Eprakone – ezoterika a spiritualita

Čítam knihu “Cesta ke svobode” od Dezltera.  Stretla som sa tu s jeho definíciou Vyššieho Ja. Už na minulom stretku sme o tom s Helou diskutovali, ako rozdielne a zároveň v podstate rovnako naše Vyššie Ja vidíme. Keďže Detzler a ja nehovoríme tým istým slovníkom, potrebujem si to pre seba utriediť a spracovať. Chcem tu zhrnúť pár názorov na Vyššie Ja, s ktorými som sa doteraz stretla.

Definícia Detzlera:

“Vyššie Ja máme všetci. Je našou súčasťou a zároveň i časťou Všetkého. Nepredstavuje rozšírenie fyzizkého ja; v skutočnosti sme to my, kto je rozšírením duchovnej sféry! Vyššie Ja sa môže skladať z jednej až nekonečného množstva bytostí z veľa rôznych duchovných úrovní. Čím vyššia je úroveň ich vedomí, tým majú väčšie schopnosti a tým viac nám môžu pomôcť.

S postupným vývojom vášho duševného uvedomenia či duchovnej múdrosti a pozície sa môžu členovia výboru vášho Vyššieho Ja meniť.“

Na konci knihy v slovníčku stojí: „Ježiš hovorí o svojom Vyššom Ja ako o Otcovi vnútri. Vyššia Ja máme všetci. Tvorí ho jedna až nekonečný počet duší.“

Táto druhá Detzlerova definícia sa viac podobá tomu, čo sme sa my učili na seminároch:

Definícia z mojich poznámok z kurzu energetického liečenia:

„Na začiatku je jedna energia. Táto sa začala deliť a vytvorila svoj protiklad (ako fotonegatív) – duše (časti Boha). Jedna časť jednej duše (v tomto kontexte by som to nazvala „nadduše“) si vybrala ľudskú úlohu, zvyšok zostáva „hore“ – a to je Vyššie Ja, spojítko k vedomiu. Vyššie Ja má všetky informácie o skúsenostiach celej duše. Spojenie so zemou a s Vyšším Ja je vždy prítomné.„

White dala v tomto článku výcuc z knihy Mestský šaman (Serge Kahili King)

„Vyššie ja sa v havajskom šamanizme označuje ako aspekt Ducha – zdroja, čisto duchovnej existencie, ktorá manifestuje našu telesne orientovanú bytosť alebo ju projektuje do skutočnosti. Môže sa nazývať aj nad-duša, ak to nebudeme chápať tak, že sa to môže stratiť, alebo sa od nás oddeliť. Preto sa často nazýva božské ja alebo Vyššie Ja, v havajskej tradícii sa to často volá aumakua a môže sa symbolicky vzťahovať na predkov alebo starých rodičov. … Duch sa nikdy nemieša do skúsenosti, ak nenastáva možnosť, že opustíme svoju životnú dráhu. … Duch priamo zasiahne len vtedy, keď nejaká udalosť,  ktorá sa má stať, priamo alebo nepriamo povedie k tomu, že nedosiahneme druhý breh.“

Ja vnímam moje Vyššie Ja ako moje „nadvedomie“. Spojením s mojím VJ sa dostávam k informáciam mojich zvyšných duší, paralelným a minulým životom, ich skúsenostiam. VJ je tak isto spojítko medzi mnou a všetkým mimo mňa. T.j. ak sme všetko Jedno, tak to prepojenie mojej terajšej duše/duší so zvyškom je moje Vyššie Ja. Vnímam ho ako biele svetlo nado mnou, svetelný bod, cez ktorý mám možnosť vyslať komunikačný kanál inde – ďalej do Jednoty a jej jednotlivých aspektov.

Podľa Detzlera môžu byť vo VJ rôzne bytosti – ja by som to definovala ináč (a v podstate rovnako hihi). Cez VJ sa môžme dostať k rôznym iným energiám, ktoré sú nám v tom momente nápomocné. To by vysvetľovalo aj jeho zmienku o tom, že sa mu počas jeho praxe pár krát úplne vymenilo obsadenie bytostí vo VJ. Vidím to tak, že jednoducho bol vtedy cez VJ prepojený s inými energiami. T.j. jediný rozdiel v mojom a Detzlerovom pohľade je, že on píše o tom, že VJ sa skladá z rôznych bytostí a môj pohľad je že VJ sú informácie našej duše a cez VJ prechádzajú rôzne energie bystí.

Spomenutú Detzlerovu úroveň bytostí vo VJ vnímam ako schopnosť spojenia sa s energiami vyšších vibrácií a zároveň schopnosť vedieť ich vedome spracovať. Podľa mňa ak pracujeme len na našich schopnostiach a vedome ich nevieme spracovať, tak sú nám na nič, môže z toho vzniknúť poriadny chaos, poprípade izba na psychiatrii.

Inak, naše VJ môžme používať aj ako kontrolný orgán pri posielaní energie, má ale vplyv len na niektoré veci. Ak je náš zámer pri posielaní egoistický, tak VJ nám viac ako 50% ponechá v našom systéme. Pri čiernej mágii nás VJ “nezachráni” – vypne sa. Spojenie s VJ môže byť úplne zablokované, ak niekto jedná vylúčene egoisticky.