Nasledujúcu pasáž som našla v jednom z ezoterických newsletterov, ktoré dostávam. Je zo stránky Revolutioniz a zapáčila sa mi, takže ju spracujem:
Pýtali ste sa: “Ale ako môžeme my byť vyosení a v nerovnováhe, ak realita, ktorej súčasťou tak-či-tak sme, je v rovnováhe alebo ľahostajná?”
Použijem metaforu… Predstavte si vaňu plnú vody. Nijaká voda nepriteká z kohútika a vo vani je zátka, takže voda ani neodteká. Voda je v princípe “v rovnováhe” – vyvážená.
Ale teraz nejakým činom vytvoríte vo vode vír. Vír môže mať svoj vlastný záujem v rámci “všetkého-čo-je”, čo je pre nás v tomto príklade voda. A z perspektívy víru môžu veci vyzerať hodne nevyvážene a divoko.
Takto môžeme byť časťou väčšieho, vyváženého celku a napriek tomu zažívať veci zo zorného uhla nevyváženosti.
Pýtali ste sa: “Ale keby sme boli vyvážení, v rovnováhe, realita by sa zastabilizovala v rovnováhe, nie? A potom by nebol život.”
Presne. Ak ste Jediné Veľké Vedomie, neexistuje spôsob, ako sám seba zmapovať, len cez polaritu a delenie/rozdeľovanie. Napríklad nepoznáme rozdiel medzi “horúci” a “studený”, ak sme nevyskúšali oboje. A tak nemôžete zistiť, kto ste, ak nemáte nič, od čoho by ste boli oddelení a mohli sa sním prirovnať.
A pretože ste všetko-čo-je, aby ste vedeli, že existujete, potrebujete sami seba skúmať vytváraním polarity. Preto tú polaritu potrebujete, pretože potrebujete rôzne uhly pohľadu, ktoré každý jeden z nás poskytuje.
Takže áno, v tomto zmysle bude polarita v živote, ako ho poznáme, vždy existovať.
Ale my sme dnes v situácii, kde väčšina z nás už zabudla, kto/čo v skutočnosti sme.
Ak si uvedomíme, že sme vedomie, ktoré samé seba skúma, môžeme zažívať to, že sme odraz toho jedného veľkého vedomia, ktoré sa skúma cez množstvo rôznych ľudských očí. Môžeme sláviť to, že sme individuálna bytosť a súčasne že sme všetko-ostatné-čo-je, takže sme obrovskou rozmanitosťou (a teda aj polaritou) – a pritom nemusíme nikdy nikomu nič vnucovať. Stále máme rozmanitosť a stále máme život.
Alebo môžeme zabudnúť, že sme vedomie, ktoré samé seba skúma cez oči mnohých a mnohých “individuálnych” bytostí a môžeme sa celkom identifikovať s hmotou a našimi piatimi zmyslami a vytvárať vyosenú polaritu, vznikajúcu z pocitov strachu, viny, nevraživosti a podobne.
To je tiež polarita, ale nie je to vyvážená povaha života. Presne tieto vyosené nerovnováhy nám prekážajú uvedomiť si, kto v skutočnosti sme, vyjadriť svoju jedinečnosť a ísť s prirodzeným tokom života. Miesto toho nás nútia nástojiť, aby iní ľudia vyhovovali tomu, čo my považujeme za želateľné normy, báť sa odlišnej mienky a zosmiešňovať ju a cítiť sa previnilo.
Takže “vyvážený” z pohľadu jednotlivca znamená plynúť s tokom vášho života, snažiť sa dosiahnuť vašu vlastnú predstavu úspechu a zrušiť každú vyosenosť, keď sa o ňu v živote potkneme (“puknúť svoju škrupinku“).
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
“A pretože ste všetko-čo-je, aby ste vedeli, že existujete, potrebujete sami seba skúmať vytváraním polarity” …a teraz mi prestalo byt jasne, jak je mozne ze sme zabudli kto sme, ked vtedy ked sme nepoznali polaritu a boli sme jedno vedomie, tak sme nevedeli ze existujeme…t.j. jak sa da zabudnut, nieco co vtedy ked sme to mali vediet sme nevedeli? 😦 z tohoto mam v mozgu zrazu gordicky uzol
Páči sa miPáči sa mi
ja by som trochu opravila termíny podľa môjho chápania: ” … aby ste vedeli, že existujete, ..” na : aby ste sa spoznali – aby ste vyskúšali možnosti svojej existencie. Uvedomiť si svoju existenciu je základný predpoklad vedomého konania.
Podľa mňa aj každé “vyosenie” je vlastne príčinou s následkom nového skúmania/hľadania rovnováhy v inej/novej realite a teda ďalšieho vývoja. Neprestávajúci kolotoč – a točíme sa stále lepšie a krajšie
Život/existencia je stála zmena a úplná rovnováha by bola stagnácia – teda popretie vývoja.
Páči sa miPáči sa mi
Erika, chápem, čo píšeš, ale zoslabuješ to… Keby nebolo nič iné ako ty, podľa čoho by si vedela, že existuješ?
Páči sa miPáči sa mi
Sun,
myslím, že píšeme to isté, iba rôznymi slovami.
dobrá otázka – vedomie – napadá ma, že každá časť/kvantum energie má svoje vedomie ( výskum správania fotónu – častica/vlnenie možno je na základe komunikácie pozorovateľ a fotón) a všetko ostatné je vývojom – hľadaním najvhodnejších zoskupení.
hmm, stále ostáva otázka ako, kedy, kde? to vedomie vzniklo …
Predošlý komentár som písala skôr pre matrioshku a jej “gordický uzol”.
Páči sa miPáči sa mi
no ano ale to je prave to. Ak spravne chapem, ty pises, ze vedomie vie ze existuje, potrebuje len skumat moznosti svojho bytia. Ale podla coho teda vedomie vie ze existuje?
Páči sa miPáči sa mi
OK, inak: podľa čoho vieš, že si reálny človek a nie len postava, ktorá sa niekomu sníva a v tom sne to cíti tak, že je reálna? Podľa čoho vieš, že sa zajtra nezobudíš ako niekto úplne iný, ale pritom si budeš pamätať všetko od svojho “narodenia” až po dnešok, pretože je to súčasť príbehu, v ktorom sa práve pohybuješ? (Na vysvetlenie, ak si to nečítala: mala som sen, v ktorom som si pamätala ako snová postava, že som čosi robila “včera”.)
Na to, aby sme sa spoznávali, si najprv musíme uvedomiť, že existujeme. Ja ani len netuším, ako si to Otec uvedomil, ale ak platia fraktály (“ako hore, tak i dole”), tak aj on je súčasťou väčšieho celku a len pre nás je Všetko-čo-je. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
este inak ja: da sa oddelit dualita od vsetkeho co je?
Páči sa miPáči sa mi
😀 Tak ja pridám: môže byť VŠETKO také, aby v ňom nebola dualita? 😛 To je potom aké “všetko”? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neviem. Tomuto sa asi dá “iba” veriť.
K čomu je toto dôležité? Či som snom niekoho alebo reálna – ak by sme chceli o tomto polemizovať, museli by sme si stanoviť nejaké “pevné body” od ktorých by sa ostatná realita odvíjala, podľa čoho by sme “triedili ” čo reálne je a čo nie je. To sa ale zároveň vylučuje – pretože pevné body stanovíme my – teda objekt skúmania je zároveň aj výskumníkom a teda stanovené podmienky by ostali v polohe predpokladov.
Vlastne takto aj fungujeme – máme stanovené predpoklady o reálnej existencii/živote, ktoré pokladáme za pravdivé (relatívne). Prečo cítiš potrebu toto spochybňovať?
Páči sa miPáči sa mi
Ak to patrilo mne: Prečo si myslíš, že cítim potrebu hocičo spochybňovať? 🙂
Opravila si autorov textu, ktorý som spracovávala. Ja som v tej oprave videla logický lapsus a tak som to napísala. Proste ja ten pôvodný text vnímam ako presnejší než tvoju opravu. Môžeš, ale nemusíš to brať ako spochybňovanie (čoho vlastne?). Ovšem upozorňujem, že na to, aby som “spochybňovala”, by som musela poznať “vyššiu pravdu” – a to ja veru nepoznám. A ak poznám, tak o tom netuším. A ak tuším, zdráham sa uveriť. A ak… atď. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
vsetko bez duality, nuz to je take mensie vsetko co sa vola TAKMER VSETKO 😀
Páči sa miPáči sa mi
Prepáč Sun, možno som mimo …
ani ja nepoznám “vyššiu pravdu”, preto sa mi zdalo neproduktívne sa tým zaoberať – ale kto vie? asi treba a raz to niekto zistí.
Páči sa miPáči sa mi