Mylo pre nás urobil ďalší článok, takže ho sem pridávam:
Niektoré udalosti u mňa prebudia prijatie (spracovanie) informácie ako celku. Je to ako keby ste sa dotkli nejakého predmetu a okamžite o ňom vedeli všetko. Alebo to môžeme nazvať „víziou“. Stáva sa mi to hlavne vtedy, keď sa s niečím stretnem prvýkrát. Asi som bol rovnaký aj v detstve (keď som stretával veľa nových vecí), ale učili nás neveriť tomu, čo nevieme (fyzicky) dokázať. Je to téma na dlho a skôr sa hodí na môj osobný blog, ktorý si však nevediem a ani neplánujem 🙂 .
Tento krát som mal „víziu“ pri otvorení stránky o procesnom cykle Zeme, na ktorý som narazil v komentároch k článku Koniec sveta sa odkladá na neskôr… 🙂 http://www.pentablue.net/temata/10003.html
Už pri pohľade na obrázok som vedel o čom je tento článok a prijal som hneď odpoveď na otázku „prečo“. Pozorne som si prečítal celý článok. Tak trochu som očakával, že všetko to v ňom bude popísané. Našiel som však len informácie, nie odpoveď. Preto som sa rozhodol popísať moju víziu. Pre jasnejšie podanie najprv použijem prirovnania zo sveta aký poznáme.
Vezmime si našu najbližšiu planétu Mars, ľudstvo ju už nejaký ten čas skúma… Predstavte si robota, ktorého vyšleme na planétu, aby ju preskúmal. Na základe rôznych výpočtov a pozorovaní spravíme konštrukciu, ktorá ma byť schopná pohybovať sa po Marse. Naprogramujeme ho na zbieranie informácií o povrchu, nerastoch, plynoch… S robotom budeme komunikovať cez priame rádiové spojenie. Vyšleme ho, úspešne pristane na povrchu a začína skúmať. Ľudia to sledujú, ovládajú, upresňujú program… Lenže po nejakom čase sa Mars otočí okolo svojej osy a ľudstvo stratí rádiové spojenie s robotom. Čaká, kým sa Mars nenatočí zase tak, aby opäť nadviazali spojenie. Potom z robota stiahne všetky získané informácie. Na ich základe môže upraviť program a nechať robota podrobnejšie skúmať povrch. Pre robota nastane nový štart (reset) s presnejšie určenou úlohou. Prípadne ho odpoja, vylepšia, pošlú novu verziu robota…
Teraz si predstavme náš vesmír… Svet ako celok… Nie len fyzický, ale úplne celý. Stále sa rozvíja, všetko napreduje. Nezáleží na pomenovaní, tak budem požívať slovo „niekto“ (prosím nepozastavujte sa nad žiadnymi pomenovaniami, snažím sa to napísať čo najjednoduchšie). Niekto ovláda to, iný zas ovláda niečo iné. Všetci spolu komunikujú a všetko sa pekne vyvíja. Každý sa učí nové veci a prispieva k celkovému napredovaniu. Avšak nič nemôže byť okamžite, vždy je tu nejaká postupnosť, nejaký cyklus. Najprv sa stane jedná vec a až potom sa môže stať druhá vec. Pri týchto cykloch sú úseky, kedy nejaká časť nie je v priamom spojení s „centrom“, nikto nemá možnosť zasiahnuť. Niekto sa však rozhodol, že aj tieto úseky sa dajú využiť na napredovanie celku. Začal teda neľahkú úlohu – vytvoriť niečo, čo dokáže fungovať samostatne a zároveň pomáhať účelu celku. Začať sa dá len spôsobom pokus – omyl. Vytvorí základ, ktorý funguje samostatne, a počká celý cyklus, kým opäť nadviaže spojenie. Zistí, ako sa jeho výtvoru darilo a s použitím získaných informácií to vylepší. Ten výtvor sú živé tvory, „schránky pre duše“. Po cykle sa zistí, že duša usídlená v tele po prerušení „komunikácie s centrom“ stráca univerzálnu pamäť a funguje samostatne, nevie však ako, prečo, načo… Niekto sa teda pokúša vytvoriť telo, ktoré bude schopné fungovať samostatne a s plným vedomím. Pre duše je to vcelku zaujímavý zážitok, odpojiť sa od centra a nabrať skúsenosti, pokúsiť sa zdokonaliť, priniesť nové informácie a pomôcť celku. Keď sa podarí duši usídlenej v tele (na nižších frekvenciách) zachovať si plné vedomie a nadviazať komunikáciu s centrom (na vysokých frekvenciách), bude možné napredovať aj na miestach, kde to teraz nejde.
Jednotlivcom sa to už podarilo, ale úloha je, aby to bolo jednoznačné a každý človek bol počas celého cyklu napojený na centrum. Potom bude možné začať tvoriť a riadiť aj zo Zeme. Na prelome cyklov duše, ktorým sa podarilo nadviazať spojenie, komunikujú spolu s centrom. Pripravujú nový plán, nový program. Niekoľko krát sa to už vykonalo a Zem prešla resetom. Ak však bude napojených duší dostatok a „nová verzia programu“ stabilná a plne funkčná, je možné, že sa už viac nevykoná kompletný reset, bude sa len testovať komunikácia každej duše v tele. Ak by nebolo spojenie počas celého cyklu mohlo by sa stať, že by niekto vytvoril niečo protichodné s celkovým plánom, preto sa k umožneniu tvorenia pristúpi až keď bude všetko na 100%… Pravdepodobne až keď sa podarí „dokonalý cyklus“. S použitím terminológie zo spomínaného článku to znamená „Zlatý vek o plnej dĺžke cca 26 000 rokov“.
Ak sa zamyslíte nad takýmto fungovaním, tak potom všetko čo sa deje, je správne. Každý „neúspešný pokus“ nás len priblíži bližšie k úspechu. Všetci sme sa rozhodli pomôcť a aj pomáhame tým, že žijeme, bez ohľadu na to ako. Ale aj to, ako žijeme, ma veľký význam – vďaka tomu môžeme viac či menej napredovať.
Na záver… Sám týmto „víziám“ dobre nerozumiem. No už sa mi stalo veľakrát, že som vedel presnú odpoveď na otázku, s ktorou som sa skôr nestretol. Snáď sa mi to všetko podarí chápať ešte počas života. 🙂
Ak mate akékoľvek otázky rád sa pokúsim odpovedať.










Napísať odpoveď pre Lipa Zrušiť odpoveď