Veľa vecí, ktoré nás v živote zranili alebo zaskočili, sme ošetrili (alebo aj nie), zabudli a išli sme ďalej. Sú však veci, ktoré s nami pokračujú, aj keď si ich neuvedomujeme. Viac je o tom napísané v článku Z kolien na nohy, presnejšie pod videom Caroline Myssovej.
No a pred pár dňami mi na túto tému prišla aj meditácia od reverendky Misy (poznám ju len pod týmto menom). Volá sa Emocionálne oslobodenie. Najlepšie je nahovoriť si ju na pásku:
Nájdite si tiché, nerušené miestočko. Pohodlne sa usaďte a zatvorte oči. Nenásilne sa nadychujte a vydychujte, až kým sa vaše telo a vaša myseľ neskľudnia.
Sústreďte sa na svoje srdce. Všímajte si ho. Dýchajte. Dýchajte tak dlho, kým telo a myseľ neprestanú existovať a vaše srdce sa otvorí. A tu je – ten starý pocit nepohody… Myslíte, že už je dávno vyhojený, ale on tu ešte stále je a dožaduje sa vašej pozornosti… Nenechá sa odignorovať a zastrčiť do kúta, takže otvorte mu srdce a vpustite ho dovnútra. Berte ten pocit na vedomie – nech už je hocijaký. Má dôvod na svoju existenciu a chce, aby ste sa ho dozvedeli, aby ste ho pochopili a porozumeli.
Dovoľte svojmu srdcu, aby sa do tohto pocitu ponorilo. Dovoľte pocitu, aby bol taký, aký je, bez skreslenia – aby ste ho mohli skutočne pochopiť a vytvoriť si preň porozumenie. Všímajte si, ako sa len vašou snahou porozumieť pocit začína sám od seba meniť, až z neho nakoniec zostáva len láska…
Keď cítite, že pôvodný pocit sa celkom rozpustil na lásku, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite ústami, pohýbte prstami na rukách i na nohách a pomaly otvorte oči. Vychutnajte si svoje emocionálne oslobodenie.
Poznámka: Meditácia sa hodí aj na prácu so srdcovou čakrou.










Napísať odpoveď pre boro Zrušiť odpoveď