Dnes mám nejaký úvahový deň. Asi je to dané tým, že som včera čítala o pravidlách “byť človekom”, alebo tým, že som mala hodne dlhú diskusiu s Gabrielom. Jedno alebo druhé nakoplo moju uvažovaciu žilku. 🙂
Keď som dokončila predošlý článok, moje úvahy sa nezastavili automaticky, ale pokračovali ďalej. Neviem, po akých chodníčkoch vnútorného monológu, ale dostali sa do bodu, kedy som dospela k slovu “kauzalita” – a odrazu som pochopila, prečo ju niektorí ľudia nemajú radi!
Pretože ak by pripustili kauzalitu, potom by nemohli nástojiť na tom, že “ale ja chcem!” Potom by museli akceptovať, že sú len malé koliesko v súkolí a ich vôľa je podradená, nie nadradená pravidlám systému!
“Ale ja chcem!” je o presadzovaní svojej vôle navonok – a to aj proti vôli iných ľudí. Je to vlastne o “čiernej mágii” (alebo o “egu”, ak je vám to milšie).
A zasa otázka: no dobre, ale načo nám potom to ego vlastne je? Predsa aj lety na mesiac boli o tom, že “ale ja chcem!”
A zasa úvaha: Nemohlo by to byť tak, že naše ego je tu na to, aby spochybňovalo a posúvalo hranice možného? Aby sme zistili, čo všetko sa dá? Aby to niekto zistil? 🙂 Tomu by som potom povedala “správne použitie ega”.
Otázka: No dobre, ale kedy je potom “ego” nesprávne použité?
Odpoveď je evidentná: Vtedy, keď nás nevedie za hranicu našich terajších schopností, ale ich len cementuje: “a nebude to inak, pretože ja nechcem, aby to bolo inak!” (Pôvodne som mala napísané “možností”, ale zmenila som to na “schopností”; nie je to o tom, čo všetko mi je prístupné ako v supermarkete na regáli, ale čo všetko dokážem dosiahnuť, keď prekračujem rámec svojho komfortu. Aj sebauvedomenie je “schopnosť”.)
🙂
A teraz vy.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Groover Zrušiť odpoveď