak sa namakas a potom uz nebudes vladat a nechas sa niest.mozno tam ten vodopad ani nebol,no co tak si si zamakal a co?mozno tam naozaj bude a bohuzial si v pecku.a mozno sa ti podari vyliezt na breh a zachranit sa.a mozno ta vodopad strhne a v pecku nebudes,lebo sa dako zachranis.podla mna sa jednoducho neda vediet co je spravne,ale podla mna sa zase netreba az tak obavat,ked sa pomylis,je tu nieco silnejsie ako nase sily (ten prud rieky) bud si sa rozhodol spravne a nesplachne ta alebo si sa rozhodol spravne a splachne ta,alebo si sa rozhodol nespravne a nesplachne ta,alebo si sa rozhodol nespravne a splachne ta. tak naco sa trapit ci tak ci onak,ked aj tak nemas sancu to zistit… 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja tomu princípu rozumiem tak, že keď si v 0, tak ti nehrozí nebezpečenstvo, resp. dokážeš ho včas rozpoznať a tak dokážeš včas zvoliť správne “opatrenie”, na jeho odstránenie (pretransformovanie).
Je to ale príliš všeobecné vysvetlenie a v 0 sa momentálne ešte nenachádzam, takže všetko čo si o tom myslím, je vlastne predpoklad, ale môj vnútorný hlas mi vraví, že tadiaľto volákade vedie cesta 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 seven, je to iba uhol pohľadu, nič viac a je to tak OK
Podľa mňa, ak má niekto pocit niečo “iniciovať” (babrať), je to prejav jeho nespokojnosti s momentálnym stavom a tak zisťuje, čo to spraví, ak “niečo” zmení, lenže vraví sa, že jediné čo treba zmeniť a kde je treba hľadať, sme my sami. Potom prichádza pochopenie, že stačí iba byť (v prúde) a nechať sa unášať (prúdom).
“Iniciovať”, ako o tom píšeš, chápem ako bránenie sa plynutiu 😉
Páči sa miPáči sa mi
pokial by nahodou potreba “iniciovat” nebola sucastou prudu… ako sa to da posudit co je a co nie je sucastou prudu?
Páči sa miPáči sa mi
ale zatiaľ pre mňa platí to, čo som napísal nižšie, čiže ak je treba reagovať a nereaguješ, nie je to správne, ale ak reaguješ tam, kde tvoja reakcia nieje potrebná, tiež to nieje správne, takže je potrebné hľadať bod 0, aby si mal “najlepší” rozhľad na každú situáciu, lenže práve toto sa pre iného, kto je zmietaný medzi max. a min. výkyvom kyvadla môže zdať ako “zbabelá” pasivita a keď mu začneš rozprávať o bode 0, nebude ti rozumieť, lebo on zatiaľ pozná iba tie min. a max. hodnoty 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Matrioshka, ty si ale rýchla. Ani som nestihol dopísať doplnok, ale otázka je úplne namieste.
Dúfam, že teraz sa mi podarilo byť o trochu zrozumiteľnejší. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ok, chapem,nie som si ale celkom ista ze ten bod nula je metodou ako najst vacsi rozhlad.na zaklade coho si myslis ze by to takto mohlo fungovat?ja neviem,mne pripada,ze vacsi rozhlad mozes mat niekedy v bode 0 a niekedy praveze naopak v tych extremoch…
Páči sa miPáči sa mi
0 je podľa mňa jediný optimálny bod nakoľko má rovnaký výhľad a rozoberali sme ho v zmysle “po odstúpiť od situácie” (nenechať sa do nej vtiahnuť). V tých extrémoch je človek podľa mňa vždy veľmi ovplyvnený vlastným “egom” (emóciami) a tieto mu zastierajú výhľad. Chápem, že to možno znie tak dosť necitlivo, ako keby strata slobodnej vôle, ale takto tomu nejako rozumiem…
Páči sa miPáči sa mi
ale ked hovoris o kyvadle a tento pohyb je podla mna dost vystizny pre to co popisujes,tak nezabudni na vertikalu,lebo v extreme ta vynesie vyssie a tazko povedat ci vidis lepsie v nule,ked hojdacka stoji,alebo ked si v najvyssom bode…
emocia ti zastrie pohlad a tym padom odpada zbytocne spekulovanie,nemaz moznost ist inam,len tam kam smeruje a nie vzdy je to ten nespravny smer….toto nema “spravne riesenie” podla mna.
Páči sa miPáči sa mi
hmm, neviem pravdu povediac, lebo zatiaľ poznám iba naše 3 rozmery a v tých to dáva zmysel, lenže mám pocit, že toto je väčšie a tých rozmerov je viac (+ miliarda napr.) a to sa asi rozumom nedá veľmi predstaviť, čiže opäť mi z toho vyplýva, nechať to na srdce a to mi vraví, “hľadaj rovnováhu” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no sak to uplne sedi,lenze hovori to tvoje srdce,tebe,teraz.bohuzial,neda sa z toho spravit poucka.aj keby to bolo fasa,keby sa dala 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja som narazil na nasledovné 🙂
Keď ponúkaš radu tam, kde ju nikto nepýta, nie je to správne.
Keď radu neposkytneš tam, kde ju máš poskytnúť, tiež to nieje správne.
“Problémy” sa nedajú odstrániť, dajú sa len odložiť na bok a tam si na nás počkajú, alebo ich môžeme transformovať na iný typ energie 😀
Páči sa miPáči sa mi
iskra 🙂
” Keď ponúkaš radu tam, kde ju nikto nepýta, nie je to správne.” – nevyžiadaná rada … ak niekto radu nepýta, nie je dobre mu dávať svoju radu .. prečo väčšinou? .. pretože ten ktorý by zdanlivo našu radu potreboval, našu radu neuvidí …. ked sa ma ludia v mojom okolí pýtajú ako to myslím, často hovorím … je to ako keby si niečo hovoril hluchému, či slepému … hluchý ťa nebude počuť, aj keĎ ťa vidí .. a slepý ťa bude počuť, ale ty mu ukazuješ výsledok … prečo toot prirovnanie? … je zámerné, lebo ku reálne slepému a hluchému by sme neboli tak krutý a netýrali ho tak … tak prečo to robiť u človeka, ktorý našu radu neuvidí … počkajme si, a uvidíme, čo z toho bude … sledujme, pozorujme, no nezasahujme … lebo zasahovať je prejavom neúcty voči inej osobe …
“Keď radu neposkytneš tam, kde ju máš poskytnúť, tiež to nieje správne” – too je ignorácia a ten ktorý neposkytne takúto pomoc je akokeby neposkytol prvú pomoc … reálne prvú pomoc človeku, ktorý ju potrebuje, .. ( a nie je to vrealite trestné? 😕 ) … a v duchovnych “zákonnoch” to tak je … je to trestné …
iskra, … čo sú to problémy? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Problémy” pre mňa znázorňujú všetko čo nechcem, čo sa mi prieči. Skrátka, všetko o čom v okamžiku prehlásim, že to je problém a toto označenie mi pripadá také trefné preto, lebo mám pocit, že si to proste príliš týmto zjednodušujem. Nechce sa mi nad tým vlastne rozmýšľať a ani to riešiť, tak to proste nazvem problém a odsuniem to na bok 😆 Do tejto skupiny som zaradil aj všetko to negatívne, čo túžime v sebe, alebo mimo seba zničiť, vymazať, ignorovať, atď…
Príklad:
Osho na margo “zničenia” ega konštatoval, že to možné nieje, že sa dá iba zmeniť stav vnímania. Buď sme ego, alebo sme sami sebou. Takže ak sa pýtame, či sa dá zničiť ego, to sa vlastne naše ego tvári, že chce samo seba zničiť, čo ja ale iba jeho finta na zmätenie našej pozornosti 🙂 Na to, aby sme sa mohli stať sami sebou treba, aby najprv ego úplne dozrelo, aby sme ho následovne bez problémov/šrámov mohli odhodiť, resp. mohlo sa rozplynúť. Proste prestane existovať ego a začne existovať naša pravá podstata. Treba vraj najprv rozpoznať všetko to škaredé/odporné, čo s nami ego robí a potom sa sami od seba rozhodneme, ho proste “ignorovať”, rozpoznáme ho a prestane byť pre nás dôležité.
Keď sa z úbohého a neúplného boháča vlastným rozhodnutím stane šťastný a celiství žobrák 🙂
Dobrovoľne sa vzdať vlastného ega, lebo ho už nebudeme potrebovať.
Páči sa miPáči sa mi
nebud uz taky zly na to ego chudatko 🙂 ked uz ho budes vyhadyovat z domu,tak ho posli ku mne,ja ho kludne ubytujem.a neviem ci si aj nezriadim utulok pre nechcene ega,aspon si trochu polepsim karmu dobrocinnostou 😀
Páči sa miPáči sa mi
iskra 🙂
nechaj ty svoje ego pekne na pokoji … lebo aj to ta tvorí … všetko ta tvorí .. tak len ho pekne nechaj …
ja naopak ego chápem ako myseľ .. teda rozum … a teda ako sa nie je reálne zbaviť svojej mysle, nejde sa zbaviť ani ega .. je to len naša predstava že to ide .. realita je taká že nejde .. ale nedovoliť egu zbytočne analyzovať je užť o niečom inom a to práve z pozície pozorovateľa … ( nie je dobré pohybovať sa horizontálne, lebo ten sa niekde spojí … ale vertikálne je dobré, pretože ako môžeeš byť niekde iba na povrchu, tak vieš zostúpiť vertikálne .. do hlbky svojej duše, poznania, vedomia .. akokolvek to nazveš )
a ako vnímam problém? .. ak pôjdem po podstate toho, potrebujem najprv zistiť kto ho vytvoril .. ako to myslím? … pravda je relatívna … a môj náhľad na tvoj problém je iný ako tvoj na tvoj problém … a teda? kde to označenie situácie, len a len situácie v skutočnosti vzniklo? … kto alebo čo pomenovalo situáciu ako problém? .. a ked dôjdeš k tomu, že to bol vlastne len tvoj rozum, ktorý má rád extrémy, tak nie je dôvod označovať čokolvek ako problém .. fakt je, že to iba je .. nič viac .. ked vieš, že niečo iba je .. nemáš potrebu niečo menovať a tak zapájať racionalizovanie do emocionálneho stavu .. teda večný boj rozumu proti srdci …
Páči sa miPáči sa mi
iskra
toto čo popisuješ .. “Nechce sa mi nad tým vlastne rozmýšľať a ani to riešiť, tak to proste nazvem problém a odsuniem to na bok” .. toto je rozhodnutie, ktoré si urobil .. teda vedomo si sa rozhodol odsunúť to nabok ..
problém, je pomenovanie situácie .. tá ako taká už nastala, a teda nie je reálne možné odsunúť ju niekam bokom, jediné čo môžeš je rozhodnúť sa ako budeš v tej ktorej situácii konať .. a ked si sa rozhodol nekonať v tej danej chvíli, nie je to nič iné len ako nekonanie .. nie je to odsunutie problému, situácie, toto sa prosto v realite nedá … situácie, okkolnosti a všetko tu prosto iba sú a sú tu a teraz .. nikdy sa nezopakujú, … vždy je to nová a nová situácia, prítomnýý okamžik, .. preto označenie niečoho ako problém, je len označením mysle, alebo ega 😛 … že sa k tomu budeš musieť vrátiť .. nie nebudeš musieť .. jednoducho už to nastalo a šlus .. čo nastane neskôr nevieš .. a tak nie je logické zaoberať sa tým … lebo vždy sa v situáciach nejako rozhodneš … a to rozhodnutie nikdy nie je zlým či dobrým .. je to iba rozhodnutie ..
Páči sa miPáči sa mi
lilah,inak vies jak ja chapem ten budhov vyrok?ja tak ,ze mozme robit co chceme,len si mame byt toho co robime vedomi.ci iniciovat,ci pozorovat,ale vediet o tom ze iniciujeme,alebo pozorujeme.a tak dalej.ak niekto pride s tym ze ho nieco trapi,v jeho vedomi je pre neho hlavne to trapenie,alebo to je teraz najdolezitejsie.ked sa uz trapit nechce,moze svoje uvedomovanie preniest na vselijake mozne veci,ktore sa mu este okrem trapenia deju,len teda musi o tom vediet,ze okrem trapenia este napriklad dycha,pije,sedi na stolicke,hocilen co a kazdej tejto veci sa da venovat taky kus pozornosti ako venuje tomu trapeniu.tazke je,uvedomovat si vela veci naraz ale asi sa tato schopnost da nejak vytrenovat,respektive zlespovat,ked chceme.
Páči sa miPáči sa mi
matrioska
cca áno .. všetko je o uvedomení si seba samého .. uvedomenie od slova vedomie, vedomo sa rozhodnúť … áno, všetko čo robíme by sme mali vedieť robiť totálne, absolútne .. čo to znamená? ked piješ kávu tak pi iba ju, keď píšeš na blog rob iba to .. prosto uvedomiť si, že to a to práve teraz robíš .. tak stratí moc minulosť, budúcnosť .. pretože aj ked budeš čítať značku budeš vnímať že čítaš len značku .. tu a teraz … to je to prebudiť sa .. teraz .. je čas vstávať, bob a bobek cvičí .. nie cvičil, nie bude cvičiť .. prosto cvičííí 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ano,toto nam vysvetloval na jednej prednaske taky daky cavo,z indie,neviem uz presne kto bol,tusim daky mnich.len ono,ked pijeme kavu,este okrem toho robime milion veci (dychame,prehltame,stojime, pozerame,pocuvame,nuchame….a hocico este)takze ja to skor chapem tak, ze vediet, ak potrebujem, rozsirit to uvedomovanie na tych milion veci naraz (ak sa to da)alebo si vybrat jednu a tam dat tych 100 percent.podla toho, ako potrebujeme.no a to by sme uz boli v tej pocitacovej hre asi uplni majstri,keby sme mali takto pod kontrolou vsetky tlacitka 🙂
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka 🙂
čavo z indie vie čo hovorí 🙂 ..
Páči sa miPáči sa mi
Ehm… čo je “čavo”? 😳
Páči sa miPáči sa mi
Helar, takové nevíš? ČArovný VOtrelec prý 😛 .
Páči sa miPáči sa mi
😯 Neviem, prečo som predpokladala, že po odpovedi už budem vedieť… A čo je “čarovný votrelec”? Nenechajte ma zomrieť blbúúúúú! 😥
Páči sa miPáči sa mi
Karlos si robí srandu 😀 ..čávo je frajer,macher alebo nejaký podobný týpek 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak odborně – Bonton Iuventus říka : čávo – 1 vyššiaa trieda alebo kasta v sídliskovej hierarchii, označenie pre bokača, ktorý sa zväčša svojím výzorom alebo svojimi odvážnymi činmi (vandalizmus, bitkárstvo, bohatý sexuálny život) vypracoval
na akúsi formu vodcu danej sídliskovej partie (pozri –>brána) a tým zvýraznil svoju jedinečnosť a individualitu (synon. Frajer, kápo), získal si rešpekt a autoritu pred ostatnými členmi skupiny, a zároveň urobil sa prítažlivejším pre dámsku čast skupiny (pozri –>bokačovky)
2 (pohrd.) ironické pomenovanie jedinca ktorý sa neúspešne snaží o vyššie uvedené prednosti
3. (rom.) frajer alebo milenec
4 medzi bokačovkami, označenie muža ktorý je pre ne sexuálne atraktívny
5 bokačovkin mužský partner, milenec (synon. –>nabiják)
😛 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Díky… Najinformovanejšia na celom svete… 😆
Páči sa miPáči sa mi
karlos, 🙂
no prosto čáááávo 😛 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
tak Helca moc si nefandi,najinformovanejsia som podla mna ja,lebo jaaa som sa teraz dozvedela,ze cavo to je uz takmer archaizmus, fresh je tvz. frikulin.a frikulin je clovek,ktory je free,cool a in 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 Aspoň že mám vás, aby ste mi vysvetlili “svet”. 😛 Ty moja “frikulina”. 😆
Páči sa miPáči sa mi
iniciátor = tvoriteľ situácie . v krajných prípadoch sa môže aj podieľať na situácii,čiže reagovať na situáciu.
ono keď sa niekto pohybuje v okolí,kde je vždy lepšie byť pozorovateľom ako iniciátorom,tak je to až neprirodzené.človek musí niekedy ,,zasiahnúť,,.
Páči sa miPáči sa mi
seven 🙂
akú situáciu máš na mysli? .. hoď mi tu príklad, nech sa viem chytiť, … lebo to čo popisuješ ty ja chápem úplne inak … tak len smelo do toho a skú to teda … akú situáciu ty vieš tvoriť? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Situácia môže byť aj napríklad vzniknutie hádky v nejakej oblasti (škola,práca, … ) 🙂 A iniciátor je ten,ktorý tú hádku začal. poprípade reaguje na hádku.
Páči sa miPáči sa mi
seven
vzniknutie “hádky” beriem ako dôsledok príčiny … príčina vznikla niekde inde .. iniciátor hádky napr. má v sebe niečo nevysporiadané, .. a tak využije situáciu k tomu, aby si mohol uvoľniť trebars nahromadenú energiu ( ako keď praskne balonik 🙂 ) .. uvolnená energia sa voľne šíri ďalej a nabaľuje to čo je rovnaké … preto aj tento tvoj príklad je práve jasným príkladom toho, že ak ostaneš v úlohe pozorovateľa ( a to nemyslím len externe, teda ako tretí v nejakej hádke dvoch .. ale aj ak ostaneš v polohe pozorovateľa, pri vlastnom prasknutí balonika ) …. s odstupom času, keď situácia skončí ako dej filmu … poznáš jedine to, že najlepšie je pozorovať sa .. prečo si vybuchol napr. … teda ako pozorovateľ pôjdeš po prvotnej príčine .. nebudeš klamlivo zameriavať pozornosť na dôsledok ale na príčinu … v tomto príklade .. podstatu tvojho hnevu .. ked sa k tejto podstate dostaneš, hnev prestane mať moc .. bude tu stále, ale nebude spútaný … a tak v dalšej situácii nebude cítiť potrebu byť iniciátorom ale len pozorovateľom … snáď ertem 🙂 ( a nie, neviem maďarsky, nič krom tohoto slovíčka 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
seven
ešte na upresnenie … takže situáciu ako takú nevieš tvoriť nijako … takže tým pádom nemôžeš ju nijako ziniciovať .. situácia iba je .. taká či onaká, … ale tá iba je … to čo z tej ktorej situácie vyplynie, je dôsledkom našich vnútorných potrieb či nepotrieb …
a pre túto chvíľu usudzujem, že je dosť môjho mudrovania … du pohladkať oslicu zuzanku do jej výbehu .. snáď si zasa dobre pokecáme, ako minule 😛 🙂
pekný dníčok prajem vospolok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ono je to tak,že z mojho uhlu pohľadu situácia nie je, a vznikne 😛 nie,chcem povedať pointu. ten druhý príspevok je to,akým spôsobom podobne reagujú aj ostatní na mňa.našiel som pre to výstižnú vetu.
natož v prvom príspevku som sa dozvedel pointu, v druhom príspevku to už bolo NIH (nulová informačná hodnota) .
príklad : prvý povie druhému : poďme na školu . druhý : ako tam chceš vyliezť?
to je doslovičkárenie,pointa je,že ideme na školák sa zabaviť,nie,že spoločnosť vytvorila akýsi druh komunikovania,ktorý nie je doslovný.Tvoj druhý príspevok nebol celkom doslovičkárny,ale pokiaľ si ten príklad analyzuješ,nedostali sme sa k pointe.
O to ide,tieto vety sú zbytočne,zdržiavajú a nakoniec sa dostaneme niekde inde,len nie k pointe. chápeš ? 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂
a aká je pointa tohoto komentára? 🙂
ach jo, seven 🙂 … pýtal si sa, odpovedám, to je celé .. ak ti to nestačí .. hľadaj, pátraj, rob všetko preto aby si sa dopátral k niečomu s čím budeš vnútorne presvedčený a zosúladený 🙂 … svoj postoj som napísala v článku .. nežiadam po tebe aby si so mnou súhlasil .. no nevyťahuj tu na mňa malú, maliličkú výchovnu trstenicu, áno? 🙂 .. píšem ako píšem .. a ty si vyberaj čo ti niečo hovorí a čo nie … nežiadam po tebe aby si so mnou súhlasil, .. od nikooho to nechcem … načo? bránilo by to normálnej konštruktívnej diskusii .. tak prosím, ani ty to tu neskúšaj na mňa, áno? 🙂
ak mi chceš niečo povedať, tak prosím k veci a téme .. a nie toto 🙂 .. 😉 ale inak si v celku zlatý, seven 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, ja Ti nejako s tým egom neviem. Čo som teraz čítal v Oshovi a aj pred tým smerovalo k “vymazaniu pojmu ego”. Taj isto ako tie ostatné témy ako definuj “problém” a pod., toto sa mi všetko veľmi tažko popisuje v slovách, lebo to proste neviem a tak dochádza k dezinterpretáciám, nakoľko sa neviem vykodkodákať :D, ale ono k téme ego Osho píše, že až splynieme so svojou pravou podstatou, resp. až ju rozpoznáme, tak prestaneme existovať ako JA a JA je ego (resp. niečo v tomto zmysle), čiže ako prestaneme existovať ako JA, prestane existovať aj ego. Myseľ nám samozrejme zostane, ako nástroj, ale už nie ako “entita”, ktorá sa považuje za JA a stále nás ukecávava, že ona je vlastne my…a ten moment, keď k tomu príde, tak tomu vravíme osvietenie, ale to je tiež taký ofuk, lebo my sme ako taký “osvietený”, lebo dieta sa rodí bez ega a ego mu je až vplyvom výchovy vymodelované a vnútené, čiže ako keby našou úlohou je, nechať ego vyrásť do najväcšej možnej veľkosti, rozpoznať ho a potom sa údajne dá rel.jednoducho “rozpustiť”…no ale nakoľko mi chýbajú na toto všetko vlastné skúsenosti a iba sa snažím odinterpretovať zážitky niekoho iného, lepšie bude počkať si, až si to každý odžijeme. Osho totiž tvrdí, že kopírovaním skúseností (napr. čítaním kníh) iných sa “osvietenie” nedá dosiahnuť. Treba na to vlastnú skúsenosť, aby sme mohli pochopiť o čo ide 😛
Doporučujem teda pre zvedavých prečítať si Knihu o Egu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Iskra,
neviem, celú debatu som až tak pozorne nesledovala, ale pripomína mi to celý ten problém s egom, s ktorým sa potýkam už asi dva roky.
Jedna časť ľudí hovorí “ego” a myslí tým “výkladnú skriňu”, teda sebaobraz.
Iná časť ľudí hovorí “ego” a myslí tým pocit oddelenosti od zvyšku, pocit individuality.
Tomuto druhému hovorím “základné ego” a je v poriadku, kým sme v hmote, pretože nám umožňuje skúmať všetko naokolo a prežívať v svete vecí a ohrození z toho vyplývajúcich.
Tomu prvému hovorím “nadstavbové ego” alebo aj “výkladná skriňa” alebo Energiopožierač egúšikovitý. A ako z názvu vyplýva, nepriľnula som k nemu. 🙂
Dieťa sa rodí bez oboch druhov “ega” a tie sú mu dodané – to základné vlastným prežívaním a narážaním na hranice svojho tela a pôsobnosti a to druhé výchovou.
Možno tí borci, čo už nepotrebujú ani jesť, sú v stave bez-egovosti, ale kým potrebuješ dýchať a prijímať a vylučovať potravu, tak aspoň to základné ego potrebuješ. Takže bez-egovosť vnímam už ako nie-človek, ako “energia neviazaná na hmotu”. To sú tí taoistickí “nesmrteľní” alebo budhistickí “budhovia”. Vyššia pilotáž; my sme oproti nim len jasličky. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, naozaj si myslis ze Ego sa da vnutit vychovou?to je podla mna jednoducho prirodzeny vyvin dietata.tak ako sa mu vyvija napriklad motorika,tak sa mu vyvija aj Ego.ak by sa dalo ego niekomu vnutit a vymodelovat, vela psychiatrov by bolo v baliku,lebo by krekli schizofreniu,co je vlastne rozpad ega.
ako si predstavujes stav bez ega?chapes to tak ze ta mysel co by ti ostala by ti umoznovala normalne fungovat?
mozno je to naozaj otazka nepresnosti pojmov.tazko povedat co si kto pod egom predstavuje.casto krat sa ego pouziva na oznacenie tej casti seba,ktoru odmietame.ked sa nieco pokasle,alebo sa nam nepaci, tak to akoze nie ja,to len moje EGO…to ma oklamalo,hnusoba, treba sa ho zbavit,potom sa uz bude dat byt spojeny so vsetkym.ale ked sa povie vsetko,pre mna vsetko je vsetko,teda urcite aj ego,cokolvek sa pod tymto pojmom mysli.
a este haluz je pre mna aj to ze ego neexistuje.a preco by neexistovalo?co je vlatne podmienkou toho aby sa nieco oznacilo ze to neexistuje.ak je ego len sen,tak ale aj sen predsa existuje.su predsa rozne druhy existencie,nie?
Páči sa miPáči sa mi