Nasledujúcu pasáž som našla v jednom z ezoterických newsletterov, ktoré dostávam. Je zo stránky Revolutioniz a zapáčila sa mi, takže ju spracujem:
Pýtali ste sa: “Ale ako môžeme my byť vyosení a v nerovnováhe, ak realita, ktorej súčasťou tak-či-tak sme, je v rovnováhe alebo ľahostajná?”
Použijem metaforu… Predstavte si vaňu plnú vody. Nijaká voda nepriteká z kohútika a vo vani je zátka, takže voda ani neodteká. Voda je v princípe “v rovnováhe” – vyvážená.
Ale teraz nejakým činom vytvoríte vo vode vír. Vír môže mať svoj vlastný záujem v rámci “všetkého-čo-je”, čo je pre nás v tomto príklade voda. A z perspektívy víru môžu veci vyzerať hodne nevyvážene a divoko.
Takto môžeme byť časťou väčšieho, vyváženého celku a napriek tomu zažívať veci zo zorného uhla nevyváženosti.
Pýtali ste sa: “Ale keby sme boli vyvážení, v rovnováhe, realita by sa zastabilizovala v rovnováhe, nie? A potom by nebol život.”
Presne. Ak ste Jediné Veľké Vedomie, neexistuje spôsob, ako sám seba zmapovať, len cez polaritu a delenie/rozdeľovanie. Napríklad nepoznáme rozdiel medzi “horúci” a “studený”, ak sme nevyskúšali oboje. A tak nemôžete zistiť, kto ste, ak nemáte nič, od čoho by ste boli oddelení a mohli sa sním prirovnať.
A pretože ste všetko-čo-je, aby ste vedeli, že existujete, potrebujete sami seba skúmať vytváraním polarity. Preto tú polaritu potrebujete, pretože potrebujete rôzne uhly pohľadu, ktoré každý jeden z nás poskytuje.
Takže áno, v tomto zmysle bude polarita v živote, ako ho poznáme, vždy existovať.
Ale my sme dnes v situácii, kde väčšina z nás už zabudla, kto/čo v skutočnosti sme.
Ak si uvedomíme, že sme vedomie, ktoré samé seba skúma, môžeme zažívať to, že sme odraz toho jedného veľkého vedomia, ktoré sa skúma cez množstvo rôznych ľudských očí. Môžeme sláviť to, že sme individuálna bytosť a súčasne že sme všetko-ostatné-čo-je, takže sme obrovskou rozmanitosťou (a teda aj polaritou) – a pritom nemusíme nikdy nikomu nič vnucovať. Stále máme rozmanitosť a stále máme život.
Alebo môžeme zabudnúť, že sme vedomie, ktoré samé seba skúma cez oči mnohých a mnohých “individuálnych” bytostí a môžeme sa celkom identifikovať s hmotou a našimi piatimi zmyslami a vytvárať vyosenú polaritu, vznikajúcu z pocitov strachu, viny, nevraživosti a podobne.
To je tiež polarita, ale nie je to vyvážená povaha života. Presne tieto vyosené nerovnováhy nám prekážajú uvedomiť si, kto v skutočnosti sme, vyjadriť svoju jedinečnosť a ísť s prirodzeným tokom života. Miesto toho nás nútia nástojiť, aby iní ľudia vyhovovali tomu, čo my považujeme za želateľné normy, báť sa odlišnej mienky a zosmiešňovať ju a cítiť sa previnilo.
Takže “vyvážený” z pohľadu jednotlivca znamená plynúť s tokom vášho života, snažiť sa dosiahnuť vašu vlastnú predstavu úspechu a zrušiť každú vyosenosť, keď sa o ňu v živote potkneme (“puknúť svoju škrupinku“).
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor