Eprakone – ezoterika a spiritualita

Niektorým ľuďom to zaberie viac práce a úsilia, aby začali sami šamansky putovať. Sandra Ingermannová hovorí, že v týchto prípadoch je dobré príliš sa do ničoho nesiliť a nemať vysoké očakávania. Treba sa naďalej snažiť, treba relaxovať a stále a stále si stanovovať ten istý úmysel. S časom sa to podarí. Je to ako tréning športu – proste chvíľku trvá, než si vybudujeme “šamanské svalstvo”. 🙂

Katie Weatherupová má niekoľko rád pre tých, ktorým sa spočiatku veľmi nedarí:

• môžete vyhľadať nejakú šamanskú skupinku a pracovať s ňou; energia v takýchto skupinkách je vyššia a tak vám pomôže ľahšie dosiahnuť stav šamanského vnímania
• môžete urobiť cestu pre niekoho iného; zrejme je s tým spojených menej očakávaní a tak sa to obvykle darí aj tým, ktorí nevedia urobiť cestu pre seba samých
• použite nejakú afirmáciu, pretože podvedomie sa nechá príliš ľahko naprogramovať negatívnymi presvedčeniami. Weatherupová: “Pretože sústredenie a úmysel sú naše dopravné prostriedky v šamanskej realite, naše vnútorné správy budú mať oveľa väčší vplyv nad tým, čo zažijeme, a možno ich cielene použiť na navodenie tej skúsenosti, akú chceme.”

Keď začíname putovať, môže nám chvíľu trvať, kým budeme mať jasné a živé obrazy na našich cestách. Nejde o to, že by bol proces taký komplikovaný, ale tiež si vyžaduje natrénovať sa, vybudovať si to spomínané “šamanské svalstvo”, ktoré v normálnom živote veľmi nerozvíjame a tak u nás časom zakrnelo.

Ak spočiatku robíme po sebe viacero šamanských ciest, budeme pravdepodobne na konci unavení a dezorientovaní. V podstate stačí mať len zopár obrazových zábleskov – to značí, že máme potenciál a časom môžeme dosiahnuť oveľa viac.

Ja som spozorovala dva faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie na šamanských cestách: únava a spôsob, ako vnímame mimofyzickú realitu. Keď som unavená, nevidím, len mám vnemy alebo náhle záblesky istoty. Proste viem, čo sa deje, kde som a s kým hovorím, ale zrak, môj podvyvinutý zmysel, sa do toho nezapája. Ak potrebujem niečo vidieť, vidím to. Ten zvyšok je rozmazaná šmuha plná pocitov a informácií.

Takisto sa u mňa videnie menilo s tým, ako sa menilo moje vnútro. V začiatkoch som bola pevne zakotvená v hmotnom svete (čo vám budem hovoriť, materialista ako remeň 🙂 ) a mala som veľmi presné videnie vecí a bytostí v mimofyzickej realite. V tomto stave som sa dopracovala k anjelom (=energiám) a tie postupne začali rozpúšťať moju fixáciu na hmotu. Čím menej som bola fixovaná na fyzično a čím viac som vnímala veci ako beztvaré energie, tým menej som na svojich cestách videla. Ešte stále mám potrebné informácie a vnemy, ale už nevidím tváre a predmety – okrem prípadov, kedy ich potrebujem vidieť, aby som sa pohla ďalej. (Alebo keď požiadam, aby sa zhmotnili.) Proste som začala pracovať s energiou, nie s hmotou.