Včera som si písal s Calieen, že prečo vlastne by sa chcela naučiť astrálne cestovať. Podarilo sa jej naštartovať moju ZDRAVÚ súťaživosť a tak som sa vrátil opäť späť 🙂 k môjmu cieľu- Zdolať sedem brán snívania :D. Ešte pred spaním som mal malý rozhovor s Otcom ale skôr som bol rád, že je pri mne a on bol tiež rád- on je vlastne stále nadšený 🙂 . Pomodlil som sa, čo ja nezvyknem. Bola to dosť dlhá modlitba, na konci som nevedel, čo som vravel na začiatku 😛 . Mal som pocit, že dnes treba ísť spať bez hudby, tak som mobil nechal tak. Klasicky som zhlboka dýchal a odriekal afirmáciu. Ďalej som asi zaspal 😀 .

Zo sna si pamätám len druhú, poslednú polovicu. Utekal som spolu s jedným asi desať ročným chlapcom cez zamrznuté pole. Mohol byť asi Marec. Musel som mu pomôcť dostať sa do mesta. Bolo to veľmi dôležité. Prišli sme do malého mesta do časti s úzkymi uličkami. Všade veľa ľudí rozdelených po skupinkách, ktorý sa o niečom rozprávali. Celý svet bol situovaný do doby okolo dvadsiatych rokov devätnásteho storočia. V krajine bol tvrdý režim. Skúsil som viac krát žmurknúť na dve dievčence, či vyrozumejú že patrím k nim a som taktiež proti režimu. Obzrel som sa a išli za nami. Predierali sme sa davom a mali sme namierené do jedného baru. Mal sa tam nachádzať jeden starší muž- starý otec, len neviem či môj alebo toho chlapca. Chlapca som odviedol do baru. Misia splnená 🙂 .

Ocitol som sa v modrom kabriolete. Často sa mi sníva ako šoférium cabrio, no teraz som bol na mieste pre spolujazdca. Sedel tam presne ten typ- najväčší borec na svete- mal od 80 do 90 kilo, 185 centimetrov na hlave riedke hnedé vlasy. Ja ako zvyčajne som mal telo Daniela Radkliffa a bol som Harry 😉 .

“S Hermiou chodím teraz ja.” Chválil sa mi.

“Máš s ňou niečo ?” Pýtal sa, pričom na mňa uvrhol pohľad vraha :D.

“Nie, nie.” Namietal som a gestikuloval rukami.

“A čo Ron?”

“Už sa rozišli.”

Táto celá časť odkazuje na moju minulosť a vzťahy, ktoré teraz riešim a dávam ich do poriadku.

Ďalej sme išli v cabriolete a stále sme sa rozprávali. Spomenul som mimo rečou režim, ktorý platí v krajine. Zastali sme a ukázal mi niečo na kôpke rozbitého betónu. Bolo to ako film alebo holografia. Na začiatku vedci robili pokusy; mali v rukách skúmavky. Pokračovalo to ďalej- Politik hlásal nejaké múdrosti, boli voľby. Zvolili ho a dostal sa k moci. Videl som zmutované ľudské bytosti. Ľudí od krvi. Zhrozil som sa a už som chápal, čo sa tu deje. Prečo sú všetci utrápený a správajú ako špióni.

Našli nás, zistili že sme proti systému. Bol to ten pán z plagátov. Mal na hlave čierny klobúk. Trošku sa podobal na Maxima Horvátha z filmu Čarodejníkov učeň. Nasadli sme do auta a on spolu s nami. Pohli sme sa a znova rozprávali. Nebol celkom hmotný, skôr ako program v Matrixe. Nemohol priamo zasiahnuť. Presviedčal nás, že sa nám to nemôže podariť. “Odpor je marný :D”   Blížili sme sa k priecestiu. Z pravej strany išiel klasický slovenský troj-vozeň 😀 a z ľava ten malý báger na koľajniciach :). No náš šofér nemal v úmysle zastať. Tesne sme prešli za posledným vozňom a to malé tintítko 😀 išlo pomaly. Takže žiadna hrozba z ľavej strany :P. To že sme prežili značne nahnevalo pána v klobúku. Za autom vytvoril tvory so slabo-hnedou kožou. Ihneď sa zmenili na besné psy. Rýchlo som pomyslel na niečo iné, keďže bolo zjavné, že sa to zhmotňujú moje myšlienky. A za nami boli zmutované stromy. “No to si nám teda pomohol.” Sťažoval sa vodič. Totižto tie stromy utekali za nami a to sme išli cez 120!! Ale rovná, dlhá cesta …. Jediné neškodné riešenie- “Budete lienky!!” Zmenili sa na lienky a nemali šancu nás dohnať.

No niekde sa tá cesta predsa musí skončiť. Veruže sa aj končila a to veľkým zrázom. Na spodku tiekla (mne už dobre známa) rieka a mali sme výhľad na celé mesto. Bola veľmi hlboká so silnými prúdmi, voda je z ľadovca, z ktorého steká ale tam som bol v iných snoch. V stovkovej rýchlosti sme vyskočili z auta. Značne sa spomalil čas. Ak sme chceli uniknúť pánovy a lienkam :P, museli sme skočiť dole do rieky. Nerobí mi to problém skočiť z 1000 metrovej výšky :D, však čo to pre mňa. Strach som nemal, iba strašný adrenalín. 😀 Už som do nej skákal viac krát. Nevidel som poriadne za okraj a na rieku. Dole kotvili lode a ja som sa nechcel rozfláknuť :). Navyše som bol zrazu žena. Mal som krásne, dlhé, kučeravé vlasy gaštanovej farby. Zmenil sa aj muž čo šoféroval. Mal krátke čierne vlasy a bol podstatne krajší :D. On už skočil ale ja som stále nevidel za ten okraj. Jednou rukou som chytil zábradlia, nohy mi vyleteli do vzduchu, tak som nabral vodorovnú polohu odporujúcu zákonu gravitácie :P. Musel som sa poriadne odraziť a na správne miesto. Skúšal som to viac krát, no bol som bezpečne spútaný so zábradlím a nemohol som spadnúť, iba keď som ja chcel. Pán v klobúku sa blížil, nie je čas na váhanie. Skočil som :). Najskôr stav beztiaže a potom silný ťah dole :). Sen sa skončil a ja som sa úžasom prebudil :).