Stal sa zo mňa špiritista (alebo špiritus) 😛 . Idem sa pustiť špiritizovať. Nedávno som zaregistrovala zvýšenú návštevnosť Eprakone z istej adresy. Bola som sa tam pozrieť a zistila som, že ide o diskusiu k nášmu článku Majú zvieratá dušu? Medzi komentármi sa tam objavil jeden zaujímavý príspevok, ktorý zobudil moje sivé bunky mozgové (obe 😛 ) a podnietil ich k premýšľaniu:
Od zvirat nas odlisuje nase inteligence. Zvireci inteligence by tezko byla schopna vymyslet takovy koncept, jako je duse. Zvirata proste jsou. Lidi taky jsou, ale hlavne si mysli, ze neco jsou, nejak, za nejakych podminek, v nejakem vyznamu… protoze ten intelekt ma potrebu vytvaret iluze individuality. Cim vetsi inteligence, tim tezsi je dostat se za ni. A ikdyz si hodne lidi mysli, ze jsou nejaka duse v nejakem stadiu vyvoje nebo co, je to proste jen projev ega, ktere se chyta tech nejjednoduseji uveritelnych pravd… a kdyz se dostanete za nej, tak tam uz zadne duse nejsou, neni tam nic co by se dalo definovat nebo popsat a zaroven to byla pravda.
Ale z pohledu nekoho kdo se ztotoznuje s egem, se samozrejme da rict, ze existuje duse, viditelne to tak je, taky jsem si to kdysi myslel.
Na prvý pohľad som súhlasila, ale niečo “sa necítilo” správne. Bolo to to vyhlásenie, že predstava, že sme duša, je len prejav ega, ktoré chce vytvoriť ilúziu individuality – a že ak vynulujeme ego, tak už “tam žiadne duše nie sú”.
Ja to vnímam trochu inak. Dušu vnímam nie ako predstavu ega, pretože som štartovala ako materialistický ateista a na duše som neverila – ale ego som mala cez tri poschodia. 😕 Ešte stále presne neviem, čo to tá “duša” je, ale odkedy nie som materialistický ateista 🙂 , nazývam to “svetielko” alebo “plamienok”. Nie v zmysle “plamienok sviečky”, ale “plamienok vedomia”. Samozrejme, platí to, len ak nejaká duša existuje 😛 … to je na tom to najkrajšie. Tu sa skutočne pohybujeme v “poli možností” kvantovej fyziky či čoho. (Mňa sa nepýtajte – blondínka.)
Ak existuje duša, je to nie samoúčel, ale je to nástroj niečoho. Prečo? Pretože ego existuje a tiež to nie je samoúčel, ale nástroj niečoho. Tak, ako nás “duša” reprezentuje na spirituálnej úrovni, ego nás reprezentuje na tej fyzickej. Zabezpečuje, aby sme sa cítili ako ohraničená entita, pretože len takto môžeme vstupovať do interakcií so svetom naokolo. Ten svet naokolo je síce tiež len tá istá energia, ktorá tvorí aj nás, ale keby sme nevnímali hranice “seba”, nemohli by sme nič urobiť, ničoho sa dotknúť, nič spoznať – pretože by nebolo nič než my. 🙂
Toto je v ezoterike spôsob, akým sme spojení navzájom, so svetom naokolo a so Zdrojom. Všetci sme jedna energia – len jej rôzne aspekty (ak chcete, tak “vibrácie”).
Ešte stále to nič nehovorí o tom, či nejaká duša existuje alebo nie. Ale vezmime si nasledovné:
Ak sme všetko tá istá energia (a pritom súčasne odlišná energia 😉 , lebo veď jej rôzne aspekty), načo je potrebné, aby sme vnímali hmotu a mali fyzickú reprezentáciu (=telo) a ego, ktoré nám hovorí, ktorá časť z tej energie sme? Len tak? Potom by presne rovnaké ego mali aj améby a mikróby smerom nadol, ale aj… čo? planéta? … smerom nahor, pretože tak ako sme “egá” behajúce po svete hmoty, rovnako sme aj súčasťou ekosystému Zem – závislí od iných častí ekosystému (napr. rastlín, ktoré produkujú kyslík, zvierat, ktoré produkujú potravu a metán, ktorý zohrieva naše prostredie tak, že v ňom my, ľudia, dokážeme prežiť). Má aj tento vyšší celok “ego”? Je jeho “ego” väčšie ako naše individuálne egá?
