Bojovník koná, hlupák reaguje… ???

Rada sledujem, cez aké vyhľadávacie heslá sa niekto dostane na moju stránku. Niekedy sa dobre zasmejem a niekedy je to hodne poučné o ľudskom myslení. Dnes to bolo pre mňa emocionálne náročné 🙂 – niekto použil toto heslo: “bojovník koná hlupák reaguje”.

A to mi nedalo, takže reagujem okamžite. 🙂

Tento svet a ani kúsok toltéctva nie je o tom, že existujú superextramegaúžasní “bojovníci” a ostatní ľudia sú “hlupáci”, to nie! “Hlupák” je slovo posudzujúce a ten, kto ho používa, sa automaticky priraďuje k tej nehlúpej časti obyvateľstva – k bojovníkom… Ale pozor: keby nejakým bojovníkom bol, nepustí niečo také z úst!

Existujú rôzne druhy ľudí. Sú ľudia obyčajní, normálni, bežní a sú ľudia tak trochu odlišní, idúci nevychodenou cestičkou. A podľa toho, ktorú cestičku použijú, časť z nich môže byť “bojovníkmi”. Iní budú bódhisattvovia, šamani, liečitelia, majstri čohokoľvek… Takže bojovník nie je jedno a jediné označenie rozvinutých bytostí a hlupák je rozhodne celkom neadekvátne označenie tých druhých.

Priznám sa, toto bol jeden z dôvodov, prečo som si zohnala originál Théuna Maresa. Keď som čítala preklad, nejako sa mi tam tí “hlupáci” večne plietli a neznelo mi to veľmi vzostúpene… a už vôbec nie v súlade s tou múdrosťou, ktorá v knihe inak bola zachytená!

S originálom v ruke sa mi trochu uľavilo. Priznávam, len trochu… Keby som nebola zažila Théuna Maresa na vlastné oči a nemala z neho celkom presný dojem, bola by som aj v origináli zachytila náznaky podceňovania… keby som ich bola hľadala. Ale zoči-voči ostatnej múdrosti v knihe som sa rozhodla, že niektoré veci jednoducho prehliadnem.

Povedzme to tak: nebolo to arielovočisté a prekladateľ si zvolil tú horšiu možnosť.

Pre mňa je dôležité: neexistujú “machri” a “hlupáci”. Každý z nás je na istej úrovni rozvoja, ktorá je práve teraz preňho tá naprirodzenejšia. Niekto iný je na inej úrovni. No a?  To nie je výpoveď ani o jednom, ani o druhom, ale len o tom, že tá “nižšia” úroveň sa pravdepodobne dostala do kola reinkarnácií neskôr… Z tohto pohľadu už nevyzerá až taký hlupák, pravda?

A už vonkoncom nevyzerá “menej hodnotný ako ja”, pravda? 🙂

Všetci ľudia, ktorí odvodzujú svoju hodnotu od toho, či stoja vyššie alebo sa prepracovali ďalej ako iní, sú chytení v kole sebadôležitosti – nemajú pocit vlastnej hodnoty zakotvený v sebe, ale v tom, ako na nich reaguje okolie a či sa majú s kým porovnať. Ale ako sa chcete porovnávať s niekým, kto je iný ako vy, nešiel tou vašou cestou a nežil váš život? Ako chcete porovnávať jablká s hruškami?

Ak v tých “iných” ľuďoch vidíme “hlupákov”, tak to nie je výpoveď o nich, ale o nás. Sorry. (A to je to najposudzovačnejšie slovo, ktoré v tomto spojení použijem. 🙂 )

26 thoughts on “Bojovník koná, hlupák reaguje… ???

  1. Ak sa pristihnem pri sebadôležitosti, hneď použijem tento vtip:

    “Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najkrajší a najlepší na tomto svete?”
    A zrkadielko odpovedá: “Uhni stará, lebo nevidím.” 😀

    Páči sa mi

    • Jenom chci odpovědět na nepochopení výrazu bojovník koná a hlupák reaguje. zde je to hezky vysvětleno i ve slovenštině :

      Uz ma to dost dlho trapi, ale vedel by si Ty, co to citas, ozrejmit rozdiel medzi konanim a reagovanim ? Alebo, ze ako to je vlastne myslene a ako to treba chapat ? Vopred dakujem.
      Avatar užívateľa Haku

      Haku na 8. Apríl 2012 na 1:59

      Regulus, reagovať znamená robiť to, čo Ti rodina alebo spoločnosť nadiktuje bez toho, aby si chápal čo robíš a prečo to robíš. Keď napríklad chodievaš do školy, ale nechápeš prečo tam si alebo tam nie si z vlastnej vôle, tak reaguješ. Ak si uvedomíš prečo škola vznikla a čo je jej cieľom, stotožníš sa s tým, a využiješ školu ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa ktorý si sám stanovíš, tak konáš.

      Ak chodievaš do práce preto, aby si zarobil peniaze a mohol prežiť, pretože spoločnosť to tak určila, tak pravdepodobne reaguješ. Ak však chápeš hlbší význam práce a to, že jej hlavný zmysel je pomoc druhým, a na základe toho si vyberieš takú, ktorá Ťa bude nielen baviť, ale vďaka ktorej budeš môcť najlepšie prispieť ostatným, tak budeš pravdepodobne konať. A v takom prípade bude pre Teba výška odmeny za vykonanú prácu až na druhom mieste.

      Takýchto príkladov by som mohol uviesť viac. Ak Ti stále nie je niečo jasné, pretože neviem či som Ti to dostatočne vysvetlil, tak neváhaj a opýtaj sa. Rád Ti odpoviem.

      Závěrem bych tedy dodal že v myšlence nejde o machry a hlupáky nicméně o to zamyslet se co v životě chceme a jít zatím. Tedy nenechat si ho řídit nikým jiným než námi samotnými

      Páči sa mi

  2. Poniektorý sa možno stretli so situáciou, že poslali nikoho pre niečo. V tomto prípade napríklad pre jablko. Dotyčný sa vráti a prinesie hrušku. Dobre, pomýlil sa. Alebo? bol “zamyšlienkovaný” a zabudol. Znova mu zopakujete, že potrebujete jablko a názorne mu ukážete, že to, čo doniesol je hruška. Po chvíli sa opäť dotyčný vráti a opäť donesie hrušku. Čo je ten dotyčný? Hlupák. Áno, je hlupák, nič iné byť nemôže. Medzi konštatovaním a posudzovaním je veľmi tenká hranica. Skúsim sa na to pozrieť očami “iných”, pre ktorých nie je ani macher, ani hlupák. Potom ten dotyčný nie je nič. Je to nič. Tiež zaujímavé. Brať to takou to formou, nie je svetlo ani tma, nie je muž ani žena. Žijeme však vo svete, kde tieto veci existujú, tak ako existujú aj hlupáci aj osvietení. Je nemožné to brať inakšie, museli by sme žiť niekde inde, kde tieto veci naozaj neexistujú. Myslím však, že tu nejde o konštatovanie, ani posudzovanie. Ide tu skôr o to, naučiť sa s týmito existujúcimi vecami žiť a nedať im možnosť, aby nejakým spôsobom obmedzovali náš život, postoj, cestu …čokoľvek. Preto nie je dôležité, že existuje hlupák čo priniesol dvakrát hrušku, ale náš postoj, ako budeme na túto vzniklú situáciu KONAŤ, nie reagovať, pretože sa stávame hlupákmi aj my.

    Páči sa mi

    • Asmoniel,

      keď ti druhýkrát donesie hrušku, máš dve možnosti: buď ho vyhlásiš za “hlupáka” (a v duchu ťa bude žrať, že aj takí ľudia behajú po svete), alebo sa zdržíš úvah o jeho mentálnej kapacite a ideš si po to jablko sám. Otázka je, čo je pre teba prednejšie: mať jablko alebo spôsobiť tomu druhému pocit nevyhovovania? 🙂

      Nezabúdaj: čokoľvek pripustíš, že existuje, zhmotníš, aj keby to nebolo… Ak budeš vychádzať z toho, že svet je rozdelený na hlupákov a osvietených, tak taký aj bude. A kam sa zarátaš ty? Predpokladám, že nie k tým hlupákom… Chápeš ten problém? Odrazu sa stávaš Sudcom, ktorý celkom presne vie, ako to má vyzerať a ako by sa ľudia mali správať, aby si ich ty mohol vyhlásiť za osvietených…

      Otázka: a prečo? Prečo by malo niekomu záležať, či ho vyhlásiš za osvieteného? V tvojom svete hlupákov a osvietených možno budú hlupákmi. V svojom svete, ak tieto kategórie nemajú, budú celkom normálni ľudia. A začnú sa vyhýbať tým, ktorí z nich tých “normálnych” urobiť nechcú.

      Je biely tiger normálny, alebo je to úlet prírody? 🙂 Keby si mu musel čeliť a on bol parádne hladný, obávam sa, že by si sa tým veľmi nezapodieval. Utekal by si pred ním ako pred hociktorým hnedým tigrom. 🙂 Všetko je to vec situácie, nie toho, čo si my o tej situácii myslíme.

      Páči sa mi

      • Otázka je, čo je pre teba prednejšie: mať jablko alebo spôsobiť tomu druhému pocit nevyhovovania? ………. 😀

        tak táto veta je presne v súlade s mojím životným krédom a aj presvedčením … ži a nechaj žiť .. asmoniel síce hovorí, o správnom zaujatí postoja, a nevieme, či nemal na mysli práve totok, no napísané to nie je, … hm, ono to fakt v živote funguje presne takto, … budto sa vyventilujeme, alebo si to radšej bez zbytočného reptania spravíme podľa svojích predstáv …. koniec koncov, aj tak sa dá v živote spoľahnúť len na jedno ….. a to sám na seba, … takže? …. žiť a nechať žiť …. 😀 😀 .. síce to občas ide piekne ztuha, ale čo už … 😕 …

        jo, jo, to čo dala slobodnacesta … uhni stará bo nevidím … 😆 😆 … ach tá moja predstavivosť … 😀 😀 😀

        Páči sa mi

      • Presne o to tu ide 🙂 “sú tu možnosti”, a možností ako samo slovo o sebe napovedá, je niekoľko. Stále však pri postoji konať. Reagovať značí nemať žiadnu možnosť. Dokonca nie je podstatné, čo vo výsledku je pre mňa prednejšie, či jablko, alebo dotyčného niečo nové o jablkách naučiť. Vždy je prvoradý môj postoj a ten bude stále správny pokiaľ budem konať. Presne to pochopila lilah, poklona slečna 🙂 Nazval by som to videním nevideného. Zhmotňovanie je docela “ošemetná” vecička 🙂 Jeho poznanie (aktivácia) sa zakladá, povedzme …na potrebných ingredienciách …a jablko a hruška to nie sú, tak ako ja som nezhmotnil zápor a klad 🙂 Pre aktiváciu je najdôležitejšia stopercentná ochrana. K tomu rozoznávaniu medzi kladom a záporom. Ja osobne nemusím vedieť, čo je kladné a čo záporné. To prenechávam “iným”. Mne postačí, že viem, že to existuje. A z tohto pohľadu aj konám. To však neznamená, že sa stávam sudcom. Som len akceptovateľ. Sudcom sa stávam akonáhle budem posudzovať. Aj ten príklad s tým tigrom, aj keby bol rúžový ako panter. Kto chce zomrieť reaguje. Kto chce žiť a v tom krajšom prípade nechať žiť aj hladocha, musí konať …musí myslieť a tým sa to nestáva vecou situácie, ale situáciu berieme pod kontrolu my 🙂 ja, alebo ten panterotiger vo farbách 🙂

        Páči sa mi

      • Asmoniel,

        🙂 “som len akceptovateľ”… Akceptovateľ čoho? Ak si súčasne tvorca a zhmotňuješ si svoj svet, tak potom čo akceptuješ? To, čo tvorí niekto iný? Neodovzdávaš tým moc zo svojich rúk?

        To s tým reagovaním plne podpisujem. Kto iba reaguje, koná z autopilota a nemá možnosť voľby. Ale je preto “hlupák”? Alebo len “koná z autopilota”? A ako definuješ slovo “hlupák”? Ako by si rozpoznal “hlupákov”, keby si nevedel, kto je “múdry/osvietený”? Jedno slovo bez druhého prestáva mať význam a preto je to kategória dualitného vnímania, ako dobrý/zlý, život/smrť, svetlo/tma. Dualitné vnímanie síce ľudia na istom stupni potrebujú, ale neskôr sa potrebujú presne tohto vnímania zas zbaviť. Nie je vhodné pre bosoráka, ale pre iné cesty je to možno absolútne v pohode a bežné. Neviem; ja mám len túto jednu cestu. 🙂

        Páči sa mi

      • milá Helar,
        🙂 som akteptovateľ toho, že žijem vo svete, ktorý nazývaš, alebo je nazývaný dualitný, a sú mu týmto priradené aj názvy ako chorý/zdravý atď. V mojom svete mám však iné slová pre zdravý a chorý. Sú to, nepoškodený sám sebou a poškodený sám sebou. Slovo hlupák nepoužívam. Ja používam jedinec so svojou pravdou. Áno, ako tvorca zhmotňujem, avšak priamočarejšie a stále v tomto svete, ktorý akcteptujem taký, aký je. Iný bude len pri dvoch možnostiach. Zmení sa svet a nebude existovať klad a zápor, alebo sa od neho ja, fyzicky odpútam. Čo by v tomto smere znamenalo absolútnu čistú slobodu. (Stav dosiahnuteľný, ale naopak neakceptovateľný pre svet v ktorom žijem) Príklad. Absolsútna čistá sloboda obnáša úplné odstránenie všetkých potrieb. Hlad, smäď, veci hmotné. Myslíš, že by ma tento svet takého to akceptoval? Chodil by som som si usmiaty, nahý, po svete, bez akejkoľvek potreby a plánov.
        S veľkou pravdepodobnosťou by som skončil v nejakom zariadení, uzamknutý, a pri trocha šťastia by ma netestovali 🙂 Jednoducho napísané, ja akceptujem tento svet, a tým tento svet akceptuje mňa. Rovnováha? harmónia? 🙂 Vymykanie sa jedného z nás vedie presne k opačnému stavu. Ja si nemôžem tento jestvujúci stav nijako inak uvedomiť, nech už budem na akomkoľvek stupni, okrem stupňa absolútnej čistej slobody. Svet je taký, aký je. Nemôžem sa tváriť, že aj keď mám na stole jedno jablko nepoškodené a jedno poškodené, že sú rovnaké, poprípade neexistujúce. Zjem to poškodené
        a poškodím sám sebe 🙂 V mojom ponímaní o odvzdávaní moci niekomu inému, nevidím problém v samotnom zhmotňovaní, ale nechcenosti prevziať úplnú zodpovednosť za svoje reagovanie a poniektorí ani za konanie 🙂 Strach? ale to je zasa iná kapitola 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 Preto som povedala, že existuje veľa ciest a pre každého je vhodná iná. Viem, čo hovoríš, ale ja by som asi niekedy reagovala celkom inak. Napríklad s tým jablkom. Zjedla by som poškodené prvé, pretože sa bude skôr kaziť. 🙂

        Všetko je to len vec uhla pohľadu.

        Ale až budeš skúšať to chodenie po svete nahý, napíš, kedy a kde 😀 – ak to nebude príliš ďaleko, budeš mať zrejme vďačné obecenstvo… 😆 (Milujem tieto príklady. Už som hovorila, že mám živú predstavivosť? 🙂 Zachránil si mi deň!)

        Páči sa mi

      • 🙂 som poctený záchranou tvojho dňa 🙂 ja by som zasa zjedol to nepoškodené a poškodené dal bratovi 🙂 Už oblečený vzbudzujem občasnú pozornosť a byť nahý? Neviem, neviem, kto by od koho utekal prvý, či ja od ľudí, ktorí by sa ku mne z neznámych príčin približovali, alebo ľudia odo mňa, z príčin ktoré poznám 🙂

        Páči sa mi

    • asmoniel – ako vieš rozoznať “hlupáka” od “mudrca”, ktorý ti týmto chcel niečo povedať… 😀 Rovnako si ho mohol nazvať mudrcom… To je tiež “konštatovanie”. 😛 Prečo by mal byť rovno hlupákom? Len preto, že by si sa na tejto situácii nevedel schuti zasmiať? 😀 Alebo preto, že si nedostal to, čo si chcel? 😀 Alebo hoci aj to, že ti ukázal, že na tom jablku lipneš a nechceš prijať inú možnosť (flexibilita)? 🙂

      Všetko závisí od uhla pohľadu… To vieme, však? 🙂

      Páči sa mi

  3. S knihy oddelena skutocnost (teda kolo casu – zierka citacii):

    Len hlupak sa moze pustit na cestu cloveka poznania sam od seba.
    Clovek s jasnou hlavou musi byt na cestu nalakany lstou.
    Su davy ludi, ktori by sa na cestu ochotne vydali ale ty su na nic.
    Su to vacsinou hlupaci ako su dyne na vodu, ktore vyzeraju pevne len z vonku ale hned ako ich stlacis, akonahle do nich vlejes vodu zacnu presakovat.

    A ked som pozeral original, tak sa tam nic nepisalo o hlupakoch ale bolo tam slovo “crackpot” co je blazon 🙂

    Tuto citaciu pouzivam ked mam niekedy pocit dolezitosti, ze ako som daleko duchovne a pritom niesom nikde len v porovnani s okolim som sa aspon vydal nejakou cestou 😀

    Páči sa mi

    • 🙂 Zo slovníka definícií: CRACKPOT
      –noun
      1. a person who is eccentric, unrealistic, or fanatical.
      –adjective
      2. eccentric; impractical; fanatical: crackpot ideas.
      Origin:
      1860–65; from the phrase cracked pot

      Čiže nie “blázon”, ale excentrický, ale aj nepraktický človek, človek s nereálnymi predstavami. Ja tomu hovorím “puknutá povaha”, to je to “cracked pot”.

      Preklady sú ohavná vec. Musíš skutočne vedieť, čo chcel autor povedať, aby si to dokázal povedať možno inými slovami, ale s tým istým zmyslom. 🙂

      Páči sa mi

      • asmoniel,
        týmto komentom a jednoduchou vetou v ňom, si mi pripomenul snáď všetko … možnosti, uhly pohľadu, … jedným slovom som Tvorcom!!! .. a za to ti patrí moja úprimná vďaka … 😀 .. viem, viem, môže ti to byť v celku jedno … ale mne nie, a preto som si ťa aspoň pre dnešný deň zaradila do svojho súkromného šuflíka, na ktorom mám napísané Pán Božský … 😉 … 😀 😀 😀 ( neboj, tesno ti v ňom nebude … ste tam len dvaja … a šuflík je táááák veľký hi hi hi … 😀 😀 😀 ) …

        Páči sa mi

      • 🙂 je mi veľkým potešením, že smiem zaujať miesto aspoň na jeden deň v tvojom šuflíku, a týmto sľubujem, že sa pokúsim ostať tam čo najdlhšie, a že sa nebudem rozťahovať 🙂 preto skúsim aj ja, niečo pekné napísať k jednoduchosti 🙂 …jednoduchosť je naozaj niečo neobyčajné, až priam zázračné, pretože v sebe obsahuje dokonalosť, silu a krásu. A použitie je naozaj neobmedzené. Veľa ľudí si kladie každý deň nespočet otázok. Keby použili túto jednoduchosť, možno veľa vecí by videli a chápali inakšie. Dokonalosť otázky, Sila odpovede, Krása života (pochopenia), je napríklad jedna z možností využitia jednoduchosti. Tak ako samotná jednoduchosť ženy, ktorá je jej prirodzenosťou 🙂 a presne to, ju robí dokonalou, silnou a krásnou 😉

        Páči sa mi

      • asmoniel, 😛 … no zostávaš v mojom šuflíku aj naďalej … hi hi hi … 😀 😀 😀

        jo, nie nadarmo sa hovorí, v jednoduchosti je krása, … všetko, čo sa nám zdá neeeeskutočne zložité je v podstate neskutočne jednoduché .. len ten náš prešpekulovaný mozog, poznačený vzdelaním, morálkou, a inými neskutočne ťažkými poznaniami, vidí zložité veci tam kde nie sú … ako pri láske napr. … nikto ju nevidel, máme na ňu neskutočne veľa definícii, … s podmienkami, bez podmienok, čistá, láska materská, sesterská milenecká pritom je to to isté stále, … ale čo vnímam ako neskutočné pozitívum, túžime po nej všetci, … 😉

        takže sa teším, z toho že sa tešíš, a že sa tešíme dvaja … 😛 .. no amen dolores, ako som sa rozpísala .. hi hi hi 😆

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre white82 Zrušiť odpoveď