Tento príbeh nám poslal Miro:
Veľký mudrc raz poslal svojho hlavného žiaka na dvor kráľa Džanaku, aby sa naučil to, čo mu ešte chýbalo.
Mladík sa spýtal: “Ak ma nemôžete učiť vy, ako ma to môže učiť nejaký Džanaka? Vy ste veľký mudrc, on je len kráľom. Čo vie o meditácii a poznaní?”
Mudrc odvetil: “Len poslúchni, choď za ním a pokloň sa mu. Nemysli si, že ty si sannjásin a on len obyčajný hospodár, ktorý žije vo svete, že je svetský a ty duchovný. Zabudni na to všetko. Posielam ťa za ním, aby si sa niečo naučil, takže dočasne bude on tvojím majstrom. Potrebuješ iné prostredie, a Džanakov dvor a palác ti poskytne to spávne prostredie.”
Mladík neochotne išiel. Bol brahmanom, z najvyššej kasty. A kto bol ten Džanaka? Bol bohatý, mal veľké kráľovstvo, čo však mohol naučiť brahmana? Brahmani si vždy myslia, že len oni môžu učiť ľudí. A Džanaka nebol brahmanom, bol kšatrijom, príslušníkom kasty bojovníkov. Sú považovaní za druhých po brahmanoch. Brahmani sú prví, najprednejšia, najvyššia kasta. Pokloniť sa tomu mužovi? Je proti indickému mysleniu, aby sa brahman poklonil kšatrijovi.
Ale majster mu to kázal a on to musel urobiť. Mladík neochotne išiel a neochotne sa poklonil. A keď sa poklonil, naozaj sa na majstra hneval, lebo mu to bolo nepríjemné. Na kráľovskom dvore tancovali krásne ženy, ľudia popíjali víno a Džanaka sedel medzi nimi. Mladík v sebe cítil veľký odpor, no aj tak sa
poklonil.
Džanaka sa zasmial a povedal: “Nemusíš sa mi klaňať, ak máš v sebe taký odpor. A nebuď zaujatý skôr, než ma spoznáš. Tvoj majster ma dobre pozná, preto ťa sem poslal, aby si sa niečo naučil. Toto však nie je cesta ako sa niečo naučiť.”
Mládenec odpovedal: “Majster ma sem poslal, prišiel som, ale ráno sa vrátim, lebo nevidím, že by som sa tu mohol niečo naučiť. Neprišiel som sem učiť sa piť víno, dívať sa na tanečnice a všetky tie neresti.”
Džanaka sa stále smial: “Si unavený, zostaň na noc, odpočiň si a ráno môžeš ísť. Kto vie, možno ťa noc naučí to, kvôli čomu ťa sem tvoj majster za mnou poslal.”
Bolo to záhadné. Ako a čo by ho mohla noc naučiť? Zostal teda. Kráľ sa mu postaral o jedlo a pitie a dal pripraviť najlepšiu izbu v paláci. Mládenec však celú noc nemohol zaspať, lebo keď pozrel nahor, videl, že nad jeho hlavou visí na tenkej niti obnažený meč. Bolo to nebezpečné, lebo meč sa mohol každú chvíľu odtrhnúť a zabiť ho. Aby sa teda vyhol prípadnej nehode, zostal celú noc bdieť. Ráno sa ho kráľ spýtal: “Ako si sa vyspal, mal si pohodlie?”
Mládenec povedal: “Pohodlie, pohodlie – ale čo ten meč! Bál som sa, že sa pri najmenšom závane vetra odtrhne a bude po mne!”
Kráľ odpovedal: “Bol si unavený, mohol si sa vyspať, no predsa si nemohol spať. Prečo? Nebezpečenstvo bolo obrovské, bola to otázka života a smrti. Preto si bol bdelý a ostražitý. A to je aj moje učenie. Môžeš odísť, alebo niekoľko dní zostať a pozorovať ma. Hoci sedím a predo mnou tancuje tanečnica, dávam pozor na obnažený meč nad sebou. Je neviditeľný a volá sa smrť. Nedívam sa na tanečnice. Ako si ty nemohol vychutnať pohodlie svojej izby, nepijem ani ja víno, len si uvedomujem smrť, ktorá môže nastať v ktoromkoľvek okamihu. Stále si uvedomujem smrť, a preto som pustovníkom aj napriek tomu, že žijem v paláci. Tvoj majster ma pozná a rozumie mne aj môjmu poznaniu. Preto ťa sem poslal. Ak tu niekoľko dní zostaneš, presvedčíš sa sám.”
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor