Slovo “nagual” používajú castanedovci v trojakom zmysle:

1. ako označenie vodcu skupiny bosorákov
2. ako označenie mimofyzickej reality (zrejme vo význame nášho astrálu a ďalej)
3. ako označenie vnútornej sily v nás, niečoho ako pud sebazáchovy alebo “zviera v nás”.

Tento článok je o tom treťom.

Vysvetlenie naguala v tomto význame som už uvádzala:

Dôvod, prečo sme ho [=dona Juana] nazývali Nagualom… bol, lebo bol rozštiepený na dvoch. Inými slovami, kedykoľvek to potreboval, dokázal sa dostať na inú stopu, ktorú my sami nemáme; niečo vtedy z neho vyliezlo, niečo čo nebol dvojník, ale príšerný, hrozivý tvar, ktorý vyzeral ako on, ale bol dvojnásobne veľký. Tento tvar nazývame nagual a každý, kto ho má, je takisto nazývaný Nagual. (v tomto článku)

V knihe The Second Ring of Power sa nachádza niekoľko príbehov, kedy bosoráci útočili na Castanedu a mali za úlohu zlikvidovať ho. Ich útoky zrejme slúžili na vyburcovanie jeho naguala. To sa aj podarilo – keď ho bosoráčka Soledad škrtila, vyliezol z neho jeho nagual (Castaneda to prežíval ako rozštiepené vnímanie, kde bol škrtený a súčasne stál v náprotivnom rohu miestnosti) a tento nagual udrel Soledad do čela. Potom v psychickom videní neskôr vnímal na jej čele nejakú masu, ktorú z neho dal dole. Bosoráčka la Gorda to komentovala takto:

“Tá hmota, to si bol ty. Pochádzala z tvojho tela a bol to tvoj nagual. Tým, že si sa jej dotkol, nabral si ju späť.”

Tak k tomuto mám aj ja svoje vlastné pozorovanie. Nie je také dramatické ako ten Castanedov príbeh 🙂 , ale zapadá do vzorca “nagual”. Je to už tak 5-7 rokov. Raz som bola učiť vo veľmi špeciálnej situácii: bolo treba hovoriť celý deň po anglicky vysoko odborné témy. Nerada hovorím na verejnosti. Neviem skladať ucelené vety, myšlienky mi odbiehajú a často na konci odseku sa ocitnem niekde celkom inde, než kde som začínala. A teraz bolo treba hovoriť – a v cudzom jazyku… pred publikom, ktoré neboli cudzinci, ale Angličania.

Mala som strach. Bola som nervózna ako ďas. Išla som si pred začiatkom vyučovania pozrieť miestnosť, aby som sa v nej aspoň ako-tak zabývala a aby moja nervozita klesla. A odrazu som cítila, že sa niečo zo mňa oddeľuje a videla som priesvitného sivobelasého draka, ktorý  preletel celú miestnosť a vzniesol sa pod plafón a zostal tam pricapený, tvárou ku mne. Mala som pocit spriaznenosti, podpory… Bolo mi jedno, že zažívam svoju prvú víziu v živote – teraz tam bol na to, aby ma podržal!

Počas celého dňa drepel tam hore pod stropom a pozeral na mňa. Raz počas vyučovania som sa dostala do veľmi ťažkej situácie. Povedala som čosi a jeden z účastníkov zjavne neporozumel. Nastal šum a potriasanie hlavou. Vedela som, že moja veta bola gramaticky i významovo správna. Nemala som schopnosť povedať ju inými slovami. A on stále len triasol tou vlasatou hlavou, že nerozumie… Hlava môjho draka pomaly preplávala miestnosťou a zasunula sa za jeho chrbát. Sledovala som fascinovaná, čo sa bude diať… Odrazu dračia papuľa štuchla do daného chlapíka, celé jeho telo poskočilo dopredu, on sa tľapol rukou po čele a vyhlásil: “Aha! Už rozumiem!”

Mala som čo robiť, aby som sa nezačala na plné hrdlo smiať. 🙂

Don Juan la Gorde prezradil, že keďže všetci jeho bosoráci mali tú istú žiarivosť, ak sa Castanedov nagual dotkol jedného z nich, Castanedu to neoslabilo, ako keby sa bol dotkol obyčajného človeka.

“Ak sa nás tvoj nagual dotkne, tvoja žiarivosť zostane na povrchu. Môžeš si ju neskôr vziať späť a nič sa nestane.”