“
Sebaľútosť je bojiskom pre góly do vlastnej bránky; je to temné útočisko pre tie časti z nás, ktoré radšej rozpitvávajú to, čo sa nedá, než aby si trúfli skúmať, čo by sa dalo.” — Guy Finley
(Self-pity is the campsite of self-defeat; it is a dark refuge for those parts of us that would rather wallow in what cannot be than dare to explore what is possible.)
Takmer každý pocit nespokojnosti je dôsledkom toho, že sme časť niečoho vzali ako celok. Znamená to, že ak nevidíme veľký obraz, mávame tendenciu konať spôsobom, ktorý sa v konečnom dôsledku obracia proti nám. Krásny príklad je ten hlboký pocit beznádeje, keď ste si príliš neskoro (teda až po emocionálnom vytočení) uvedomili, že veci nebudú po vašom, hoci ste si tým boli takí istí… V podstate ide o to, že to len vy ste nesprávne odhadli situáciu alebo osobu a teraz, keď vidíte celý veľký obraz… aký zmysel má hnevať sa alebo ľutovať, báť sa alebo cítiť krivdu? Koľkokrát sme už ľutovali nejakú nepremyslenú aktivitu z našej strany, keď sme sa o situácii dozvedeli viac skutočností?
Nemusíte akceptovať svoje súčasné životné nastavenie. Životné nastavenie je to, čo rozhoduje, či životom preplachtíte s plachtou po vetre, alebo či pôjdete beznádejne ku dnu. Dnes to vyzerá tak, ako keby boli situácie, v ktorých si nemôžete veľmi vyberať. To je však lož. Tento dočasný pocit “trčania v klepci” je len dôsledok vášho súčasného životného nastavenia a vy skutočne úprimne cítite, že nemáte na výber. To však nesedí. Vždy máme na výber.
Problém je, že väčšina ľudí nástojí na ich výbere. Uvedomme si: Naše súčasné životné nastavenie bolo zapríčinené výbermi, ktoré sme urobili v minulosti. Prečo pokračovať v týchto výberoch? Výsledok sa dostavil – máme pocit, že nemáme na výber. Akoby sa nechcelo dostaviť do nášho života šťastie. Ak budeme robiť naše voľby po starom, budeme produkovať viac toho, o čo zjavne až tak nestojíme… Takže jedna logická vec je začať robiť voľby po novom – prestať voliť tak, ako by volilo naše “staré ja”.
Uvedomme si jedno: Ak naše doterajšie voľby viedli k dnešnému pocitu nespokojnosti a nedostatku niečoho, musíme prestať viniť naše voľby a priznať si, že problém leží niekde inde – v osobe, ktorá tie voľby robila… v nás samotných! My a to, čo sa nám deň po dni deje, sme len odrazom nášho súčasného životného nastavenia. Celý čas nás nesprávne učili, že život z nás robí to, čo sme. Je to celkom naopak: to, čo sme, robí náš život takým, akým dnes je! A preto sa nič nezmení, ak si neuvedomíme, že náš pocit nespokojnosti nesúvisí s okolnosťami, ale s tým, ako intenzívne ich prežívame.
Keď si to uvedomíme, dostávame sa bližšie k možnosti začať meniť niečo v tom jedinom bode, kde to má zmysel – u seba samých. Už len akceptácia tejto predstavy vedie k postupnému zlepšeniu nášho životného nastavenia a k zlepšeniu nášho pocitu zo života, aký zažívame. Pamätajte: Život sa nám nedeje – život zažívame. Alebo, ako to hovorí Susan Greggová: “Život je… a ten zvyšok je náš príbeh, ktorý si o živote rozprávame.”
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Methew Zrušiť odpoveď