A ak áno… na čo mu je to ego?
🙂
Všetko má nejaký účel, nejakú funkciu. To naše ego nám umožňuje žiť v hmote a prežívať ju. Umožňuje nám začleniť sa do ekosystému tak, aby fungoval hladko. Takže ego nie je na závadu; je to fakt, ktorý má isté dopady. Tie nesúvisia s tým, či ego máme alebo nemáme, ale nakoľko sa s ním identifikujeme. Pretože jedno je pravda – naše hranice sú síce “dané”, ale sú len príbeh, ktorý si sami o sebe a svete naokolo rozprávame. Ak zmeníme príbeh, zmenia sa aj naše hranice – a teda aj naše ego.
Podľa mňa aj zvieratá majú “ego”. Nie také to “ľudské” typu “ja som dôležitejší ako ty”, ale rozhodne si uvedomujú hranice svojho tela a svojich možností, čiže vyčleňujú “seba” (=ego) z okolitého sveta. Neviem si totiž predstaviť, že by ten medveď v tej rieke nachytal lososy, keby ich považoval za súčasť seba samého… alebo že by premiestňoval čučoriedky do svojho žalúdka, keď sú jedno a to isté. To, že “zvieracia inteligencia nevymyslí koncept duše” ešte neznamená, že tam tá duša nie je – zvieracia inteligencia nevymyslela ani koncept ega a napriek tomu si presne uvedomuje ohraničenia svojho tela 😛 .
Ak sa príliš oddeľujem od zvyšku ekosystému, miesto toho, aby som vytváral pre zvyšok ekosystému vhodné podmienky, môžem pôsobiť priamo proti zvyšku ekosystému. To práve teraz robí človek z plnej sily – pôsobí proti harmónii, na ktorú bol ekosystém nakmitaný, lebo sa rozhodol maximalizovať svoje výhody na úkor všetkého ostatného. Bude to robiť tak dlho a tak intenzívne, až naruší ekosystém do miery, kedy prestane byť ekosystém funkčný. Ekosystém sa pokúsi túto chybu opraviť. Môže to dopadnúť tak, že na úkor človeka. 😕
Ale ešte stále nie sme pri tej duši. Tak máme ju alebo nie?
Ak sme jedna “energetická brečka”, len jej rôzne aspekty, a ego sa sústreďuje na vyzdvihnutie toho “aspektu”, tak aby sme sa ako energetická brečka nerozpadli na spústu aspektov, potrebujeme nejaký spájajúci prvok. Tým prvkom by mohla byť duša: pamäť, že sme niečo iné, nie len aspekt a jeho merná jednotka, ego.
Ak je ego mernou jednotkou aspektu, čoho mernou jednotkou je duša? Koncepcia duše sa zakladá na dvoch protichodných veciach: je individuálna a súčasne je len časťou jedného spoločného, veľkého vedomia. Takže ak je individuálna a v prírode nebývajú veci “len tak”, asi má nejaký dôvod, že je duša individuálna. Ja som momentálne zástancom teórie jedného Vedomia, ktoré tvorí Všetko-čo-je a momentálne sa hrajká tým, že skúma samé seba. To môže robiť len tak, že vytvorí množstvo svojich verzií (v rôznych aspektoch) a necháva ich skúmať jedna druhú navzájom. Ak som energetická brečka a chcem zistiť, čo vlastne som, potrebujem zo seba vytvoriť menšie jednotky, ktoré sa dokážu pozrieť samé na seba a i na mňa, nech sa uvidím cez ich oči.
A spôsob, ako toto dosahujem, by mohla byť “duša”.
Tak, ako ezoterika veľmi precízne narába s totálne nezadefinovaným pojmom “ego” a odstraňuje ho, kde sa len dá (čím pravdepodobne poškodzuje účel, pre ktorý tu sme), tak isto definícií duše môže byť viacero a moja úvaha pravdepodobne nebude platiť pre každú z nich. Ale môj obraz je nasledovný: ak máme dušu, tak potom ju vnímam ako elektrinu, ktorá napája robota (=telo), ktorý je riadený operačným systémom (=ego).
A teraz, kto ma poznáte a viete, že používam “operačný systém” na označenie anjelov: znamenalo by to, že anjeli sú ego Vedomia? 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor