Už ste si niekedy kládli otázku, či niečo, čo ste počuli, je skutočne pravda? Pýtali ste sa sami seba, či vám niekto neklame – alebo či dokonca neklamete vy sami sebe? Veríte tým hlasom v hlave, ktoré vám priebežne poskytujú svoju mienku? Máte tendenciu uveriť názoru iných? Ak ste odpovedali “áno” na hociktorú z týchto otázok, pochopíte, prečo správna dávka skepticizmu je dobrá vec, hovorí don Miguel Ruiz:
Aj teraz vysielate správu sebe a všetkým okolo vás. Stále niečo vysielate a stále niečo prijímate od jednej mysle k druhej mysli. Ale tie najdôležitejšie správy sú tie, ktoré vysielate sami sebe. Aké sú? Slovo je sila, ktorú nevidno, ale ktorej zhmotnenie je veľmi viditeľné – je to váš vlastný život. A bezchybnosť vlastných slov dokážete zmerať – len si položte otázku “Som šťastný(á) alebo sa trápim?” Ak sa trápite, tak preto, lebo sami sebe rozprávate príbeh, ktorý síce nie je pravdivý, ale vy mu veríte.
Keď sa pozeráte na seba v zrkadle, páči sa vám to, čo vidíte, alebo posudzujete svoje telo a používate slová na to, aby ste si hovorili lži? Ak veríte, že nie ste dosť atraktívni, tak veríte lži a používate slová proti sebe, proti pravde.
Je skutočne pravda, že ste príliš tlstí alebo príliš chudí? Je skutočne pravda, že ste nepekní? Ak si hovoríte: “Som tlstý(á). Som starý(á). Nie som dosť dobrý(á). Nikdy zo mňa nič nebude.”, tak buďte skeptickí. Neverte si, pretože ani jedna táto správa neprichádza z pravdy, zo života. Sú skreslené – sú to len lži. Pravda je, že niet škaredých ľudí. Neexistuje nijaký univerzálne platný zákon, ktorý by tieto posudzovania uvádzal ako pravdivé. Každé posudzovanie je len názor – len uhol pohľadu – a nenarodili sme sa s ním!
To, čo si o sebe myslíme a čo o sebe veríme, si o sebe myslíme a veríme len preto, že sme sa to naučili myslieť/veriť. Naučili sme sa to od otca, mamy, súrodencov a spoločnosti. Oni nám poslali všetky tie obrazy, ako by telo malo byzerať, oni sa vyjadrili k tomu, čo sme a čo nie sme a akí by sme mali byť… Poslali nám správu a my sme ju prijali a absorbovali. A teraz si toho o sebe toľko myslíme… ale je to všetko pravda?
Čo je pravda a čo je lož? Ľudia veria mnohým lžiam, pretože si ich neuvedomujú. Nevidia pravdu alebo keď ju vidia, ignorujú ju. Učia sa, zbierajú vedomosti a všetky tieto vedomosti sú ako hmlová clona, ktorá nám neumožňuje vnímať pravdu, ktorá tu niekde už dávno existuje. Vidíme len to, čo chceme vidieť; počujeme len to, čo chceme počuť. Náš systém presvedčení je ako zrkadlo, ktoré nám ukazuje len to, v čo veríme.
V procese nášho rastu sa táto štruktúra presvedčení čoraz viac komplikuje, pretože predpokladáme, že to, v čo veríme, je absolútna pravda. Nikdy sa nezastavíme na tak dlho, aby sme si uvedomili, že naše presvedčenia sú len relatívna pravda, ktorá je vždy skreslená naším poznaním a našimi spomienkami. Ako deti sme nevinní; veríme takmer všetkému, čo sa dozvieme, ale nie všetko, čo sa dozvieme, je pravda… Dôverujeme lžiam, dodávame im tým silu a čoskoro tieto lži riadia náš život.
Predstavte si, že by ste sa vrátili späť do vašich detských čias, do doby, než ste rozumeli významu slov, než mienky prebrali kontrolu nad vaším myslením. Vaše skutočné ja je milujúce, hravé a voľné. Vaše skutočné ja je ako kvetina, ako vietor, ako oceán, ako slnko. Netreba nič zdôvodňovať, netreba nič veriť. Nemáte inú úlohu okrem radosti zo života. Ste tu na to, aby ste boli – bez nejakého špeciálneho dôvodu. Jediné, čo potrebujete, je stať sa znova svojím skutočným ja. Buďte šťastím. Buďte láskou. Buďte sebou samými. To je múdrosť. Je to totálne akceptovanie seba samého presne takého, akí sme, a totálne akceptovanie aj tých ostatných presne takých, akí sú. Odmenou je večné šťastie.
Ale najprv sa potrebujeme veľa odučiť a máme na to jeden jediný nástroj. Týmto nástrojom je spochybnenie. Skepticizmus je dôležitá súčasť znovuobjavovania toho, čo v skutočnosti sme, pretože používa silu spochybnenia na to, aby prelomila všetky tie kúzla, ktoré nás opantali. Kedykoľvek počujeme správu od seba alebo od niekoho iného, spýtajme sa: Je to skutočne pravda? Silou spochybnenia skúmame každú správu, ktorú prijímame alebo vysielame. Skúmame každé presvedčenie, ktoré riadi náš život. Skúmame všetky presvedčenia, ktoré riadia život spoločnosti, až kým nerozbijeme všetky lži a predsudky, ktoré ovládajú náš svet.
Keď sa nám podarí získať späť všetky energie, ktoré sme investovali do lží, vidíme, čo je realita – cítime, čo je realita. Lži síce aj naďalej existujú, ale my im už neveríme. Už neveríme slepo všetko, ale vidíme – a to, čo vidíme, je pravda. Pravda nepotrebuje, aby sme v ňu verili. Jednoducho je a prežíva – či už jej veríme alebo nie. Lži potrebujú, aby sme im verili. Ak im neveríme, neprežijú náš skepticizmus a zmiznú.
Pred storočiami ľudia verili, že Zem je plochá. Niektorí hovorili, že Zem nesú sloni, a cítili sa pritom bezpeční. To, že Zem je plochá, sa považovalo za pravdu a takmer každý súhlasil – ale urobilo to z toho tvrdenia pravdu? Nie! Bola to len povera. Ešte stále žijeme v svete plnom povier. Otázka je: Sme si toho vedomí?
Kamkoľvek sa pohneme, počúvame rôzne názory a historky iných ľudí. Svet je plný rozprávkárov, ktorí nám chcú hovoriť, čo máme so svojím životom robiť: “Mal by si robiť toto, mal by si robiť hento, mal by si niečo robiť.” Neverme im! Buďme skeptickí, ale naučme sa počúvať a robiť svoje vlastné rozhodnutia. Berme zodpovednosť za každé naše rozhodnutie. Je to náš život, nie život niekoho iného – a tak nikoho iného nie je nič do toho, čo my s naším životom urobíme.
Odvekov existovali proroci, ktorí predpovedali svetu veľké katastrofy. Ešte to nie je dávno, čo ľudia kuvikali, že v roku 2000 všetky počítače zhavarujú a spoločnosť, ako ju poznáme, prestane existovať… Daný deň nastal – a čo sa stalo? Nič! Už pred tisíckami rokov podobne ako dnes čakali proroci na koniec sveta. V tých dobách jeden veľký majster povedal: “Bude mnoho falošných prorokov a budú vyhlasovať, že ich ústami hovorí Boh. Neverte.”
Takže byť skeptický nie je nič nové. Spochybnenie nás vezme do pozadia za slovami a pomôže nám oddeliť pravdu od lží – a to je dobrá vec.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Miro Zrušiť odpoveď