Niekedy v máji minulého roku som čítala Castanedu a našla som v ňom jeden citát, o ktorom mi môj vnútorný signalizačný systém 🙂 hovoril, že je dôležitý, ale veľmi som ho nechápala. Ide o niečo, čo La Gorda rozprávala Castanedovi:
Povedal mi, že by som nemala obmedzovať Pablita svojimi myšlienkami. Povedal, že by som ich mala vypnúť a nechať Pablita na pokoji; že dokonalá vec pre mňa bola pomôcť Pablitovi nezávisle od toho, čo som o ňom vedela.
Ešte ani dnes dosť dobre neviem, prečo je ten citát dôležitý. Idem sa pokúsiť vložiť ho do svojho doterajšieho rámca poznania. Možno vám pri jeho čítaní napadne nejaké celkom odlišné vysvetlenie – budem len rada, ak sa oň so mnou podelíte!
Takže k tomu, čo ma pri tom napadá: veľmi často pomáhame ľuďom s pocitom, že vieme, čo je pre nich dobré. To, čo by bolo dobré pre nás… Ale to, čo je dobré pre mňa, sa tomu druhému vôbec nemusí hodiť. Každý máme svoje individuálne silné a slabé stránky, svoje sny, očakávania, zážitky a predpojatosti… To, čo výborne funguje mne, môže tomu druhému ešte viac došmodrchať jeho život!
Naše predstavy o tom druhom silne obmedzujú jeho voľnosť pohybu, najmä ak je ako jedinec slabší, menej ukotvený v sebe alebo nejakým iným spôsobom závislý na našom súhlase. Aby si to s nami nerozhádzal, donúti sa napasovať do tej predstavy, ktorú doňho premietame… Nemusíme to ani nahlas povedať: stačí vidieť, kedy sa nám zalesknú oči hrdosťou naňho, kedy nám nežnejšie znie hlas, na ktoré veci upriamujeme pozornosť, keď hodnotíme… Ak je ten druhý dostatočne citlivý človek, spozoruje to. A ak je závislý na našom súhlase, bude robiť viac toho, čo mu prináša odmenu v podobe našej spokojnosti s ním.
A miesto svojho vlastného života bude žit našu predstavu o jeho živote.
Hollow bone, šamanizmus a liečiteľstvo
Je to nesmierne silné pokušenie, stať sa stredobodom niečieho vesmíru! Preto mám rada šamanizmus. V šamanizme platí niečo, čomu sa hovorí princíp dutej kosti (hollow bone, “holou boun”). Šaman ako taký je len “dutá kosť”, nič než vodič, ktorý vedie božiu vôľu do situácie, na ktorej sám nemá nijaký záujem. Pokiaľ šaman ide do situácie s istou predstavou o tom, ako by malo vyzerať riešenie, nadraďuje svoju vôľu a predstavu nad vôľu a predstavu Univerzálneho Vedomia – a teda rieši svoj problém, nie problém toho, komu by mal pomáhať!
Na veľmi podobnom princípe je založené aj liečenie pomocou reiki – liečiteľ priloží ruky a energia sama nájde miesto, na ktorom má pôsobiť. Až spájaním reiki s inými technikami (napríklad aj tradičnou čínskou medicínou, TCM) vznikli rôzne “pozície rúk” na liečenie toho, čo si liečiteľ myslí, že treba ošetrovať…
Hollow bone a kyvadlo
Ďalšia oblasť, v ktorej je “hollow bone” extrémne citeľný, je práca s kartami či kyvadlom, automatická kresba, automatické písanie a všetky ostatné formy channelingu. Ak nie sme dostatočne “dutou kosťou”, premietajú sa nám do kanála naše vlastné očakávania a informácie, ktoré dostávame, sú zašumené našimi prianiami. Kedysi mi jedna známa hovorila, že človek by si nemal vykladať karty sám pre seba a nemal by sa pýtať sám na svoje veci. Iste, pokiaľ sa nedokáže nastaviť do režimu “hollow bone”… napríklad cez meditáciu alebo mantrovanie (dlhodobé mantrovanie dokáže vypnúť ego človeka na niekoľko desiatok minút).
