Vidieť to dobré za tým zlým

Autor obrázka: ska+

Channeling z 18.9.2010:

A nechceš sa pýtať, ako si potrebujete utvárať svoj život?
Heh? 😯 To je čo?
🙂 Ty si taký pragmatik… Ak ťa nič netlačí, nič ťa nezaujíma. Potrebujete žiť istým spôsobom, aby ste si udržali svoju vysokú vibráciu. Je pekné, že sa do nej viete dostať – a teraz to už ide pomerne ľahko… ale fuška je zotrvať v nej. A kým to bude len náhodné „zavibrovanie“ sem-tam, ešte stále sa môže stať, že spadnete do negativity.
No, skús, ale nie som si istá, že dokážem zachytávať myšlienky… Na také niečo som nebola pripravená.
🙂 Ako si predstavuješ svoj život?
Ja neviem… Kľud, pokoj, nijaké prudké emocionálne poryvy, tých som už mala dosť. Tešiť sa z každej prkotiny. Včera som došla na to, že keby som chytila zlatú rybku, mala by som len jediné želanie – aby som bola vždy spokojná s tým, čo je. 🙂
No to by si si dala! 🙂 A ak je niečo nevyhovujúce, chcela by si s tým byť spokojná?
Tak vieš čo…?! Celkom si mi pokazila radosť! Ja som sa tak tešila, ako dobre som to vymyslela… 😦
🙂 Ty si také decko. Nie, život je stále kmitanie medzi dvoma pólmi. Môžeš si priať, aby tie kmity boli malé, ale keď si začneš priať, aby neboli, pripravíš sa celkom o radosť zo života.
Postup je opačný. Želaj si prekmity a súčasne si želaj schopnosť vidieť to dobré za tým zlým.
Ja by som radšej celkom bez zlého…
A celkom bez dobrého? 🙂
To nie!
🙂 Vieš, je smiešne, že keď vám je zle, okamžite si na túto svoju schopnosť spomeniete… keď vám je veľmi zle. A keď vám je dobre, zabudnete na ňu a chcete už len to dobré.
Keď si nemohla chodiť, tešila si sa, že sa dokážeš aspoň plaziť a po schodoch si vedela preliezť po rukách. A tešila si sa, až to prejde. A potom si si udrela nohu a chytala si paniku, či nemáš volať sanitku a prečo sa to práve tebe muselo stať…
To som si nemyslela! Bola som nepozorná, nebola som bezchybná, a tak som si to odskákala. To by som rozumela.
Ale miesto tešenia sa, až bolesť prejde, si sa celkom do nej ponorila.
No dobre, na jeden deň…
Jeden stratený deň. Musíte sa naučiť upierať oči na to dobré, čo je za každým tieňom a za každým problémom. To je radosť ľudského života v hmote – veci tam majú svoj začiatok, priebeh a koniec. Keď toto pochopíte, viete sa zmieriť s tým priebehom, ktorý je teraz, a tešiť sa na koniec.
A potom príde ďalší problém.
🙂 Ale tento jeden, čo vás tak jeduje, skončí.
Heeee… Máš pravdu, Gaia. Som krátkozraká.
🙂 Všetci ste takí. Nedovoľte sa nechať vydesiť tým, že váš život je obmedzený. Ak sa na veci pozeráte len ako na udalosti so začiatkom, priebehom a koncom a nie ako na definitívne stavy, ktoré sa už nikdy nezmenia, hneď sa vám vráti váš optimizmus. A nezabudni: je aspoň 50% šanca, že to, čo príde, bude lepšie… 🙂
🙂 Beriem. A ešte nejako treba upraviť život?
Treba… Prestaňte sa identifikovať len so svojím bezprostredným telom. Vaše skutočné telo je oveľa väčšie, rozprestiera sa do priestoru a je poprepájané na všetko vo vašom bezprostrednom okolí a na niektoré veci mimo vášho bezprostredného okolia… aj na iných ľudí. Nie ste jednotlivci, hoci sa to ako „jednotlivec“ cíti tým, že to má telo a telo má hranice. Ale ste súčasť Zeme. Toto si potrebujete uvedomiť. Denne vás stretajú ľudia, veci, zvieratá, hmyz, ktorým nevenujete nijakú pozornosť. Ale stačí, že prechádzajú okolo vás, a už sa navzájom prepájate a odovzdávate si čiastočky energie… Tak prečo neodovzdávať miesto nezáujmu lásku a priazeň? Potešenie z existencie tých druhých? Predstav si, aké je to povzbudzujúce, keď okolo teba prejde niekto, kto bol celý deň v kontakte s takouto energiou a časť z nej ti odovzdá. Možno je to len letmý úsmev – a ty sa cítiš hneď lepšie… Prečo neurobiť to isté pre iných?
S tým, že v konečnom dôsledku sa mi to vráti? 🙂
Má to oveľa vážnejší dopad. Nevedomky tým zvyšuješ vibráciu tých druhých. Možno len máličko, ale zvyšuješ ju. To je tvoja zodpovednosť, čo máš voči zvyšku sveta: vyčistiť si vnútro od nevraživostí a vysielať lásku, aby ste sa všetci mali lepšie.
No, s tou nevraživosťou ešte bojujem. Už som sa tešila, ale zasa som do nej spadla.
🙂 Tak to býva. Zvyk je železná košeľa. Nečakaj, že to prejde za deň-dva. Hlavne to nevzdávaj. 🙂
Ešte niečo by sme mali upraviť?
🙂 Čo viac chceš upravovať? Upierať oči na slnko a tešiť sa z toho, že dýchaš a že aj tí druhí okolo teba dýchajú. To stačí na to, aby to zachránilo celý svet. 🙂

11 thoughts on “Vidieť to dobré za tým zlým

  1. dnes som odhodila všetku svoju negativitu a povedala som si že budem mať pekný deň aj keď som bola v robote … a viete čo bolo to tak 🙂 všetko som vybavila, zasmiala sa s kolegami a na ceste domov s mp3 v ušiach a úsmevom na tvári som sa dokonca prichytila že si polohlasno pospevujem

    🙂 what a beautiful day 🙂

    Páči sa mi

  2. wow super 🙂 včera som smutnej kamartke písal, že nech myslí pozitívne, pretože inak zbytočne škodí sama sebe a okoliu, nakoniec som jej povedal: ľudia čo sa tešia už len z toho, že dýchajú nikdy nie sú nešťastný… 🙂

    Páči sa mi

  3. mam pocit, že som tu našiel zopár odpovedí na moju otázku na minigrimi 🙂
    ja som si aj myslel, že o niečom takomto to môže byť, len prečo tá bolesť má byť až taká veľká, že má človek niekdy pocit, že prišiel deň zúčtovania? 😀

    Páči sa mi

  4. Dakujem krasne za toto nadherne zdielanie, dakujem ziarivemu, zvedavemu hladajucemu Svetielku Barke za link na tieto ciste vibracie Svetla a Lasky …., vsetky chanelingy som si precitala jednym dychom a potesili srdiecko aj uprinme komentare….som hlboko vdacna za nadviazanie nasich svetelnych nitiek….je mi naozaj velkou ctou a potesenim kracat s Vami naspat DOMOV za Svetlom.
    JA SOM KTO SOM
    JA SOM SVETLO/LASKA
    A TOU SI AJ TY

    Páči sa mi

  5. Všetkému tomuto rozumiem, aj sa mi občas podarí podľa toho žiť, no vysvetlite mi, prosím vás, čo dobré mám vidieť za tým, keď mi suseda odstrihne vrcholky ťahavých ruží, ktoré sú vzdialené 50 cm od nášho spoločného plota? Viem, že nejde o život, proste sú dôležitejšie veci, ako nejaké ťahavé ruže, prežijem s nimi aj bez nich, no za jej konaním neviem nájsť nič dobré, iba ľudskú zlobu.
    No keď dostanem dobré vysvetlenie, snáď ho pochopím a posuniem sa ďalej. Ďakujem.

    Liked by 1 person

    • Mina, toto mám denne na oboch susedných plotoch a vynašla som postoj, ktorý mi pomáha – ak dolámu alebo dotrhajú ruže, vinič či čokoľvek iné, poviem si, že ale sa aspoň nedostanú ku koreňom a kým má rastlina korene, vyženie znova. 🙂 Vrcholky oželiem a strihám trochu hlbšie, aby ani kúsok kvetov nepretŕčal k nim cez plot a nekrášlil im to ich údolie bezútešnosti. 😛 Všetko je to len vec rozhodnutia: chcem sa rozčuľovať, alebo sa chcem cítiť dobre? (=Posledný Mastermind… dúfam, že si mala šancu kuknúť si ho. 🙂 )

      Páči sa mi

  6. Veľmi pekne ďakujem za príklad, radu, ako sa to dá. Je super komunikovať o nejakej problémovej situácii s niekým, kto o tom niečo vie z vlastnej praxe a má ešte k tomu kopec teoretických vedomostí, ktoré človeku pomôžu ich osvojením si naučiť sa tieto situácie zvládať.
    Chcem sa, samozrejme cítiť dobre, takže sa idem učiť, ako aj na negatívnom vždy nájsť niečo pozitívne. Už som aj našla – tá ruža, ktorú si vzala na paškál suseda, rastie ostošeť a je krajšia, ako niektoré iné, čo máme a nevenuje im “starostlivosť” suseda.
    Včera som čítala článok o zrkadlení a pýtam sa seba samej, čo nosím v sebe, že sa svojím správaním suseda vo mne takto odráža (zrkadlí)? Nikomu nestrihám ruže, so všetkými susedmi, ktorých som v živote mala, som vychádzala dobre či neutrálne. Možno to má byť lekcia pre mňa, aby som sa naučila na nie príjemné situácie reagovať až s odstupom času a nie hneď a prudšie emotívne. A možno aby som využila cvičenie so zrkadlom z 15. dňa RPS o okamžitom preladení emocionálneho stavu.

    Liked by 2 people

    • To zrkadlenie neber doslovne, ale sa pokús situáciu zredukovať ako sen na jedinú všeobecnú vetu – vypadnú z toho susedia, ruže i strihanie… Keby to bolo u mňa, znelo by to “niekto z čistej zlomyseľnosti (moja situácia) robí zle inému, lebo sa cíti nepostihnuteľný”. A teraz prichádza zrkadlenie: kde v živote sa ty cítiš nadradene a tak si nedávaš pozor na správanie? Kde v živote máš túžbu po “odplate” (pretože v ich očiach ich správanie môže byť “odplata” za pánbohviečo z tvojho správania)? Alebo: kde v živote si zažila, že niekto ublížil zlomyseľne inému – a nezasiahla si? Lebo ide o to, že ten vzorec v nejakej jeho podobe máme v svojich “zažitých vzorcoch”. Nemuseli sme nutne byť ten ksicht, ale nutne sme museli vidieť niekoho urobiť niečo také a nezasiahnuť, čiže sme to správanie akceptovali a tým si pustili do sveta presvedčenie, že aj nám sa môže niečo také udiať, pretože sme… (doplniť svoje).

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s