Ani raňajky nevydržia dlho…

Leslie Householderová v jednom svojom reklamnom maili napísala čosi, čo mi znie ako celkom úžasný postreh:

Cítila som sa vždy rozladená, keď motivácia, za ktorú som zaplatila [návštevou seminárov], nevydržala dlho, až kým mi jedného dňa ktosi nepovedal:

“Hej? … Nuž, raňajky tiež nevydržia.”

A vtedy som pochopila. Potrebujem pravidelný prísun inšpirácie a motivácie… a tak aj všetci ostatní.

13 thoughts on “Ani raňajky nevydržia dlho…

  1. Pekne. S tou motivaciou zvonku je to tazke, ja som zastanca vnutorneho samonakopavania. Ini ma vedia povzbudit, znechutit alebo mi pomoct ci inspirovat, motivovat ma nevedia. Ako to pls vidite? Ale suhlasim, ze to musi prichadzat kazdy den, ale skor zvnutra..

    Páči sa mi

    • Ja sa obávam, že “motivácia” je spôsob, akým naše vnútro reaguje na vonkajšie podnety. Ak podnet potrebuje, tak vonku doslova hľadá; ak nepotrebuje alebo nechce, nič si nevšíma.

      Takže ono to asi nie je o tom, že nás “vonkajšok” musí niečím zásobovať, ale že musíme v sebe cítiť hlad – a pohybovať sa v prostredí, ktoré nám ho umožňuje nasýtiť.

      A keďže cítim hlad, idem sa pohybovať do kychyne. 😀 Ešte som neraňajkovala. 😛

      Páči sa mi

    • kto ta namotivuje ist kazdy den do prace a popripade tam aj makat? Alebo vstat skoro rano a ist cvicit, alebo sa po veceroch vzdelavat, ak zijes a rozhodujes sa autonomne? 🙂 asi len Tvoje vlastne potreby, tuzby, ciele, nie? Takze ano, ego potrebuje motivaciu, ale svoju vlastnu.. A potom si vybera prostredie, informacie, ludi, ktore inspiruju a podporuju. Ci som to nespravne pochopila?

      Páči sa mi

  2. Toto ma fakt zaujima, lebo ma tato tema ciastocne zivi 😉 preco chodis do prace? Len pre zivobytie alebo ta to mozno tak bavi? A ked musis robit nieco, co ti celkom nesedi, nepotrebujes motivaciu? Beries to ako povinnost, alebo to odignorujes? Sorry za tak vela otazok, ale vacsinou sa stretavam s ludmi, co mi hovoria: motivuj ma! A ja len nechapavo pozeram, lebo to sa neda 😉

    Páči sa mi

    • Ja v podstate do prace ešte nechodim, chodim do školy … a chodim tam lebo… nema to dôvod. Proste je to pre mna prirodzene, učiť sa :).

      “Kvet nerstie, lebo chce, je to preň prirodzene.”

      nepotrebuje motivaciu. Ked musim robiť, čo mi nesedi. No ešte na tom pracujem, ale poviem si prečo by som s tym mal bojovať ? A proste to bud spravim alebo sa tym nezaberam, nie je to dôležite pre mna . Ako povinnosť neberiem nič.

      Ale ešte k tomu kvetu. Ked ho dáš do tieňa , tak je to akoby si ho nútila žiť v tieni. ON s tym nebojuje, žije v tieni, ale rastie za svetlom. Prirodzene.

      Páči sa mi

  3. Vdaka, rozumiem; kym som studovala a nevytvorila som na seba tlak (kariera, majetky, vztah), bola som na tom podobne. Ak sa ti to podari udrzat dlhodobo, uprimne zavidim, lebo je to asi jedina cesta smerom k vnutornemu kludu.
    “Kto nie je priputany k veciam a nie je poteseny z dobra ani pohorseny zlom, ziska dokonalu nmudrost” vraveli Indovia pred niekolkymi 1000 rokmi. Drzim palec.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s