Na YouTube som našla dve videá s charizmatickým chlapíkom, u ktorého mi ani tak veľmi nevadilo, že sa stále smeje, hoci je mních… Je to z tibetského budhizmu a hovorí sa v nich o tom, ako relaxovať. Nie, neobsahujú nijakú metódu – ale obsahujú niekoľko postrehov, ktoré sa nám v bežnom živote dobre hodia…

Pre tých, čo nevedia po anglicky, som urobila stručný (a kostrbatý) prepis. Tí, ktorí po anglicky vedia, si môžu pozrieť videá pod ním – ale pozor: ten pán tiež nehovorí bohvieako po anglicky… 😛

Máme tento úžasný život – a my sa stále pripravujeme na to, že budeme žiť. Keď sme malí, pripravujeme sa (plánujeme), ako budeme žiť, až budeme samostatní. A potom, keď už sme za pubertou, čo robíme? Hovoríme si: “Až skončím strednú školu, potom začnem žiť. Potom už budem hotový človek.” A potom, po strednej škole, si povieme: “Až budem mať za sebou vysokú, potom začnem žiť.” A potom skončíte vysokú. Máte diplom, dostanete džob. “Tak, teraz idem pracovať a robiť kariéru – to je moja príprava na to, ako budem žiť.” Príprava, príprava, príprava… A tak si hovoríte: “Budem pracovať – to je moja príprava na život – a žiť budem, až prídem do penzie…” A aj keď prídete do penzie, ešte stále nežijete, ešte stále sa pripravujete… a na čo? Čakáte, že vám niekto to, čo je život, “dá”?

A podobné je to s relaxáciou. Stále sa pripravujeme na relaxáciu. Akoby sme čakali, že to bude nejaký dar, že v určitom bode života nám niekto relaxáciu “dá”. Odrazu príde obrovská relaxácia… 😀 Nie! A to je v podstate smutné: život nám dáva množstvo príležitostí “žiť”… Nie je to o veku. Vek je nedôležitý. Práve teraz žijeme… A takisto miesto toho, aby sme sa snažili relaxovať, ak sa len na minútku uvoľníme… Tak ako s tým životom – nemusíme čakať na nič. Máme všetko, čo potrebujeme, aby sme mohli žiť či relaxovať. Ak sme na ceste k relaxácii, dopúšťame sa jednej veľkej chyby – všetku svoju energiu a snahu venujeme príprave na relaxáciu. Myslíme, že to je už relaxácia – ale je to niečo celkom iné. Je to príprava.

Možno si teraz poviete – ako mám relaxovať bez prípravy?

Ak relaxácia je náš cieľ, tak cesta k nemu by mala byť tiež relaxácia… Cesta plná stresu nepovedie do cieľa s názvom “relaxácia”. Hovoril to aj Budha: niet cesty k šťastiu; šťastie je samotná cesta. Čo tým myslel? Cesta bolesti a utrpenia nás nedovedie do cieľa s názvom “šťastie”. Ak má cesta viesť ku šťastiu, tak tá cesta musí byť tiež “šťastie”. A tak ak sa chceme dostať k relaxácii, naša cesta by mala byť tiež relaxácia. Ak sa necháme stresovať a odolávame, tak nás táto metóda privedie len k stresu a odrážaniu.

Ak chceme relaxovať, mali by sme si vybrať metódu, ktorá nás relaxuje tu a teraz.

Ako prostriedok možno použiť hociktorú relaxačnú metódu alebo techniku – rôzne spirituálne smery ich majú mnoho. Aj samotný tibetský budhizmus ich má niekoľko. Jedna z výborných je Nebeská meditácia – keď “sme ako nebo” (on to vyslovuje nejako nam katabu, ale teda skutočne tibetštinou nemôžem slúžiť 😕 ).

Ako vyzerá taká meditácia? Máme dva aspekty: fyzický a mentálny. Tie sa v nás kombinujú do jednej osoby. Hovoríme im “moje telo” a “moja myseľ”. Ale keď povieme “moje telo” a “moja myseľ”, tak tam musí byť ešte niečo, čo vníma toto “moje telo” a “moju myseľ”… Je to niečo, čo je viac než len telo a viac než len myseľ. Tak čo potom sme, ak nie sme len svoje telo a len svoja myseľ? Sme ako priestor – ako nebo. Tak prečo nežijeme hneď teraz, akoby sme boli nebo?