Môže sa bosorák pri videní mýliť?

“Je nejaká šanca, že by sa starí bosoráci boli mýlili v tom, čo videli?”

“Nemôžem ti vysvetliť, prečo, ale neexistuje šanca, že by sa bosoráci mýlili v svojom videní,” povedal don Juan tónom, ktorý nepripúšťal spochybnenie. “Teda, možno závery, ku ktorým sa dopracujú na základe toho, čo vidia, môžu byť chybné, ale to by bolo preto, že sú naivní, nekultivovaní. Aby sa tejto katastrofe vyhli, musia si kultivovať svoju myseľ – a to všetkými možnými spôsobmi.”

Potom sa trochu uvoľnil a poznamenal, že rozhodne by pre bosorákov bolo nekonečne bezpečnejšie zostať len v rovine popisovania toho, čo vidia, ale že pokušenie robiť závery a vysvetľovať čo i len sebe samému je príliš silné na to, aby sa mu dalo odolať.

Rate this:

15 responses to “Môže sa bosorák pri videní mýliť?”

Čikitet

12. septembra 2010

Tak ten pán má pravdu..je to tak, vždy sa mi splnilo do bodky, to čo som videl dopredu….alebo iné videnia v tranze 😀 ..skôr vyvstáva otázka ako je možné navštevovať príbehy v budúcnosti? Alebo ak sme tvorcovia toho čo žijeme, tak tvoríme aj v tranze? 😕
Alebo v tranze vidíme to, čo sme už vytvorili aby sme to mohli zmeniť? 😀
Ďalšia otázka vzniká práve vtedy, keď videné pravdy zmením…a práve v tedy keď zasahujú do mojej prítomnosti 😀 Fakt len snívam? A mením svoje sny?
Tak prečo sú ľudia nešťastný..že by toto ego verilo, že nešťastie je mu bližšie ako šťastie..čiže verím že nešťastie mi kúpi práve to čo chcem? Ak by sme verili, že nešťastie bude fungovať..tak načo ho vlastne vytvárame? Veď nešťastie bráni prijať želanú vec.. alebo stav 😕 😉 A namiesto toho, aby pomohlo odstrániť neželanú situáciu, ju vlastne podporuje hm 😀
Preto si myslím, že nešťastie posilňuje iba moje malé ego a to ho za to miluje 😀
tak že budem radšej šťastný hi hi 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

helar

12. septembra 2010

🙂 So zmenami minulosti mám svoje skúsenosti. Premazala sa – ale len u mňa (a možno u ľudí), ale nie u anjelov… Prišla som o svoje spomienky. Keď som sa vracala späť do prítomnosti, videla som už len biele mapy pozdĺž časovej osi. 😦

Myslím, že v tranze tvoríme. Je to súčasť bosoráckeho snívania. Ideš a tvoríš ši svoje snové (“jantárové”) telo a potom svoje “ja” presunieš doňho a frčíte v oboch realitách rovnako. Ideš na šamanskú cestu, zmeníš niečo na svojom silovom mieste – a ono sa to zmení v tvojom živote… Takže podľa mňa je tvorivosť nekonečná. Pohybujeme sa nad množinoi možností a cielene aktivujeme tú či onú. “Cielene” do tej miery, že sa aktivuje naším očakávaním. Ak teda očakávame priekak… ups… dostaneme priekak, hoci sme dúfali v niečo iné – ale len dúfali, neočakávali sme to!

A to s tým nešťastím… Podľa mňa ľudia nie sú “nešťastní”, ale majú strach. Myslím, že by som ho dokázala vyhrabať za každou nízkovibrujúcou emóciou. Myslím, že to je ten “negatívny pól”. 🙂 Ego je len strach priznať si, že nie som individualita, ale len súčasť väčšieho celku… 🙂 (A… Čiky, ďakujem, že som toto dostala šancu povedať. 😀 )

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Isia

13. septembra 2010

Aj ja si myslím, že nešťastie človeka pochádza zo strachu. Každá nenávisť, úzkosť, hnev má svoje korene v tom, že sa človek niečoho bojí. Keď sa pozriem do svojej minulosti, všetky kroky, ktoré ma nečinili šťastnou mali ako základ môj vlastný strach, obavu z niečoho… 🙂 .

Článok sa mi veľmi páči Helar. I podľa mňa sa nemýlime keď vidíme to, čo vidíme 🙂 , len naše nepochopenie a vytvorenie záveru môže byť mylné…i keď, aj to, ako pochopíme videnie vo svojej mysli vytvára našu realitu, tvoríme si ju sami, podľa seba. Všetko je meniteľné ak to zmeniť chceme a niekedy si ani neuvedomujeme, že už sme “zmenili” tým, ako o danej veci premýšľame. 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

anitraM

13. septembra 2010

Isia teraz som si prečítala tvoj koment, myslím , že máš pravdu, že ide o to ako to spracujeme. Tak isto aj sny, treba v nich hladať klúč k pochopeniu. A možno aj to, že niekoho upozorníme, aby bol opatrný, lebo by sa mu mohlo stať niečo zlé to ovplyvní ako písal Čikitet.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

anitraM

13. septembra 2010

Tak ja by som sa radšej mýlila, lebo to, čo som náhodne videla sa mi ani trocha nepáčilo a dúfam, že sa to nikdy nestane. Keby to bolo len raz, ale za dva dni sa mi to videnie zopakovalo s následným pokračovaním. 😕
Už som na to aj zabudla……

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Isia

13. septembra 2010

Ďakujem za tento komentár anitraM, niečo ma pri ňom napadlo a rada by som sa opýtala ako to vidíte vy. Budem trochu špekulovať 🙂 .

To, čo vidíme v budúcnosti vlastne ako by odrážalo to, čo si vytvárame v realite teraz. Ak máme strach, vidíme nepekné veci, ak ho nemáme budúcnosť je čistá, pekná. To, že do videnia môžeme vstúpiť, alebo je nám jednoducho ukázané môže zmeniť i naše vnímanie, máme možnosť uvedomiť si situáciu a prerobiť ju podľa svojich predstáv. Zase je to len o našom vnímaní. Vždy máme teda možnosť meniť ako v videní, tak i potom v tom, ako konáme.

Takže zlé videnie budúcnosti odzrkadľuje naše terajšie konanie, či myšlienky a naopak. Je to akoby dar, ktorý máme možnosť využiť ako len chceme 🙂 .

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  13. septembra 2010
  
  Isia,
  
  myslím, že máš pravdu. Že tieto náhle “záblesky” budúcnosti sú výsledkom priameho pokračovania súčasnosti, “najpravdepodobnejšou verziou budúcnosti”.
  
  Nemám však jasno v tom, čo so zábleskmi, ktoré sa vôbec netýkajú nás alebo niekoho, koho poznáme, ale sú to záblesky o cudzích ľuďoch. Tam veru neviem… že by žiadosť, aby sme niečo urobili my, aby sa to zmenilo? Potom by to bol “motýlí efekt” – zamávanie motýľa krídlami v Číne vyvolá tornádo v Kanade… všetko je so všetkým prepojené… 😕
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Isia
  
  13. septembra 2010
  
  To ma nenapadlo, myslieť i na videnia budúcnosti, ktoré sa týkajú iných ľudí. (som sebec, myslím len na seba 😛 )
  
  Ale to s tým prepojením mi dáva veľký zmysel, ako si napísala. Niekedy si ani neuvedumujeme, že naše myšlienky majú obrovskú silu a to čo sa nám zdá málo, môže urobiť veľa. Takže asi myšlienkou vytvoriť ochranu, či požiadať o ich ochranu, správne rozhodnutia…alebo čokoľvek, čo by mohlo pomôcť. Výsledok by bol na nich, ale keďže všetko je prepojené, týka sa to i mňa. Jednota… 🙂 .
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. helar
  
  13. septembra 2010
  
  Smiem zarýpať? 😛 Hovoríš “som sebec, myslím len na seba”… 😀 Počula si už o samonapĺňajúcom sa proroctve? 😀
  
  (Teraz je mi dobre byť múdra… ale anjeli ma už vyše mesiaca cepujú s tým, čo hovorím a ako to hovorím… 😕 )
  
  To s tým naším zásahom som myslela skôr inak: že my by sme sa mali v nejakej veci zachovať netradične/inak ako obvykle a pretože sme poprepájaní, tak sa veci prepočítajú až späť k tej situácii, ktorú nechceme pripustiť – a niečo na jej východiskách zmenia. Ale možno je to len taká šnapsidee. 😕
  
  Páči sa miPáči sa mi
4. Isia
  
  13. septembra 2010
  
  😛 no, asi si to prajem, keď to o sebe vyhlasujem 😛
  
  Takže ak to správne chápem, môže to byť ako upozornenie pre nás? Že sa máme zachovať inak, aby to nedopadlo podobne, lebo aha, toto je to, čoho sa bojíš.
  
  A ešte jedna otázka. Čo sa deje a prečo sa deje 🙂 , keď sa človek prepojí s niekym, koho nikdy nevidel, nepočul o ňom a zrazu vidí veci a situácie toho človeka, prelínajú sa s jeho realitou. No totálny chaos 🙂 . Po nejako čase (dva-tri dni) to skončí a zase žije tú svoju krásnu realitu. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
5. helar
  
  13. septembra 2010
  
  Isia, neviem, čo presne znamená, že sa situácie toho človeka prelínajú s tvojou realitou, ale mám pocit, že tie “záblesky” dostávame ako varovanie, že náš najbližší krok má oveľa väčší dopad, ako sme uvážili. Dvakrát meraj a raz rež.
  
  Myslím, že pri písaní som čosi pochopila… 🙂 Kedysi som mala také záblesky, ale išlo o minulosť – spoločnú, 7.000 rokov starú minulosť s inou osobou. Bolo to akoby pripomínanie mi, že sme mali niečo spoločné, akoby jeho duša napomínala moju dušu, že treba vyrovnať karmický dlh. Aspoň tak som si to vysvetlila a vysvetľujem si to dodnes. K budúcnosti podobný zážitok nemám.
  
  Páči sa miPáči sa mi
6. Isia
  
  13. septembra 2010
  
  Ďakujem Helar!
  
  Páči sa miPáči sa mi

helar

13. septembra 2010

Mimochodom, práve prebieha nádherná ilustrácia “ale že pokušenie robiť závery a vysvetľovať čo i len sebe samému je príliš silné na to, aby sa mu dalo odolať” na minigrimi (v komentároch): https://eprakone.wordpress.com/2010/08/21/budha-nad-cinskymi-vrchmi/ 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

anitraM

13. septembra 2010

Heli, tieto záblesky som mala aj ja. Keď som sa dala na šamanské putovania tak zmizli. Čo ak sú to záblesky budúcnosti a tých ľudí len stretneš, alebo niekde uvidíš na nete, alebo neviem kde, proste niekde sa ukáže tá situácia, ktorú si videla. Nie všetko dokážeme zmeniť. A vidieť budúcnosť nejaký časový úsek dokážeme podvedome každý.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Tina

13. septembra 2010

Co sa tyka videnia cudzich osudov: ja to vnimam tak ako v matrixe – vestica vidi osud inych tak, ako to prave ma byt, aby to s tou osobou pohlo. Jeden potrebuje pocut opak (t.j. vestica vidi opak), aby sa nakopol a zmenil situaciu. Druhemu staci povedat ktorym smerom ide.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať