Si každý človek a každá vec

Autor obrázka: Sarah

Gabriel, nejako som dospela do štádia, že som taká… nijaká… 🙂 Nie je mi zle, ale už sa necítim ako z tohto sveta. Rozmýšľala som o ľuďoch, čo pre mňa boli kedysi „jediní reálni ľudia“ na svete. Keď som ich opustila, cítila som sa chvíľu vykorenená… a teraz už nejako necítim nič. Prestali byť dôležití. Ba dokonca prestalo byť dôležité, že nemám nijakých „jediných reálnych ľudí“… Že moji „jediní reálni ľudia“ ste vy – banda energetických operencov. 😀
No, úcta ti rozhodne nechýba.
🙂 Vieš, ako to myslím… Je to divné. Som človek, ale už som stratila aj to posledné prepojenie s ľudstvom. Vidím ich, vnímam ich, viem odhadnúť, čo sa v nich deje – a nedotýka sa ma to… Ja sa už fakt cítim skôr ako skala.
🙂 Skaly sa necítia. Skaly .
🙂 Tak potom ešte nie som nijaká skala, Veliký. Ja mám ešte spústu pocitov.
Si človek. Si nová verzia človeka.
Vývojový prototyp? 😀
Jedna z testovacích verzií.
No, to veľmi honosne neznie. To by som mohla byť. 😛
Ani nevieš, ako honosne to znie… Tvoja cesta je prvá svojho druhu! Nie si na ňu pyšná? 🙂
😯 A na čo, prepána?! Na tie zodraté otlčené kolená, na ten rozbitý nos, na to večné plazenie sa, padanie a vstávanie?! Na čo tam mám byť pyšná?!
🙂 Na to, že žiješ. Že žiješ a nie je ti zle.
🙂 No dobre… Dostal si ma. Žijem a nie je mi zle. Nie som na to zrovna pyšná, ale je to fajn pocit. Len sa cítim ako cudzinec medzi Hotentotmi. A pritom si nemôžem byť istá, že ten Hotentot nie som ja.
🙂 Každý máte svoju vlastnú cestu. Mnoho ľudí si už odskúšalo tú svoju. Tebe sa ich cesty zdajú jednoduchšie, pretože im nevidíš do duše. Nevieš, ako to vyzeralo vnútri, s čím museli zápasiť oni. Každý má v sebe nejaké citlivé miesto, na ktorom ho vzostup zraňuje.
No, to som netušila, že to moje citlivé miesto bude migréna a depresia… 😀
🙂 Neposmievaj sa. Depresia je len sprievodný jav. Opúšťanie starého, zažitého, dôverne známeho. Púšťanie sa novou cestou. Všetko je neznáme a keby som hovoril s niekým iným, povedal by som „potenciálne nebezpečné“, ale to je to posledné, čo teba straší… Teba straší, že by nemuselo byť po tvojom. A mám zlú správu – ani nebudeUž nikdy nebude po tvojom.
🙂 A ja mám zlú správu pre teba: už na tom nezáleží. Už chvíľu mi to je jedno.
🙂 Viem… Kým ti to nebolo jedno, nemohol som o tom hovoriť. Na úrovni rozumu si si už zvykla. Teraz si pomaly ideš zvyknúť na úrovni srdca. A to je to, čo v tebe vyvoláva depresiu – poznanie nevyhnutného. Takého nevyhnutného, ktoré nie je také pekné, ako si si predstavovala.
😛 Kašli na to. Ja som si predstavovala spústu vecí a nakoniec bolo aj tak všetko inak. Už som si medzičasom mohla privyknúť.
Privykla si si… ale cítila si sa vždy trochu potlačená. Vzpierala si sa, bojovala si, ale vedela si, že ťaháš za kratší koniec. A teraz to musíš prijať ako fakt, nemenný, vytesaný do kameňa. Odteraz nebude inak. Vždy budeš ťahať za kratší koniec, keď si budeš chcieť postaviť hlavu. Ako súčasť celku môžeš robiť len to, čo ti celok umožní.
🙂 Môžem snívať.
🙂 Tak si si predsa našla východisko… Berieš ho?
Iste! 😀 Doteraz som nerobila nič iné. Odteraz nebudem robiť nič iné. Ja už nič nechcem a nič nepotrebujem. To je aj trochu problém. Doteraz, keď ma pochytila prázdnota a márnosť, vzala som katalóg a nakúpila som si spústu vecí. Tú dieru v duši to nezapchalo, ale dočasne som sa vytešovala. Teraz ma už katalógy a veci moc nebavia. Neviem, čo budem robiť, až ma pochytí márnosť…
