“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz
(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)
Mám rada Ruiza a jeho šplechy, ale sebaosvieteneckejšia reč sa dokáže zvrhnúť v ušiach niekoho, kto nechce počuť. (To oni dávajú zmysel… atď. 🙂 ) Najčastejšie sa zvrhne tak, že sa zapamätá len druhá časť výpovede (to o tých druhých) a prvá časť múdrosti (to o mojej zodpovednosti) sa nejako “prepočuje”.
Prečo? Pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ide o vzorec správania. Tak, ako sa mi “deje” nepochopenie zo strany tých druhých, tak sa mi “deje” aj život sám. Stále som ten ukrivdený. Ten nepochopený. Ten neuznaný. Stále narážam na niečo, čo mi ubližuje alebo ma vytáča. Pozerám, odhadujem a potom sa pokúsim spraviť zásah – tým, že idem meniť svet naokolo.
Neviem, možno som príliš materialistická, ale moja životná skúsenosť je, že svet naokolo viem zmeniť len jedným jediným spôsobom – tým, že zmením svoje vnímanie. Ak zmením svoje vnímanie, začnem veci vidieť v novom svetle. Možno nebudú oveľa lepšie, ale potom môžem urobiť jedno – zmeniť znova svoje vnímanie. A mením ho tak dlho, až svet okolo mnňa je presne taký, v akom by som chcela žiť.
Ale začína to vždy u mňa – nikdy nie u tých druhých! To, ako tí druhí reagujú na mňa, je čiastočne dané tým, čo vysielam (to je moja zodpovednosť) a čiastočne tým, čo si z ich reakcie poskladám (a to je zasa moja zodpovednosť). No a potom je to dané aj tým, kto sú, aký život majú, ako veci vidia a čo im je dôležité. To je tá ich zodpovednosť. Ale ak som mysliaci človek a venujem im aspoň toľko času, aby som pochopila, ako vnútorne “tikajú”, mám veľkú šancu dostať k nim presne tú správu, ktorú tam dostať potrebujem, pretože dokážem hovoriť jazykom, ktorému rozumejú. Zasa moja zodpovednosť.
Bilancia: 3x “moja zodpovednosť” : 1x “ich zodpovednosť”.
Keď niečo vysvetľujeme dieťaťu, tak mu to hovoríme jeho rečou, nie rečou jadrového fyzika. Tiež oslovujeme jeho skúsenosti, nie skúsenosti 90-ročného starca. Tiež ho “vyzdvihujeme tam, kde práve je”.
U dospelých to robievame len zriedka. Dokonca ani u ľudí, na ktorých nám mimoriadne záleží, to nerobievame často. Akoby sme odmietali prevziať zodpovednosť za to, akými rôznymi spôsobmi si môže ten druhý našu správu odinterpretovať. To preto, že v našom vnímaní sme my tí dôležitejší a on sa musí prispôsobiť – inak o sebe vyšle zlú správu!
Lenže naša správa je aj podľa Ruiza aspoň na 50% “naša”… a tak jeho blbá reakcia môže byť na 50% spôsobená našou blbou komunikáciou! Ak si to odmietame uvedomiť, ak odmietame prevziať zodpovednosť za našu časť komunikácie, budeme mať problém prebrať zodpovednosť aj za našu časť života – čiže sa budeme večne vidieť ako “Obeť” alebo “Sudca” (niekedy dokonca v prevedení “Kat”).
Uvedomila som si, že aj v komunikácii dostanem presne to, čo očakávam, že dostanem. Pretože čokoľvek odoznie, ja si to budem interpretovať v zmysle svojho očakávania. A keď mám očakávanie na nich v čase, keď hovoria oni, pravdepodobne som ho mala už v čase, kedy som hovorila ja, pretože medzi mojím hovorením a ich reakciu nenastalo už nič iné.
Takže začnite sledovať, ako to, čo o ľuďoch predpokladáte, ovplyvňuje vašu komunikáciu s nimi a o nich. 🙂 Ja som začala a postupne sa učím. Preberám zodpovednosť, pretože nechcem, aby môj život žili miesto mňa iní. 🙂
“Mením svet tým, že mením sám seba. Mením svet tým, že mám sám seba rád, že si vychutnávam život, že zo svojho vlastného sveta robím rajský sen. Mením sám seba a ako mávnutím čarovného prútika sa začínajú meniť aj iní ľudia.” — don Miguel Ruiz
(I change the world by changing myself. I am changing the world by loving myself, by enjoying life, by making my personal world a dream of heaven. I change myself, and just like magic, other people start to change.)
Mo – Smile (1984)
A keď už som sa hrabala na YouTube, zažila som náhodu svojho života… Kedysi som si tú pesničku nahrala z rádia, ale nebola celá a na konci bol džingl. A presne tú istú nahrávku aj s tým džinglom na konci použil niekto pre toto druhé video 🙂 :
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor