Cudzí v svojom vlastnom živote

Gabriel, si pri mne? Išla by som písať… Čo chceš písať? Ty nemáš nič? Pretože ja mám len to, čo sme už rozoberali – to o tom poriadku. 🙂 Poriadok neznie ako veľmi vhodná téma na channeling, však? 😀 Nie, ale vám je nejaká dôležitá, takže by som ju nepodceňovala. Stále ma vediete k tomu, aby som upratovala. Až minule ma napadlo, či vy nemáte na mysli vnútorné „upratovanie“… Ihderael súhlasil, ale hneď po ňom si prišiel ty a ty si rozhodne nemal na mysli nijaké „vnútorné“ upratovanie, ale celkom normálnu debordelizáciu… 🙂 🙂 Je to dôležité. No to hej – ale prečo? Preto, prečo to je dôležité pri feng šuej. Poriadok má dve vlastnosti: núti ťa odhadzovať staré, nepoužívané, čím vždy obmedzuješ svoju „záťaž“ na únosné minimum. A potom ti aj dáva pocit prehľadnosti a väčšej kontroly. […] Tvoje vnútro a tvoje okolie sú poprepájané. Vnútro odráža to, čo máš okolo seba – a okolo seba si robíš to, čo je vovnútri. No to si mi dal! 😦 Ja mám okolo seba v kuse neporiadok! 🙂 Organizovaný. Máš prehľad. Alebo… mala si. Potom toho začalo byť priveľa a ty si sa vykašľala na poriadok. Radšej sa vyhýbaš kôpkam vecí, než aby si si uvoľnila priechod. To je príznak, že sa len snažíš prežiť. Strácaš kontrolu nad svojím životom. A keď upracem, získam ju späť? 🙂 Také jednoduché to nie je! Získaš späť pocit kontroly, nie kontrolu ako takú. Ale kým nemáš pocit kontroly, nič nekontroluješ ani vtedy, kedy by si mohla. Ak sa cítiš preťažená a zahnaná do kúta, najlepší spôsob, ako obnoviť rovnováhu, je poupratovať si. Lenže… Vieš, videla som veľa „meštiackych“ domácností – vyčančaných, uprataných… a sterilných… Akoby sa tam ani nežilo, len sa to predvádzalo návštevám. 🙂 Tak tento typ domácnosti ty nikdy nedosiahneš. 🙂 A je to dobre alebo zle? Nie je to zle… Proste žiješ v priestore, ktorý obývaš. Všade sú príznaky toho, že si v ňom a že nie je na ukážku. Ale nemuselo by ťa byť možné vystopovať, čo si robila trištvrte roka dozadu… 🙂 😀 Ty mi teda dávaš! No dobre, veď už som začala upratovať. A aký je to pocit? 😀 Rozbolela ma hlava. 🙂 Z toho? Nieeee… 😀 Máš pravdu, hlava ma bolí z tlaku. Ten pocit bol fajn. Som na to hrdá, keď to dorazím, zasa začnem využívať aj ten priestor, ktorý bol doteraz zahádzaný neodprataným balastom. Budem sedávať v zimnej záhrade na slniečku, ak nejaké bude, a popíjať kávičku. Bude nám dobre. 🙂 Takže sa zasa začínaš tešiť. Začínam. Už som neverila, že to ešte príde… Bola som vďačná, že je, ako je, ale netešila som sa. Teraz sa znova začínam tešiť. Ešte to dotiahnuť do konca… 🙂 Pomôžem ti. Budem ťa udržiavať v stave, kedy sa ti bude chcieť upratovať, vyhadzovať, premiestňovať a vytvárať nový priestor. 🙂 Ďakujem, Veliký. Pomôže. Ihderael na teba nepotrebuje tlačiť s vnútorným upratovaním. To ti ide celkom dobre. Len tým, že sa v hmote necítiš najlepšie, zanedbávaš hmotu. Chcela by si von – ale ešte nenastal ten správny čas. Tak sa skús cítiť lepšie sama od seba. Nečakaj, až budeš naša. Vyrob si ten pocit sama. A ja som myslela, že už som vaša… 😦 🙂 Si. Patríš nám, cítiš to a správaš sa tak. Len ešte nemáš pocit našej plnej podpory. To ešte chce čas. Pomaly sa rozplývajú hranice tvojej osobnosti. Stávaš sa všetkým a ničím konkrétnym. Cítiš sa tak lepšie ako v svojom starom živote… a učíš sa akceptovať všetko, čo ťa postretne. Vrátane ľudí. Vidím, ako tvrdo sama seba vychovávaš. Viem, že to zvládneš. Len kým to nedosiahneš, budeš sa z času na čas cítiť preťažená a neuznaná. Cudzia v svojom vlastnom živote. To nie je príznak, že si sa pobrala nesprávnou cestou, ale len príznak, že sa meníš a ešte si si nezvykla. Týka sa to len mňa? 🙂 Nie. Je to bežný sprievodný úkaz u každého človeka, ktorý sa začína prebúdzať. Predstav si, že si celý život žila ako ovca a odrazu zistíš, že si vlk. Je čas, kedy sa musíš rozlúčiť so starým ovčím správaním – a ono ti bude chvíľu chýbať, pretože si ho poznala, bolo bezpečné a pri ňom si sa cítila ako „patričná“. Vlčie správanie je ti síce ľahšie a prirodzenejšie, ale nikdy si ho nebrala za „svoje“ a tak sa ho trochu bojíš. Nie je také namáhavé, ale je nezvyklé. Cítiš sa „nepatričná“. Duchom si ešte u oviec, ale už ťa volá vlk. 🙂 Baštím tieto tvoje prirovnania! Haúúúúúú! 😆 🙂 Ale pochopila si, nie? Lenže ja vlastne ani neviem, ako to „vlčie“ správanie vyzerá. 🙂 A preto je to také dobrodružstvo a taká zábava… pokiaľ zrovna nezačneš skúmať, kam ešte patríš a prečo už nie tam, kam si patrila doteraz… Hovorí sa tomu nostalgia. Túžba po návrate späť. Zabudneš na to zlé a spomínaš len na to dobré. Ale keby si v tom žila, pohrabeš sa všetkými desiatimi z toho preč. Veď preto si v situácii, v ktorej si – jedného dňa si si povedala, že musí byť aj niečo iné. 🙂 A našla som vás. 🙂 Omyl… My sme našli teba. Ja sa rozplačem! Ďalšia ilúzia v čudu! 🙂 Nebuď hlúpa… Našli sme ťa nie preto, že si bola nesmierny babrák, ale preto, že si práve nijaký babrák nebola… 🙂 Dokázala si niečo, čo dokáže málo ľudí. Tak sme ťa našli a preto sme sa rozhodli, že si ťa necháme. Že môžeš byť okolo nás v hocijakej podobe, ktorú si zvolíš. A ty si si zvolila hneď tú poslednú. 🙂 Najradšej by som povedal, že som to odjakživa vedel, ale nevedel som to… nikto z nás to nevedel… mohli sme len dúfať. Je smiešne predstaviť si, že nikto z vás nevedel… Vy predsa viete všetko! 🙂 Vieme všetky pravidelné vývoje. Tie nepravidelné vieme len odhadovať, usmerňovať a dúfať. 🙂 Teba som nesmel ani usmerňovať. Musela si sa rozhodnúť sama. Prečo? 🙂 Potrebuješ sa pýtať? 🙂 Nie. Sorry, Veliký. Už som tíško. 😆 Stal sa zázrak! 😀 Náhodou, ja už ani nerozprávam! Tak je to aj lepšie. Slová nedokážu obsiahnuť tvoje poznanie. To sa momentálne deje na úrovni pocitu, nie na úrovni výrazu. Nemôžeš pozrieť na svet, vidieť všetko v jednom okamihu a potom to popísať. Narážaš na môj včerajší pocit pri státí? 🙂 Bola si mimo priestoru a času a vnímala si odrazu všetko. Pamätáš si niečo? Záblesky. Kde-tu nejaká interpretovateľná skutočnosť, väčšinou len záplava pocitov. Čo sa dialo? Pocity sú informácie. Zapísali sa do tvojho energetického tela. Až ich budeš potrebovať, nájdeš ich tam. To je to, čomu toltékovia hovorili „hýbanie kotviacim bodom“? Presne to. Hýbeš svojím vedomím a to ti vysvecuje rôzne odtlačky v obálke. Keď ti vysvieti tú správnu časť, máš svoju odpoveď. Ale ako sa dohrabem k tej správnej časti, Veliký? 🙂 Postupne malými krokmi. Pocitmi, tušeniami. Počúvaj svoju intuíciu – zavedie ťa presne tam, kde nájdeš odpoveď. Ďakujem… Idem to zapísať. Je to zverejniteľné? 🙂 Ty si svoj najväčší cenzor. Zasa sa ku mne nepriznávaš. Ale aspoň sme ťa naučili priznávať sa už k nám. 🙂 Daj mi čas, Gabriel… Daj mi čas. 😆 Máš všetok čas sveta! A bude trvať zlomok sekundy. Zabudni na čas… Je to len tvoja ochota otvoriť sa, vyvrátiť to mäkké navrch a riskovať poranenie. Neboj sa… Bude to posledné poranenie. Bude to poranenie, na ktoré sa umiera… a potom už z teba nezostane nič starého, ľudského, len tvoja neosobná energia a individuálne vedomie. To je koncový stav? 🙂 To je začiatočný stav. Ešte stále si len na ceste k začiatku. 🙂 🙂 Posledné veľké lámanie trvalo asi mesiac, než som to prehltla. Daj mi mesiac. 🙂 Dávam ti zvyšok tvojho života – ale ani o sekundu viac!

11 thoughts on “Cudzí v svojom vlastnom živote

    • 😀 “Zvyšok môjho života” trval do dnešného rána 🙂 – a potom ma začali lámať… Až to skončí, to zo mňa zostane teprve ksicht! 😆

      Som zvedavá, čo to bude, až to bude. A dovtedy mám po chlebe. 😕 (Idem si kúpiť koláče. 🙂 )

      Páči sa mi

  1. “Tvoje vnútro a tvoje okolie sú poprepájané. Vnútro odráža to, čo máš okolo seba – a okolo seba si robíš to, čo je vovnútri…”

    uff, to aká udička pre mňa….ešteže som včera aspoň časť opraného prádla odložila do skríň….ale tie zvyšné a tie papiere 😦

    ešte to bude sranda:)

    Páči sa mi

    • a dnes udicka pre mna. Dnes som trosku odhadzala nabok, ale zastrajam sa ze nasledujuce dni pojdem trocha do hlbky. Skrine a tak. Ja som brutalny bordelar, moj muz detto a moj muz je este aj odkladac, co nedovoli vyhodit. Ja az tak nerozmyslam, nevyhodim vacsinou z dovodu, ze sa mi nechce trepat ku kosu, tak len odsuniem.Ale moj muz ten potrebuje vyslovene uchovat. Ale teraz bude prec. Mam sancu zaplnit kontajnery, juchuuuu 😀

      Páči sa mi

      • Aj pre mňa je to udička. Ako som čítala článok, obrátila som hlavu do prava, a tam je kopa papierov, stará už asi rok. Je pravda, že vznikla z troch dvojnásobne väčších kôp, ale je tam. Dúfam, že si ma inšpirovala.

        Páči sa mi

      • 🙂 pred týždňom som si upratal prac. stôl, čo som naposledy asi pred rokom 😛 Prachu a špiny až až. Už mi zostáva len klávesnica (hnoj) a myška (menší hnoj). Včera som umyl po 5 rokoch auto úplne do detajlov (mojich detajlov :)) a mal som z toho kurňa dobrý pocit. Zaujímavé 😀

        Páči sa mi

  2. “Predstav si, že si celý život žila ako ovca a odrazu zistíš, že si vlk.”
    Toto prirovnanie sa mi paci: Ovca= poslusna obet a stadovity tvor; vlk=aktivny a slobodny tvorca,lovec.
    Upratovanie-v poslednej dobe prekvapivo velmi uspokojujuca cinnost.
    Asi nie je nahoda,ze ludia pred Vianocami a novym rokom horlivo upratuju- asi chcu ist do noveho roka ocisteny,bez starej zataze 🙂

    Páči sa mi

  3. Avoj Helar 😀

    Ani nevieš, akú ste mi s Gabrielom spravili radosť. 😀 Toto som potrebovala počuť veľa rokov. Od mala som mala akúsi “záľubu” v upratovaní a triedení. Vždy,keď ma niečo “rozhádzalo”,začala som upratovať,sústredila som sa,vyčistila som každý kútik a keď som mala všetko prehľadne “vyškatuľkované”, zavládol v mojom vnútri pokoj. Okolie s tým malo vždy problém, ale mne to nevadilo. Pri upratovaní sa mi najviac darí byť “tu a teraz”,akosi automaticky sa mi vyčistí aj hlava 🙂

    Je čas, kedy sa musíš rozlúčiť so starým ovčím správaním – a ono ti bude chvíľu chýbať, pretože si ho poznala, bolo bezpečné a pri ňom si sa cítila ako „patričná“. Vlčie správanie je ti síce ľahšie a prirodzenejšie, ale nikdy si ho nebrala za „svoje“ a tak sa ho trochu bojíš. Nie je také namáhavé, ale je nezvyklé. Cítiš sa „nepatričná“. Duchom si ešte u oviec, ale už ťa volá vlk.

    “Budeš sa z času na čas cítiť preťažená a neuznaná. Cudzia v svojom vlastnom živote. To nie je príznak, že si sa pobrala nesprávnou cestou, ale len príznak, že sa meníš a ešte si si nezvykla.”

    😀 Tieto dva texty mi pripomenuli tvoje vysvetlenie mi pomocou starých a nových šiat (možno si pamätáš 🙂 ).Cítila som smútok za starými šatami a strach z tých nových. Ale, čuduj sa svete 😀 ,veľa sa pomenilo. Akurát teraz prišli veľmi živé sny.
    V jednom sa mi snívalo, že sa pozerám tretím okom. Bolo to veľmi zvláštne, akoby som bola na viacerích miestach naraz. Videla som obrazy, ale akoby som sa pozerala aj srdcom. Cítila som tie obrazy. Vtom mi niekto povedal, že sa mám ihneď zobudiť, lebo je čas ísť po dcéru do školy. Vstala som a skoro som neprišla načas. A celý ten čas, ako som sa chyslala, šla autom po ňu a ešte aj na spiatočnej ceste som na tento svet pozerala presne ako v tom sne. Bolo to super 😀

    Avojte všetci 😀

    Páči sa mi

  4. Hm, nemozem sa odtrhnut od tychto tvojich rozhovorov, helar.. no, je nacase upratovat. heh, vzdy si poviem, ze upracem, ale nic sa mi nechce. stale sa mi chce spat. to som si citala ten rozhovor o tom vzostupe a tak som sa hned prebudila. naco vsetko odkladat. tak som citala dalej a som tu. a vlastne, najvacia sranda je, ze som sa dostala sem (opat -pred tym som citala len kuzla od teba) cez jeden odkaz na kamienok – larimar – a po rozhovore s gaiou vidim, ze teda nemusim na to minat peniazky. nejako som prestala pouzivat kamene a chcela som, aby mi pomohli, ale, asi si pomozem opat sama, vzdy to tak bolo. ale, zase, vzdy ma daco nakoplo. a to moze byt aj kamen, len treba vediet, kedy ho odlozit. tak dakujeeeem a ahojteeee

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s