Tu bol pôvodne Aurawiewerov článok “Aurawiewerov názor na posledné udalosti”, ktorý vyvolal náš “rozchod”. Ono popravde som ho vyvolala ja, pretože som nadobudla dojem, že sa naše cesty rozchádzajú a začína to byť o dokazovaní si vlastnej nadradenosti – a patrične som zareagovala. Vtedy som to vnímala ako “dokazovanie si vlastnej nadradenosti z jeho strany”. Dnes (t.j. marec 2011) v tom už vidím aj svoju spoluúčasť. Nuž čo – bol to proces učenia sa; nebol najpríjemnejší, ale keď sa na to pozerám spätne, nemenila by som. Možno by som na niektoré veci reagovala menej emotívne a osobne, ale čo sa stalo, sa stalo presne tak, ako sa to stať malo – a som rada, že k tomu prišlo. Zostáva vo mne smútok po tých pekných časoch, ale keby som už v tých “pekných” časoch nebola pociťovala nesúlad medzi mojimi normami a jeho normami, nebolo by k rozchodu nikdy došlo. Takže tak: pekné bolo pekné, ale nebolo “moje”. To, čo je dnes, je viac “moje” – a nemenila by som. 🙂
Aurawiewerov pôvodný článok som na jeho žiadosť zmazala ešte v roku 2009. Ale aby som zachovala tento moment (nejako som už vtedy tušila, že ešte sa k nemu budem vracať), nezlikvidovala som ho celkom. Mám skúsenosť, že po čase človek má tendenciu zabúdať na to zlé a spomína si len na to dobré. To je síce pekné, ale často to vedie k tomu, že spätne revidujeme svoje rozhodnutia, pretože časť situácie už neberieme do úvahy. Nemôžem tvrdiť, že som si toho bola vedomá v čase, kedy som tu tento článok nechávala, ale dnes už viem, že som ho nechala pravdepodobne z tohto dôvodu – aby sme ani ja ani nikto iný nikdy nezabudli, ako to bolo skutočne.
Aurík napísal svoj článok “po obhliadnutí nepresností a z môjho pohľadu hlúpostí ktoré sa čoraz viac a viac zjavujú na našich blogoch” (a z nejakého dôvodu som to spájala v tom čase s týmto článkom). Rozhodol sa to skorigovať tým, že vysvetlí svoj svetonázor: Univerzum a stvorenie nie sú popísateľné ľudskou logikou.
To by bol z môjho pohľadu celkom platný názor, keby potom nevznikal dojem, že Univerzum a stvorenie sú ľudsky nepochopiteľné… lebo vtedy je už človek len na krôčik vzdialený od toho, aby si našiel nejakého “interpretátora” svätej pravdy. A ja som mala podozrenie, že viem, kto sa o to miesto uchádza. 😕
Okrem toho nemám rada kategorické vyjadrenia, že niečo “je tak”/”nie je tak”. Moja skúsenosť ukazuje, že rôzni ľudia mávajú na veci rôzne pohľady – a veľmi často sú čiastočne platné a čiastočne chybné, ale každý jeden nás dostáva trochu bližšie k realite (pozor: nie “pravde”; na tú od istého času veľmi neverím) – len vždy z iného zorného uhla. Vezmime si napríklad modrozelenú krabičku. Je modrozelená. Vnímam modrozelenú farbu a v mojej realite je teda modrozelená. Som ochotná vybehnúť na barikády a bojovať o to, že je modrozelená… A potom príde nejaký farboslepý chlapík a vyhlási, že je sivá… a v jeho realite skutočne sivá je! Môžem to vziať dvojako: buď ako útok na moju jedinú správnu pravdu, alebo sa zarazím a pochopím, že rôzni ľudia môžu tú istú vec vnímať rôzne – a to aj v prípadoch, kedy si ani neuvedomujem, že by k tomu mohlo dôjsť…
V neurolingvistickom programovaní (NLP) existuje jedno základné zistenie/predpoklad: “každý jedinec sa správa absolútne racionálne vzhľadom na svoje vlastné vnímanie reality”. Ale keď to dokážu prijať psychológovia, mali by to vedieť prijeť aj (ašpirujúci) ezoterici… Žiaľ, Auríkova teória o nepopísateľnosti Univerza niesla ešte jednu medziriadkovú správu: … a kto sa o to snaží, je úchyl. Inými slovami: kto na svet nazerá inak ako ja, je úchyl.
To už je trochu menej platný názor, však? 🙂
Iste, ľudská logika je prikrátka na Univerzum. Čo nám však hovorí, že sa nemôžeme pokúsiť odhaliť logiku Univerza? Nič…
Preto som celkom nechápala označovanie pokusov nejako si veci okolo seba vysvetliť za “hlúposti”. Kto hovorí, že Univerzum je nepochopiteľné? Ako rastie ľudské poznanie, rozumieme viac a viac veciam. Niektoré nám zatiaľ zostávajú záhadné a skryté – ale len preto, že naše poznanie ešte nedosiahlo potrebnú úroveň… a keď ju dosiahne, pravdepodobne sa poklepeme po čele a povieme si: “No jasnééééé… ako to, že ma to nenapadlo skôr?!”
Auríkov pôvodný článok veľmi nepripúšťal rôzne interpretácie a dokonca ho inštaloval do roly nadradenej inteligencie (“Môžem potvrdiť, že sme sa odklonili od reality viac ako skoro pred polrokom!”)… Na to, aby niekto niečo “mohol potvrdiť”, musel by tam už byť, poznať tú vec… alebo uznávať jeden jediný uhol pohľadu – a to svoj vlastný… A potom presne tá istá ľudská logika, ktorá nám ostatným neumožňuje pochopiť Univerzum, umožňuje jemu potvrdiť, či ideme po správnej ceste alebo nie.
A aby to neboli len moje interpretácie, tak v konci článku to Aurawiewer zopakoval ešte raz, tentokrát celkom polopatisticky a bez potreby interpretovať: “Prosím, aby ste to nebrali tak, že chcem zhodiť helar alebo kohokoľvek iného. Pracujem s obsahom článkov nie s ľudmi! Správna cesta bola v čase mantier a toningu.” (Asi netreba vysvetľovať, že v tom čase objavil pre seba mantry.)
A viete, čo je smiešne? Dobre, ja som špeciálne trénovaná na tieto logické lapsusy (je to súčasť môjho džobu)… ale nikto iný si to nevšimol?! 😕
Takže toto je môj pohľad na celú záležitosť. Od roku 2009 som svoje videnie nijako podstatne nezmenila. Len si prichodím o niečo menej “spravodlivo rozhorčená” a o niečo viac smutná, ale bola to úžasná príležitosť podrásť. Zaujímavé, že tie najlepšie príležitosti nebývajú tie najzábavnejšie. 🙂
Ešte jedno upozornenie: komentáre do 31.12.2009 sa vzťahujú k vymazanému pôvodnému článku.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor