Eprakone – ezoterika a spiritualita

4 responses to “Ak chceme rásť, potrebujeme sa odosobniť”

1. 

   Pistalecka

   27. novembra 2012

   Ahojte. Ako je mozne sa odosobnit? Len tym sposobom,ze nam prestane na niecom zalezat? Na druhej strane,ak nam na niecom prestane zalezat (napr. praca) , je možne to dalej vykonavat co najdoslednejsie a najlepsie? Co v pripade,ze okolie sa Vas neustale snazi strhavat do tej “dolezitosti” tej prace? Tu plati,kto chce s vlkmi zit musi s nimi vyt? Alebo ako to robite vy? Ak na vas niekto “utoci”, akym sposobom ste schopni sa branit,ak nechcete byt viahnuty do niecoho alebo nechcete byt pokladani za “slabeho”,co sa nevie ani len obranit? Je to cele hra ega?
   Ja osobne mam tendencie sa branit (niekedy idem do utoku,ale vzdy na nejaky podnet) mam pocit,ze stale s niciem bojujem a tento stav mi nevyhovuje, rada by som ho zmenit. Co by ste odporucali?

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      27. novembra 2012

      Niekde inde si písala, že láska je hlboké porozumenie toho, čo sa práve deje, a tolerancia inakosti. 🙂 To je tvoja odpoveď… a dala si si ju sama.

      Ja tomu hovorím “presunúť pozornosť zo mňa na danú vec”. Je jedno, akú úlohu v nej hrám, pokiaľ som schopná pozrieť pod povrch a naučiť sa niečo o jej dynamike – pretože potom som zážitok premenila na “lekciu” a keď sa učím, nepotrebujem sa ani hanbiť, keď mi niečo nejde alebo keď mi kopnú nervy. Len čo sa stanem pozorovateľom seba samej a svojich reakcií v danej situácii, prestávam situáciu brať osobne.

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Pistalecka

         27. novembra 2012

         Ano Sun, to je laska. Z toho vyplyva,ze vtedy nie som schopna asi pocitovat lasku. Resp. nemyslim to tak, ako ze by som pocitovala nenavist alebo nieco podobne. Len jednoducho potrebujem sa odosobnit a to mi nejde. 😦 Lebo to v tej chvili nedkazem dostatocne hlboko pochopit, aby som to chapala v tej danej konkretnej chvili ako “lekciu” . I ked aj to v zasade tak chapem, ze ide o lekcie, viem si to uvedomit,ale neviem sa v tej chvili ovladnut “nenaliat sa do toho” , necham sa tou udalostou strhnut a az nasledne ju (ked opadnu emocie) dokazem spravne pochopit. Ono je to v zasade super, ale ked sa to stane miliontykrat, prestane to byt super a jednoducho viem,ze stagnujem, lebo uz to neposuvam do dalsej urovne. Tj. zachovat si indiferentnost (teda spominane odosobnenie sa) v tej danej konkretnej chvili (resp. stale ak ide napr. o pracu). Pretoze som neustale strhavana vnutornym programom “reagovat” (nevhodne reagovat) co mam zapisane,lebo som to takto nespocetne velakrat zopakovala. 😦 Kedze sme vedome bytosti, mali by sme vediet vedome reagovat,ze na to reagovat nemam 😀 alebo mam reagovat inak tj. odosobnene… alebo?

         A vies co? Ja sa dokonca samu seba pozorujem a aj napriek tomu sa dokazem brat osobne, a v tej chvili napriek tomu odstupu si neviem tu reakciu odpustit…. 😀 a to uz asi bude o tom egu….

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         Pistalecka

         27. novembra 2012

         hmm tak ciastocne som dostala odpoved. Pridem domov, mam vytlacene nejake texty z knihy 4 Dohody a cas tych textov mi padla na zem. Priatel to dnes rano musel polozit na stolicku, tak mi to vrazilo do oci. Kapitola – Kázeň válečníka – Kontrola vlastního chovaní. sedí to ako rit na serbel….

         Páči sa miPáči sa mi