Ak channelujúci nevypne svoje “nadstavbové ego” (teda presvedčenia, predpojatosti, očakávania, sny a nádeje), premietajú sa do channelingov jeho vlastné predstavy. Ak je napojený na vyššiu energiu, nie na svoje Nižšie Ja, dostáva síce správnu informáciu, ale dostávaj ju so skreslením – podľa toho, aké je jeho očakávanie alebo vzťah k tomu, pre koho ju žiada. Ak sa teda pýtate kyvadla, či vás Fero má rád, ale vy sama seba nemáte rada a nepovažujete sa za láskyhodnú, kyvadlo neodškriepi, že vás má rád, ale povie to zašumené vašou vlastnou prepojatosťou: “Fero má rád tvoje peniaze”. Výpoveď je “Fero má rád”, ale naše “sebamrskačské” ego to okamžite obmedzí len na istú časť z náš – na tie prachy.
Práve pri práci s kyvadlom nesie princíp “hollow bone” so sebou aj jednu nevýhodu. Sila nášho komunikačného kanála je napájaná našou emocionálnou energiou. Naše predstavy sú produktom našej emocionálnej energie. Ak ich vypneme, tak vlastne dočasne obmedzujeme prietok emocionálnej energie kanálom – a kyvadlo odrazu takmer nejde… Aspoň ja to mám takto vysledované. Kedykoľvek sa snažím totálne vybrať z toku informácií, komunikácia začne viaznuť. Len čo do komunikácie vložím napr. radostné očakávanie (komunikácie, nie výsledku! 😛 ), kyvadlo sa rozbehne ako po masle… Takže ak sa mi veľmi ľahko kyvadluje, mám tendenciu ešte overovať neskreslenosť všetkého dôležitejšieho, čo cez kyvadlo prešlo.
To isté sa týka SRT. Vždy som sa cítila ako absolútny debil pri svojej učiteľke, pretože jej to kyvadlo lieta ako také malé ufo na špagátiku, kým mne sa ledva hýbe… Je to dané tým, že ona má svoje ego oveľa viac pod kontrolou, pretože sa jej podarilo trvale presunúť do pozície dychtivého dieťaťa, pre ktoré je zábava robiť s kyavdlom, nie zisťovať informácie. Ja svoje ego musím ešte kontrolovať vôľou a tak keď chcem byť “echt presná”, tak sa kyvadlo pohybuje asi ako zvädnutá uhorka na kríku. 😕 Keď ma však baví rozprávať sa s Vyšším Ja (je to totiž veľmi príjemný fyzický pocit) a je mi jedno, čo za odpovede dostanem, kyvadlo sa okamžite rozvrtí a vtedy si prichodím ako borec! 🙂
Hollow bone a toltékovia
Vyprázdniť svoje vnútro od všetkých predstáv a myšlienok a nechať sebou pretekať univerzálny úmysel je podľa mňa najvyššie umenie nielen šamanizmu a liečiteľstva, ale aj života bojovníka na toltéckej ceste. Aj toltécky bojovník kráča svetom bez predpojatostí, s otvorenými očami a dušou nastavenou prijímať od osudu udičky, ktoré mu ukážu, ako reagovať. Ak bude mať predpojatosti a predstavy o tom, ako by taká udička mohla vyzerať, vystavuje sa riziku, že nejakú udičku nepostrehne alebo si ju vysvetlí nesprávne.
V podstate celé toltécke učenie je o tom, ako dosiahnuť stav “hollow bone” – rekapitulovaním, rušením dohôd, stalkovaním, vymazávaním osobnej histórie, umlčiavaním vnútorného monológu… Všetko je to zamerané na stav, kedy dokážeme celkom vypnúť naše “nadstavbové ego”, pretože len vtedy sme schopní a ochotní prijímať obrazy sveta, ako skutočne vyzerá – teda vidieť.
Takže fajn – vrcholné umenie! Keby len nebolo také ťažké… 😥
Povedal mi, že by som nemala obmedzovať Pablita svojimi myšlienkami. Povedal, že by som ich mala vypnúť a nechať Pablita na pokoji; že dokonalá vec pre mňa bola pomôcť Pablitovi nezávisle od toho, čo som o ňom vedela.









Povedz svoj názor