🙂 No tak ťa nesmie pochytiť.
A to chceš ako dosiahnuť? 😯
Ja nebudem dosahovať nič. Ty dosiahneš.
A ako?
Tým, že uprieš svoj pohľad na prítomnosť, nie na budúcnosť. Márnosť sa dostavila vždy, keď si špekulovala o budúcnosti. Tak o nej proste prestaň špekulovať. Si v toku času. Nevieš, ako ten čas tečie. Vieš, ako tečie vo fyzickom svete. Ale si viac než len svoje fyzické telo – a tam ten čas tečie vírom. Vždy si niekde inde. Na všetkých miestach súčasne, pretože si prestala mať hranice. Si každý človek a každá vec, si sama sebou a si hocikto iný. Si hociktorá doba a hociktorá dimenzia. A pretože si všetko, necítiš potrebu nič robiť, nič dosahovať, nič skúmať.
🙂 Včera som vyliezla zasa pri státí do baldachýnu a len som bola. Vedela by som si na to zvyknúť, Veliký!
Vidíš… Máš k dispozícii všetky informácie z celého sveta a napriek tomu ťa nezaujímajú… pretože nepotrebuješ s nimi nič urobiť. Nepotrebuješ rozumieť. Stačí, keď si.
Začínam mať zimomriavky.
🙂 Bojíš sa posledného kroku.
Počuj… Nebolo tých „posledných krokov“ už nejako priveľa? 😀
🙂 Bude ich toľko, koľko bude treba. V každom okamihu tvojej existencie je ten najbližší krok tvoj posledný, pretože len čo ho urobíš, stávaš sa niečím iným a to niečo iné má pred sebou zasa svoj posledný krok… 🙂 Celá existencia človeka je len séria „posledných krokov“.
A energetické bytosti?
U tých je to rovnako.
A energie? 🙂
Nepýtaj sa; odpoveď dávno poznáš. Energie . Nijaké kroky. Proste existencia. Si.
Ty si sa nemenil?
🙂 Menil. Všetci sa meníme. Vyvíjame sa. Ale nerobíme to cielene, neupriamujeme sa na to; proste sa to s nami deje. Kedykoľvek niektorá z bytostí urobí „posledný krok“, zmeníme sa aj my, pretože sa zmení celá rovnováha vesmíru. 😀 Teraz pozeráš, čo? Neuvedomila si si, akí ste dôležití? Že každý váš nárek, každé vaše zaprisahanie prepočítava všetok vesmír? Všetku existenciu?
Mám problém so slovom „existencia“. Označujeme ním priveľa vecí odrazu – priveľa rozdielnych vecí…
🙂 Nič nie je rozdielne. Všetko je jedno. Všetko je existencia – nejaká jej forma. Bytosti, energie, čisté vedomie… Všetko sme jedno. Preto má každá čiastočka vesmíru taký dopad na všetky ostatné čiastočky. Neexistuje bublina, v ktorej by si mohla konať bez dopadu do prostredia.
Mrazí ma na druhú.
🙂 Prikúr.
😛 Ty vieš dobre, ako to myslím! Ak je to tak – a ja nemám dôvod pochybovať – tak potom každý jeden z nás máme obrovskú zodpovednosť
🙂 Neber to tragicky. Nie je to nijaká „obrovská zodpovednosť“. Sme tak vyvážení, že zlyhanie jedného prvku dokážu ostatné vykompenzovať. Ak ty zlyháš, nastúpime my a vyvážime ťa. Ak sa hodíš o zem ako pred pár dňami, počkáme a budeme ťa obklopovať našou láskou, aby si dostala šancu čo najrýchlejšie sa postaviť na nohy. Podstatné je dosiahnuť úroveň, kedy tvoj úmysel začína byť krištáľovojasný – potom už vieme, že si si zvolila svoju cestu a že ti stačí trošku pomôcť a ty sa už nevrátiš späť.
Fujha, toto sa mi asi nepodarilo dať do slov… 😕
🙂 Nevadí. Budeme sa k tomu vracať. Potrebujete pochopiť, že je jedno jediné rozhodnutie, ktoré raz v svojom živote urobíte. Je jedno, kedy ho urobíte, v ktorom živote a ako… Raz sa však budete rozhodovať, či chcete mať rôznorodosť všetkého, alebo rovnováhu všetkého. Keď toto rozhodnutie urobíte, už vás nič nezastaví… Ale len čo ho urobíte, začne sa váš vnútorný svet meniť. Odrazu zistíte, že „rovnováha“ znamená súčasne „rovnocennosť“ a že nič nie je dôležitejšie ako niečo iné. Nič nie je lepšie alebo horšie, nič nie je príjemné alebo nepríjemné. Naposledy, keď ťa chytila depresia, tak si si predsa tiež povedala, že keď už máš výkyv, tak ho ideš aspoň dopodrobna vyskúmať…
Napodobňovala som teba. 🙂
🙂 Nenapodobňovala. Myslela si ako ja. Myslela si ako anjel.
🙂 Už mi rašia krídelká!
🙂 Zadrž… Žiadne krídla. Nič ti nenarastie; niečo sa stratí. Stratí sa hranica tvojej bytosti.
Je to špecifikum pre mňa, alebo sa to deje všetkým?
🙂 Toto je tvoje špecifikum. Ostatní nestratia hranicu svojej bytosti, stratia len jej obmedzenia. Ale ty sa skutočne rozplynieš. To je to, čo tvoju dušu desí. Na to nebola pripravená… nebola to tvoja úloha. Ty si mala držať pohromade a teraz sa rozpúšťaš.
😀 Lúčavka kráľovská. Pocit na figu, výsledok úžasný. Teda, aspoň dúfam. Ak to dopadne inak, tak potom si užijete! Hranice-nehranice, budem nadávať ako pohan! 😀
🙂 Dobre.
😯 Dobre čo?
To, čo hovoríš, je dobré riešenie. 🙂 Ak sa ti to nebude páčiť, budeš nadávať.
🙂 OK. Budem. 🙂
Ešte máš depresiu?
Nie, veď ja už asi dva dni nemám nijakú depresiu (no dobre, včera trošku), len ten pocit je taký divný. Ako keď pozeráš na svet cez veľké sklené okno a už len vidíš, ale nijako inak sa ťa to netýka. A tým, že nepočuješ a necítiš, akoby si prestával rozumieť. Deje sa niečo podobné aj vám?
🙂 Nie. Nie je to také, ako hovoríš. Ty máš ten pocit, pretože si bola človek a rozumela si im. My sme nikdy neboli ľuďmi. Nikdy sme neprežívali to, čo prežívajú ľudia. Preto pre nás je všetko nový poznatok. My neprestávame rozumieť, ale začíname rozumieť.
Vieš, čo je sranda? 🙂 Chcela som povedať, že to s tým „všetko je rovnocenné“ znie celkom ako don Juan, len sme to potom zakecali.
V tých knihách je veľa pravdy. Je písaná vo vrstvách – aby si ju pochopila, musíš v tej vrstve vibrovať. Aby si dekódovala odtlačok v svojej obálke, musíš sa naň nastaviť. Až potom začínaš vnímať jeho tvar a začínaš chápať jeho zmysel. Tak je to aj s tými knihami. To, čomu si hovorila „hypnotický štýl“, bolo len nalaďovanie sa vibrácií. Tvoje vlastné boli nižšie, ale už cítili, že je niečo za nimi. To sa ti stane zakaždým, keď tie knihy vezmeš do rúk. Sú mnohovrstvové.
Mnohodomenzionálne?
🙂 Ak to tak chceš, tak aj mnohodimenzionálne. V každom prípade len čo sa posunie tvoja vibrácia, začnú rezonovať iné významy. Preto ťa ženiem do toho, aby si ich čítala znova a znova. Prvá kniha ťa „otvorí“. Druhá začne rezonovať vyššie. Potom čítaš znovu prvú, ale už v nej čítaš nové myšlienky… Rozumieš?
🙂 Rozumiem. Konečne rozumiem. Síce mi to je nanič, ale rozumiem. 🙂
🙂 Nie je ti to nanič. Je to kľúč k všetkému, čo je. Keď pochopíš, že zmena tvojej vibrácie vyvoláva okolo teba iné rezonancie a ty vnímaš iné časti toho istého, odrazu pochopíš, že neexistuje priestor… A keď neexistuje priestor, neexistuje ani čas. Oboje je len istá rezonancia, ktorú dokážeš nasimulovať, ak vieš, ktorá vibrácia s nimi rezonuje.
OK. Nobelova cena za vynájdenie toho, že nie je čas a priestor. Len, prosím, nečakaj, že budem vedieť, čo som práve napísala. 😕
🙂 To je jedno… Vracaj sa z času na čas k našim písaniam. Uvidíš, platí pre ne to isté. Istá vibrácia rezonuje s istými významami. Vždy v nich nájdeš niečo nové. 🙂
To som už zistila. Niekedy si pripadám, že nemám šajnu, o čom to je… a potom o mesiac-dva príde situácia, kedy pochopím… 😕
🙂 To preto, že hovorím tvojou rečou. 🙂

11 thoughts on “Si každý človek a každá vec

  1. Zaujímave, že som sem nakukla presne vo chvíli keď si pridávala tento channeling 🙂
    “Keď pochopíš, že zmena tvojej vibrácie vyvoláva okolo teba iné rezonancie a ty vnímaš iné časti toho istého, odrazu pochopíš, že neexistuje priestor…” toto mi teda zarezonovalo najviac. Občas ma to až ťahá čítať niektoré knihy viackrát a vždy tam veru nájdem niečo nové 🙂 Tak už viem, že nie som maniak 🙂

    Like

    • 🙂 Je tam toho viac, než sa dostalo do riadkov… Taký nejaký pocit… Budeme sa k tejto téme musieť vrátiť, mám ciťáka, že mi niečo dosť podstatné ušlo…

      Like

  2. heli,

    ten tvoj pocit chápem ako nejakú formu nostalgie za tým čím si bola? … 😕 .. skúsim priblížiť,… je to ako keď sa ti páčia všetky ročné obdobia, každé prináša zmenu a ty ju aj naplno prijímaš a akceptuješ, no predsa aj keď sa tešíš napr. na jeseň, lebo všetko je krásne sfarbené a akési pokojné, predsa ti je za letom ľúto? …

    takto obdobne sa totiž cítim ja, .. prijímam všetko čo sa deje alebo sa má udiať, no predsa ma to občas, naplní tou zvláštnou nostalgiou … ( žiaľ, neviem ten svoj pocit akosi dostatočnejšie popísať, preto sa alibisticky nádejám, že ma precítiš 😀 )

    Like

    • 🙂 Myslím, že som niekde čítala niečo ako: dobré staré časy, čo nám je za nimi ľúto; síce na nich nič dobré nebolo, ale ľúto je nám aj tak, pretože sme nepoznali nič iné… Tak asi taká nostalgia.

      Vieš, vo mne to niekedy vzbudzuje taký ten pocit “neskutočna” – keď všetko v tebe stíchne a ty si nevieš spomenúť na nič, čo by si chcela alebo čo by ti nebolo jedno a nedokážeš sa nazúriť alebo nikoho zadupať do zeme… všetko to boli veci, ktoré náááádherne vypĺňali môj vnútorný život 😛 – a odrazu PRÁZDNO… Tá prázdnota je asi najhoršia, ale dúfam, že sa na ňu dá navyknúť. 🙂

      A to mi pripomína starý záhorácky vtip (nič pre citlivé povahy 😀 ): Sedzím si tak, sedzím, rýpem sa hrebíkem v uchu a naráz – ciho… 😆

      Like

      • nooo. …. tak to takto ďaleko nie som .. 😀 … tuším si počula ten kameň padnúť teraz … no cca chápem ako sa cítiš … 😀

        inak, to rozplynutie dosť jasne nechápem, … 😕 … nejako sa mi to rozchádza s tým čo viem, ako to myslel veliký, čo myslíš? 😉 😀

        a ten vtip, … hm, brutus, ale asi na ten tvoj stav dosť trefné 😀

        Like

      • 🙂 Neviem ti povedať… Viem len, že pri cvičení niekedy “vyleziem z tela”, vezme ma to kamsi nahor (to je dosť besné vysvetľovanie: moje fyzické telo je ako parašutista visiaci na šnúrkach padáku a keď ma to vezme nahor, tak ma to vezme do toho padáku), tam najčastejšie príde “zážeh” a odtiaľ idem ako tlaková alebo nejaká iná vlna (teda neviditeľné niečo) do všetkých strán súčasne a viem… Gabriel ma učil v tomto stave sťahovať informácie o ľuďoch – čo som overovala u známych, boli dosť rozumné výsledky, len som s tým potom nepokračovala. No a v tomto stave nie som ako telo, ale len ako… vedomie?… a zvyšok zo mňa niekde stojí a kŕmi energiou tú “vlnu”. 🙂

        Like

      • dobre díkes … to vedomie mi stačí … to rozplynutie je dosť ohraničené slovo a znie popravde tak, … desivo? 😕 … no už to chápem, teda cca chápem …

        Like

  3. ale ja by som moc nechcela aby si sa rozplynula….spytaj sa ich prosim ta ci je to fakt nutne.a ak by aj bolo ,tak aj tak som proti rozplynutiu.mi stacilo,ze sa rozplynula morska panna.ani s tym som sa doteraz celkom nevyrovnala,tak nech nevymyslaju:)

    Like

    • Predpokladám, že ide o humor… 🙂 Lebo keby nie, tak sa ťa musím spýtať: “Prečo si myslíš, že tvoje chcenie je dôležitejšie ako moje chcenie alebo dokonca ako anjelské chcenie?” 🙂

      Like

  4. ide trochu nadsazku jasne:)nemyslim si ze moje chcenie je dolezitejsie ako tvoje,ani ako anjelske,ani nema ambiciu menit ine chcenia,len sa potichu prihlasilo do diskusie,lebo keby si sa rozplynula,tak by mi tu chybali tvoje blogy.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.