Eprakone – ezoterika a spiritualita

Nasledovné je výpis z knihy Katie Weatherupovej Practical Shamanism, A Guide for Walking in Both Worlds. Ako ju čítam, hodím sem veci, čo ma zaujmú.

Šaman sa presúva do zmenených stavov vedomia. To mu umožňuje byť v kontakte s “duchmi” (anglické spirit sa zle prekladá do slovenčiny, nejde o ducha, ale o spirituálnu bytosť/energiu; asi začnem používať energia) – sprievodcami, učiteľmi, silovými zvieratami, predkami, duchmi prírody, vzostúpenými majstrami, anjelmi a božstvami a podobne.

Spirituálni sprievodcovia hocijakého typu (z tých vymenovaných vyššie) sú priaznivo naladené bytosti bez fyzickej formy, ktoré nám pomáhajú tak v šamanskej realite, ako aj v každodennom živote. Poskytujú informácie, stanoviská, múdrosť, ochranu a liečenie. Niektorí ľudia vnímajú týchto spirituálnych sprievodcov ako aspekty seba samého alebo svoje Vyššie Ja. Iní ich vnímajú v náboženskom kontexte ako anjelov, svätcov a božstvá.

Ako sa rozhodneme vnímať spirituálnych sprievodcov a celkove Univerzum je len rámec, ktorý si vytvárame v mysli, aby sme mohli narábať so širokým, nepoznateľným tajomstvom Univerza. Ani jeden rámec nie je platnejší než nejaký iný rámec. (Ja viem, po anglicky to znelo úžasne… 😕 Zmysel toho všetkého je, že to, čo si z mimofyzického sveta berieme a ako to štruktúrujeme, je prispôsobenie mimofyzickej reality nášmu individuálnemu vnímaniu. Došla som na to tak, že ma vždy rozčuľovali ľudia, čo videli všade víly a jednorožcov. Až raz som sa posťažovala anjelom a okamžite som sa dozvedela: “My ti pošleme jednorožca – a čo urobíš ty? Okamžite si ho premeníš na slona! Jednorožec u teba proste nesmie byť jednorožec. U teba je to slon. A je ti úplne jedno, že ten tvoj slon lieta, to ťa vôbec netrápi… hlavne, že nevyzerá ako jednorožec!” 😛 )

Šamani po dlhé tisícročia používali množstvo prostriedkov na vyvolanie šamanského stavu vedomia (=rozšíreného stavu vedomia), vrátane drog, meditácie a tanca. V traičných šamanistických praktikách je mnoho takých, ktoré boli spojené s veľkými príkoriami a spirituálnym mačizmom, s desivými, nebezpečnými a veľmi nepohodlnými úlohami. Ale je možné naučiť sa šamanské praktiky aj jemnejším spôsobom – netreba  skákať hneď do jazera s ľadovou vodou, brať drogy alebo pôstiť sa celé dni… Všetky tieto praktiky navodia zmenený stav vedomia a používali sa od nepamäti, ale existuje jemnejší spôsob – počúvanie bubnu alebo hrkálky.

Šamanizmus nie je len o tom, aby sa šaman dokázal pohybovať v oboch svetoch – fyzickom i mimofyzickom -, ale je aj o tom, vedieť prechádzať z jedného do druhého silou vôle a kontrolovať, ktorú realitu kedy chceme vnímať. Preto drogy nie sú veľmi vhodné – tam nijakú kontrolu nad vnímaním totiž nemáme. A vnímanie oboch realít cez seba bez najmenšieho stupňa kontroly je zhubné – vezmime si napríklad schizofrenikov, ktorí pravdepodobne vnímajú obe reality súčasne, ale pritom im chýba schopnosť efektívne fungovať v “normálnom”, fyzickom svete.

A teraz: čo teda je šamanská cesta (šamanské putovanie)? Podobá sa na snívanie, vizualizáciu a sledovanie filmu. Nie je pasívne; ak sa aktívne nesústredíte, zaspíte. Ale ak sa snažíte kontrolovať ho, informácie sa nedostavia…

Keď putujete, začínate vidieť obrazy a stretávate sa so spirituálnymi bytosťami. Máte schopnosť kontrolovať, čo hovoríte a čo robíte, ale nie to, čo hovoria alebo robia tí okolo vás… Ľudia dostávajú informácie mnohými spôsobmi: vidia, počujú, cítia, vedia… Vaši spirituálni sprievodcovia vyberú ten spôsob komunikácie, ktorý je najvhodnejší pre vás.