Včera večer Gabriel povedal, že mám zmeniť písanie. Že mám začať písať viac o svojom “videní”. Na to som zahlásila, že to je síce fajn, ale nebudem mať čo písať, pretože nevidím… a potom som išla spať.
Dnes (t.j. “niekedy v minulosti” pre vás) ráno som sa zobudila. Ešte chvíľu som ležala v posteli a počúvala rádio, ale potom sa rádio vyplo a to bol signál, že treba vstávať. Tak som sa na to teda odhodlávala 😛 , ale vtedy ma niečo napadlo (nepamätám si už, čo presne to bolo) a to viedlo k tomu, že som sa síce odkryla, ale zostala som ležať a nohami som do vzduchu napísala 1.000.000. A pritom mi prišlo, ako smiešne detinsky sa správam a že mám dobrú náladu, hoci vonku prší.
Otvorili sa dvere. Snažila som sa zaostriť, ale videla som, ako keby som oči mala plné krému. Len mi prišlo, že je to mama a hľadá ma – asi sa už čuduje, prečo som ešte nevstala. Hovorila som na ňu, ale nereagovala. Prišla k posteli, na ktorej som ležala, omaciavala odhrnutý paplón, ale mňa nevidela. Buď nevidela, alebo si ma proste nevšimla. Vyšla z izby.
Bola som z toho smutná a vstala som. Ako som odhŕňala paplón, zrazu som zacítila, že je to iný materiál – nejaká huňatá, výrazne modrá deka, veľmi hrubá. Vstala som a všimla som si, že na zemi sú porozkladané moje šaty, akoby z nich niekto urobil chodníček od postele k balkónovým dverám.
A vtedy mi došlo, že snívam. 🙂
Vyšla som z izby. V kancelárii som počula šelest. Čudovala som sa, pretože kamarát bol odcestovaný a vedela som, že tam nemôže byť – ale vtom vyšiel z kancelárie. Vôbec sa neprekvapil, pozdravil ma, šiel k môjmu stolu a sadol si, že niečo bude robiť. Ale miesto môjho stola s počítačom bol periňák, on ho otvoril a začal z neho vyberať všelijaké handričky a klásť ich na tlačiareň. Snažila som sa ho upozorniť, že je v sne, a tak som sa ho spýtala, či si uvedomuje, čo práve robí…
Nereagoval. Náramne som sa bavila: vedela som, že ani len netuší, že toto je sen. 🙂
Prestrih. Zasadačka; robili sme si niečo pod zub v mojej starej mikrovlnke, myslím, že tresku na mandliach, ten obal si pamätám. Zas niečo nesedelo a ja som vedela po celý čas, že snívam 🙂 . Prišla Saška. Nejaká bola nabrúsená. Doniesla si pangasiusa vo veľmi podobnom balení, že si ho ide urobiť, ale moja mikrovlnka jej nebola dosť dobrá a začala si zostavovať svoju prinesenú, modernú, novučkú a bielu. Niečo sa jej však nedalo zostaviť a začala vrčať, načo jej kamarát povedal, že nech použije starú, a ona hodne neochotne súhlasila.
Po celý čas som vedela, že snívam, a nesmierne som sa bavila, ale nechala som sa niesť dejom a neovplyvňovala som.
Ráno som šla na kyvadlo a dozvedela som sa, že štartujeme do snívania. Už mi to Gabriel spomínal dávnejšie, keď sme preberali Castanedu a jeho sedem brán snívania, z ktorých popísal len štyri. Vtedy som bola zvedavá, či mi prezradí všetkých sedem, a on súhlasil, ale že to urobíme naopak: ja že budem snívať a keď nejakú bránu dosiahnem, on ma na to upozorní.
Vtedy som zisťovala, kde vlastne som so svojimi “snívacími” praktikami. Snívanie som začala totiž celkom intuitívne, chaoticky a dlho trvalo, než som si uvedomila, že ho vlastne robím… Až keď som prvýkrát čítala Castanedovu knihu The Art of Dreaming (Zručnosť snívať), tak som zistila, že niektoré jeho zážitky mám aj ja – a teda že snívam! 🙂
Gabriel mi povedal, že som pred štvrtou bránou snívania, hoci ja si nijako nepamätám, že by som bola prešla treťou, ale je možné, že existujú rôzne cestičky – že dôležitá nie je brána, ale energia/zručnosť potrebná na to, aby človek postúpil ďalej.
Takže ak sa ide snívať, tak je načase, aby som napísala aspoň niečo o Castanedovych siedmich bránach snívania. Tentokrát som ako zdroj použila Wikipédiu, Vassaga, jedno video z Googlu a starú castanedovskú stránku. A tá sa mi intuitívne pozdáva najviac…
Zručnosť snívať
Zručnosť snívať (The Art of Dreaming) popisuje kroky potrebné na zvládnutie kontrolovaného snívania. Pomocou kontrolovaného snívania sa dosahuje stav plného vedomia.
Toltékovia línie dona Juana verili, že na dosiahnutie majstrovstva v snívaní treba prekonať sedem bariér, ktoré nazvali “sedem brán snívania”. V knihe Castaneda popisuje len štyri prvé brány. Každá brána, ak si správne spomínam, má istú “formu” a potom istú zručnosť/schopnosť, ktorú rozvíja. Castaneda niekoľkokrát opakoval, že prvý krok je prísť vôbec k tej bráne, kým druhý krok je prejsť ňou.
Techniky, ktoré Castaneda opisuje, nie sú ani tak techniky na dosiahnutie lucídneho snívania, ako skôr praktický návod, ako lucídne snívanie použiť na rozširovanie svojho vedomia. Keď počas snívania konáme istým spôsobom, môžeme v sebe vyvolať psychosomatické zmeny až priamo po “iný spôsob smrti” 🙂 . Celkove je toltécke snívanie postavené okolo predstavy “návratu do Raja” (a tým sa mi spája s Oscarom Ichazom, “tvorcom” enneagramu). Wikipédia popisuje prvé štyri brány (doplnila som svoje doterajšie výpisky z knihy, ale nie sú kompletné):
- uvedomenie si, že snívame (stabilizácia snového tela): K bráne prichádzame, keď v sne vieme cielene vyhľadať svoje ruky (alebo podľa Merilyn Tunneshende hocijaký iný predmet). Keď to dokážeme, presúvame pozornosť medzi snom a rukami. Pokiaľ si to interpretujem správne, tak ruky sú niečo ako “stabilizátor snovej pozornosti” – kedykoľvek nám začína unikať kontrola, kuk na ruky a znova máme kontrolu nad snom. Bránou prechádzame, keď sme schopní uvedomiť si pri zaspávaní, že zaspávame: “keď sme schopní vyvolať si stav tmy a pocit ťažoby počas zaspávania” (Wikipédia). Umiestnenie na tele je podľa Wikipédie v oblasti špičky V medzi palcom a druhým prstom na nohách. Toto som v Castanedovi nenašla, takže buď zle čítam, alebo je to niečia “nadstavba”. 🙂
- prepínanie sa medzi snami (používanie snového tela): K bráne prichádzame, keď sa jedna vec v sne začína meniť na niečo iné. Tieto premenlivé veci, ktoré vyzerajú ako skutočné, ale trochu “pokrivené” veci, predstavujú tzv. skautov – vyslancov inorganického vedomia v našom svete, ktorí nás dokážu pretransportovať do svojho sveta. Prechádzame cez ňu, keď sme schopní zaspať bez straty uvedomovania. Wikipédia: “Tiež sa o nej hovorí ako o praktike spoločného snívania (čo je podľa Castanedu, ako ho ja chápem, už štvrtá brána snívania 😦 ). V tele sa nachádza na vnútornej strane lýtok (toto si odniekiaľ pamätám a potvrdzujem).”
- vidieť sám seba spať a odísť od svojho spiaceho tela (cestovanie): Dostávame sa k nej, keď v sne vidíme sami seba a máme dostatočnú disciplínu, aby sme sa neobdivovali 😛 , ale odkráčali na naše naplánované pochôdzky. Wikipédia tvrdí, že sa vyrieši, keď sa fyzické a snové telo zjednotia. Ja si to pamätám inak a práve som dospela k presvedčeniu, že to ešte spracujem vo väčšej hĺbke a priamo z Castanedu. Podľa Wikipédie ju prekročíme, keď sme schopní kontrolovať Snového emisára (vyslanca; dreaming emissary). Ak sa dobre pamätám, v knihe je to trochu inak, ale to sa k tomu budem musieť vrátiť, pretože si teraz nepamätám, ako presne to v tej knihe je. Fyzicky je vraj umiestnená naspodu chrbtice.
- snívanie sna niekoho iného (toto píšem podľa knihy, nie podľa Wikipédie, kde je napísané, že ide o videnie – čo je nonsens; videnie je konečný stav, nie bariéra, a keby sa dosiahlo už na štvrtej úrovni, načo by boli zvyšné tri?) Teraz idem citovať Wikipédiu, ktorej v tomto momente neverím ani zamak: “K tejto bráne prichádzame, keď sme schopní vnímať energetickú podstatu každého prvku sna. Vyriešime ju, keď zaspíme v sne v tej istej pozícii, v ktorej sme išli spať v skutočnom živote. Prekročíme ju, keď sa zobudíme v tejto realite, umiestnená nie vo fyzickom, ale v energetickom tele.”
Potom je tu Vassago, ktorý uvádza všetkých sedem brán snívania. Vychádza pritom z tohto videa na internete:
Vassago popisuje tieto brány:
- Získať kontrolu nad svojou pozornosťou v sne. Najjednoduchšie je pozerať na veci. Pozrieť sa na ruky. Pozerať na veci. To buduje schopnosť udržať si v sne úmysel.
- Zobudiť sa z jedného sna do iného sna. To buduje schopnosť meniť sny podľa ľubovôle.
- Si v sne a vidíš sám seba spať. Musíš mať tento sen tak často, kým neprestane byť snom.
- Použiješ energetické telo ako prostriedok na cestovanie na iné miesta:
*na tomto svete
*v iných svetoch
*v snoch iných ľudí (tomuto hovorím dreamwalking). - Preklenutie (bridging).
- Premiestnenie (transporting).
- Prekročenie (transcending). Prekročenie hraníc tohto sveta.
Môj posledný zdroj brány číslo 5-7 rozvíja, ale mám aj s ním svoj problém:
- piata: Schopnosť používať snové telo v dennom živote v bdelom stave. Túto bránu preklenieme, keď si uvedomíme, že naše snové telo je rovnako konkrétne a pevné ako naše fyzické telo. Počas sna si uvedomujeme vnútorný monológ nášho snovho tela.
- šiesta: Premiestnenie fyzického tela na iné miesto. Prekročíme ju, keď sa nám podarí zastaviť vnútorný monológ nášho snového tela a vyvolať v sebe absolútne snové ticho. Toto ticho nás môže doslova zabiť.
- siedma: Prekročíte ju vtedy, keď dokážete ľubovoľne preskakovať medzi tichom prvej a druhej pozornosti celou svojou bytosťou.
Pri tomto texte je však napísané, že je možné, že piata až siedma brána sú špecifické vždy pre daného človeka. To sa mi nejako nezdá. Ak by to tak bolo, niektorí ľudia by nemuseli mať sedem brán, ale dvanásť, iným by mohlo stačiť päť… Tak prečo potom don Juan hovoril presne o siedmich?
A potom brána číslo 6: V iných Castanedových knihách sa popisuje don Genaro, ktorý dokázal používať svoje snové telo v bdelom svete, kým fyzické telo bolo niekde umiestnené. Dokonca si, myslím, spomínam, že nebolo dobré mať ich obe v tom istom mieste odrazu (alebo to bolo u Tunneshendeovej? 😕 ). Don Juan to vysvetľoval tak, že od istého stupňa snívania začne snové telo preberať funkcie fyzického tela a konať, akoby bolo fyzické telo. Aký význam má potom premiestňovať navyše niekam ešte aj fyzické telo? Prichodí mi to ako krok späť… Keď už ho nepotrebujem, načo sa ním zapodievať?
Pretože ja som “intuitívny snívač”, mnohé ma mätie. Berte toto ako štart môjho pokusu utriediť si myšlienky a zaradiť svoje vlastné skúsenosti do chlievikov, kam patria. A je to dosť chaotické: Ruky v svojom sne som videla tak akurát jedenkrát a vtedy som si aj uvedomila, že som v sne (prvá brána). Neviem o tom, že by som bola videla niekedy nejakého skauta alebo prekonávala nejakého strážcu brány, hoci podivnými tvormi sa to u mňa miestami priam hemží, ale nikdy ma neohrozujú (druhá brána). Zato sa pamätám, že som lozila tunelmi inorganického sveta, ktoré spomína aj Castaneda (tretia brána). Gabriel mi povedal, že som za treťou a pred štvrtou bránou snívania, hoci si nepamätám, že by som bola kedy videla sama seba spať (tretia brána). V sne cestujem bez problémov tam, kam si zmyslím (štvrtá brána). Ovládam dosť dobre dreamwalking a takisto ma vzali do inej reality (štvrtá brána). Moje snové telo nemá nijaký vnútorný monológ – ide a robí, nič si nehovorí. To môže byť tým, že si ho neuvedomujem (piata brána), alebo tým, že som ho už umlčala (šiesta brána)? A celkom z toho vypadol shapeshifting, teda menenie podoby snového tela. Toto vraj ovládali starí bosoráci, u línie dona Juana sa to spomína len okrajovo, myslím, že u Tunneshendeovej. Ja v sne shapeshiftujem pomerne bežne. Kam to zaradiť?
Takže toľko internet o bránach snívania. Teraz sa pustím do samotného Castanedu a aspoň tie štyri brány popíšem podrobnejšie. A dovtedy možno budem mať už aj nejaké vlastné skúsenosti s tým zvyškom… To by sa mi páčilo!
…
David Bowie – Within You (The Labyrinth)
Keď som sem tie videá dávala, robila som tak kvôli tomu “snovému” efektu – nepravdepodobné a nepredvídateľné situácie. Ale potom som sa započúvala a – ako aj inak – niečo som objavila… Hovorila som už, že na náhody od istého času neverím? 😛
Je to jedna veta, ktorú hovorí kráľ škriatkov. Pripomína dievčaťu, ako urobil všetko, čo od neho očakávala: “Krčila si sa od hrôzy predo mnou – tak som bol hrozný…” Najprv sa mi to zdalo nejaké “naopak”, ale potom som si uvedomila – nie je to presne to, čo som zažila pri anjeloch?! Neboli presne to, čo som od nich očakávala? A keď som predpokladala zlé – nestalo sa zlé?
A vtedy som si spomenula na inú vetu z pesničky: “žiť v tebe”… 😀 a bola som doma.
Takže pozor pri našich snových pochôdzkach – ak máme nevyriešené niektoré veci, rozhodne sa s nimi budeme musieť potýkať aj v snoch. Všetky nerovnováhy sa tam skôr či neskôr prejavia. Každý mylný predpoklad sa tam zhmotní, každý predsudok sa ukáže absolútne vypuklo. A z toho začarovaného kruhu je len jedna cesta von – vysporiadať sa s tým všetkým raz prevždy.
Ale som odrazu múdra, čo? 😛 Po koľkých rokoch? 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor