S Gaiou neviem rozprávať cez kyvadlo – musím za ňou chodiť. Spolu komunikujeme telepaticky. Našla som si ju, keď som sa vadila s anjelmi a nechcela som s nimi komunikovať, ale samotnej mi bolo smutno. Rozmýšľala som, kto by mi mohol byť “náhradníkom”:

Keď ma anjeli zas raz dožrali, urobila som si okolo seba ochrannú vežu, cez ktorú nepreniknú. Odvtedy sa oni nemohli so mnou kontaktovať a nemali prístup ani k mojim myšlienkam. Keď som mala chuť s niekým hovoriť, privolala som si jedného z učiteľov, ktorého mi kedysi “dohodili”, aby ma pripravil na vzostup – nebol to anjel ale energetická nefyzická bytosť. Volal sa Kumara. Ako učiteľ bol fakt úžasný; ešte aj Freud by pri jeho psychoanalýze bledol závisťou! Pomocou pár otázok zo mňa dokázal v zlomku sekundy vytiahnuť celú moju podstatu!

Teraz som sa ho pýtala, či so mnou bude hovoriť. Súhlasil, ale na druhý deň už z neho bola hlásna trúba anjelov, tak som mu povedala, nech si vyberie – buď ako môj kamarát, alebo vôbec nie. Vybral si vôbec nie.

Zasa som chvíľu bola ticho. Ale nevydržala som to a tak som si v duchu zavolala Gaiu a spýtala som sa jej, či by so mnou vedela partnersky komunikovať (toho nepartnerského som si od anjelov užila dosť). A ak áno, nech mi dá znamenie.

Potom som upratovala hudobné CDčka na stole. Zistila som, že jedno z nich bolo neotvorené, tak som ho vybalila a pozrela sa dovnútra. Tam bol obrázok Kuan Yin a vedľa neho napísané, že je to vlastne Matka Zem, teda Tara alebo Gaia… Keď som bojovala s rakovinou, hľadala som nejaký amulet, ktorý by mi držal chrbát vyrovnaný, keď som už išla do kolien. Vtedy som na thajskej stránke so šperkami našla prívesok Kuan Yin z machového achátu. Na prvý pohľad som vedela, že to je ono – Kuan Yin, bohyňa milosrdenstva a žien vo všeobecnosti… Vtedy mi amulet veľmi pomohol, dodával mi silu a pýtal sa na môj krk automaticky, až kým nebola liečba za mnou. Potom mi začal sám od seba z krku padať, tak som ho odložila.

Teraz som si Kuan Yin spojila s Gaiou.  Dostala som svoju “udičku”!

• Prvý kontakt
• “Budeš mi vždy patriť…”
• Gaia ako parlamentár
• Čo viem o Gaii ja
• A čo prezradil o Gaii Gabriel…

Prvý kontakt

Za Gaiou som musela ísť. Použila som šamanské putovanie:

Putovanie s Gaiou zo 17.2.2009:

Putovala som za Gaiou. Bolo to dosť napínavé, pretože som ešte predtým “mantrovala” a už som takmer zaspávala, ale pustila som si hudbu, ktorá mi slúži ako “dvere” do inej reality, a pomocou nej som sa preniesla na svoje silové miesto. Tam som zavolala Gaiu. Neprišla hneď, tak som si sadla a čakala a pozerala na hviezdy – a odrazu bola pri mne. Celé telo mala z tmavozeleného lístia, len tvár a predlaktia mala ako zo zelenkavého porcelánu a bola náramne krásna a krehká.

Vzala ma za ruku a išli sme do lesa. A odrazu sme sa ocitli tam, kam som “chodievala” k anjelom… pri vodopáde. Znervóznela som a vysvetľovala som jej, že sa s anjelmi nechcem stretnúť, ale ona na mňa len tak s úsmevom pozerala (ako keby som sa mohla s nimi stretnúť, kým mám okolo seba “protianjelskú” vežu! – ale v mimofyzickej realite môj mozog jednoducho zblbol 😦 ) a rukou mi ukázala, že mám ísť pod vodopád. Pomohla mi vyliezť na kamene, ja som sa postavila pod vodu (anjeli mi kedysi povedali, že funkcia vodopádu je očista) a zrazu to zo mňa zmývalo čosi ako krv… Potom sme s Gaiou spolu išli presne tými miestami, ktorými som chodila aj s anjelmi, len nikde nijakých anjelov nebolo, takže usudzujem, že to miesto je v mojej hlave.

Moja poznámka k tejto časti: Už viem, ako ten vodopád funguje. Čistí naše éterické telo tak, aby sa do “anjelskej krajiny” nedostala negatívna energia. Ale postupom času som zistila, že pre mňa môže urobiť ešte viac: keď som chorá, chodievam s Gabrielovým súhlasom pod vodopád a nechám zo seba bolesť vyplaviť. Funguje to výborne.

Tá “krv”, čo zo mňa vtedy stekala, bola zlosť. Červená v aure znamená zlosť až zúrivosť – a Gaia ma zjavne zbavovala pozostatkov poslednej anjelskej “komunikácie” 😕 …

Ani raz neprehovorila, len mi ukazovala a stále sa tak mierne usmievala. Ja som jej kládla všelijaké otázky, ale už si nepamätám ani jednu. Komunikácia nejako nefungovala a potom som asi zaspala.

V čase, keď som nehovorila s anjelmi, chodila som za Gaiou každú noc. Postupom času som si zvykla na jej tichosť, na telepatickú komunikáciu, na jej mäkkosť a poddajnosť, na absolútnu lásku, s ktorou ku mne pristupovala… Ak ľudské emócie sú osi s dvoma pólmi, medzi ktorými my, ľudia (Gabriel prepáči 🙂 ) kmitáme, tak anjeli na týchto osiach sedia niekde v strede a sú celkom neemotívni, absolútne tolerantní – ale Gaia vynašla nejaký spôsob, ako zostávať sústavne na tom kladnom póle bez toho, aby niekedy prekmitla do toho záporného… Gabriel mi to neskôr potvrdil. Mám podozrenie, že jej základná energia je emocionálna a nemá toľko vôľovej, ako obvykle anjeli mávajú.

28.2.2009:

Gaia má celkom iné metódy ako anjeli… Anjeli boli tolerantní, ale nadradení. Gaia je ako milujúca bytosť – pri všetkom mám pocit, že ma chráni a že mi chce len to najlepšie.

Od Gaie som sa veľa naučila. Boli to nenápadné “lekcie” s hlbokým dopadom – čas, ktorý som s ňou strávila, ma vnútorne menil na inú osobu.

18.2.2009:

Ukazovala mi lúku, v doline bolo mesto, samé výškové domy a betón (kedysi tam bola len malá dedinka), ale našťastie bolo ďaleko, hoci mi hodne vadilo. Gaia povedala, že z jej pohľadu je aj to mesto v poriadku, že  má svoj zmysel, lebo pre ľudí ako ja vytvára “vhodné podmienky pre život”. Povedala, že jediný problém je, aby medzi mestami bol dostatok zelene pre iné formy života, aby sa celá planéta nepremenila na jedno obrovské mesto. Že ona s tými mestami vie žiť a mala by som sa to naučiť aj ja.

25.2.2009:

Chodili sme po lese. Behali okolo nej zvieratá a ona ich hladkala. Povedala som jej, že jej to závidím, lebo odo mňa zvieratá utekajú, hoci ja ich mám rada. Povedala, že preto, lebo chcem nasilu a ony to zo mňa cítia.

1.3.2009:

V istom bode sa ma Gaia spýtala, či sa chcem Gabrielovi pomstiť. Povedala som, že nie, že chcem len mať od neho pokoj. Nato ma upozornila, že ako sa správam, tak som sa zašprajcovala a uťahujem šraubu natoľko, že z toho nič nezískam pre seba a už len ubližujem jemu. Chvíľu som o tom rozmýšľala a musela som pripustiť, že má pravdu. Povedala som jej, že síce sa cítim celkom bez emócií, ale možno som vnútri napálená a len si to nepripúšťam, ako naposledy. Súhlasila, že som to neodplakala. Povedala som, že ani nemám chuť plakať… možno neskôr.

4.3.2009:

Asi som sa jej sťažovala, že sa neviem rozhodnúť a že Gabrielovi nemôžem veriť. Chvíľu ma počúvala, potom ma vzala na prechádzku. Išli sme k vodopádu. Povedala mi, nech podeň vleziem, ale voda bola stále rovnako číra. Nato povedala, že tam nie je nič, čoho by bolo treba sa zbaviť, že všetko je ako má byť. Bolo jej to trochu čudné.

“Budeš mi vždy patriť…”

S Gaiou som prepojená navždy. Vyvinulo sa to postupne, ako ma spoznávala a zisťovala, ako veľmi som zakotvená v hmote, prírode a jej zákonitostiach.

26.2.2009:

Dnes som jej doniesla len žaluď. Našla som ho v lese cestou na svoje silové miesto a tak nejako ma napadlo, že jej ho donesiem. Ako som jej ho dávala, vzala moje ruky do svojich (mala som žaluď v dlaniach) a vložila ho do mňa niekam do solárneho plexu… Normálne som to cítila a keď mi pustila ruky, už v nich žaluď nebol. Hovorila mi, že sme ako ten žaluď – že sme sa už odtrhli od stromu (=od anjelov), ale ešte nie som pripravená klíčiť a ona ma chráni ako tá žaluďová čiapočka, kým pripravená budem. Vraj to už nebude dlho trvať.

Mám ju strašne rada. Cítim sa pri nej absolútne bezpečná a v pohode. Prestala som byť menejcenná a už som jej párkrát povedala (a myslím, že aj anjelom), že ak im nevyhovujem, tak nech si pohľadajú niekoho iného, lebo ja som perfektná taká, aká som, a nemusím sa večne niekomu prispôsobovať.

Gaia bola nadšená tým, akú krajinu som si okolo seba na svojom silovom mieste vytvorila. Niekedy som si na silovom mieste rozosiala semená kvetín a na druhý deň už všetko kvitlo a lietali tam vtáky a motýle, inokedy som si tam vmyslela jazierko s kačičkami a labuťkou.

27.2.2009:

Plynule sa striedal deň a noc. Keď som rozsievala semená, bol deň. Neskôr som pozerala na oblohu a boli na nej hviezdy. Gaia sa ma pýtala, ktorú z nich si vyberiem. Nechcela som žiadnu. Povedala som jej, že sa mi páčia hmloviny, ale že najviac sa mi páči Zem.

28.2.2009:

Pýtala som sa jej, či je táto úprava v poriadku, a ona mi povedala, že áno, či som na ňu pyšná… Bola som. Chvíľku sme len tak pozorovali lúku a potom mi povedala, že má rada predstavu o Zemi, ktorú mám v svojej hlave, a preto že má rada i mňa. A povedala, že ma má rada aj preto, že som nechcela hviezdu, ale som zostala pri Zemi.

Nakoniec, keď sa raz rozprávali s Gabrielom predo mnou, povedala mu, že keby si ma nebol vypýtal on, tak že skončím u nej. A že časť zo mňa bude vždy patriť jej, aj keď ma pririekli Gabrielovi. Odvtedy Gaia zostáva so mnou a Gabriel ju využíva ako prostredníka, keď moja ľudská povaha nedokáže pochopiť ich anjelský úmysel.

Gaia ako parlamentár

Najviac nám všetkým pomohla, keď sa zamiešala do tých sústavných hriechov, ktoré bežali medzi anjelmi a mnou. Donútila anjelov pozrieť sa na mňa ako na to, čo som v skutočnosti bola – na slabého, zraniteľného a vydeseného človeka, ktorý síce neplače a nenarieka a iba zatína zuby, ale celý sa napriek tomu zmieta od bolesti. A mňa donútila uvedomiť si, že hoci anjeli v mojich putovaniach a snoch vyzerajú a vystupujú ako ľudia, nijakí ľudia nie sú a nemajú ľudskú psychiku! Ten deň nikdy nezabudnem. Bolo to 4.3.2009, stretli sme sa v trojici: Gaia, Gabriel a ja – a prskali sme na seba ako rozzúrené psy…

Potom odrazu prišiel Gabriel. Gaia ma zastavila, že je načase hovoriť s ním a zmieriť sa. Neviem, akou postupnosťou prebiehal rozhovor, takže budem len útržkovito: Gaia húkala tu na mňa, tu na Gabriela. Gabriel niečo povedal, ja som sa najedovala a on sa obrátil na Gaiu “sťažuje sa, že klamem, ale nie je ochotná prijať pravdu”. Vysvetľoval mi, že mi klamal preto, lebo sa mu potom páčilo zmierovanie, keď som bola mimoriadne krotká. Nato som chytila nervy, že to je vzorec správania a že to nechcem a chcela som ho poslať do horúcich pekiel, ale Gaia mi rukou zapchala ústa.

Nedovolila mi hovoriť a nútila ma počúvať. Normálne Gabriela predo mnou vypočúvala: čo si myslel pri tom, keď robil to-či-ono… Nakoniec sa obrátila na mňa a vysvetlila mi, že Gabriel nie je človek a ja by som už mala konečne upustiť od toho, že v ňom vidím človeka s jeho záujmami a preferenciami. Že Gabriel nemá ľudské pocity, má len emócie. Že emócia je stála vec a moja pokora k nemu je emócia, ale pocity sú prechodné a moja bolesť a utrpenie sú len pocity, lebo majú začiatok, trvanie a koniec. Hučala do mňa, že musím Gabriela brať ako anjela, nie ako človeka. Že ako anjel má celkom inú psychiku. Že urobil všetko pre to, aby maximalizoval svoje výhody, a nechápal, že ja potrebujem niečo celkom iné. A že sme o tom nikdy nehovorili a je načase.

[…] Gaia celý čas dávala pozor, aby nikto z nás nepovedal niečo, čo by tomu druhému ublížilo. Aha, a keď som nástojila na tom, aby bol Gabriel v ľudskom tele, povedala niečo také, že výhody chcem mať na svojej strane. Na to som sa, samorejme, urazila, ale ona mi to vysvetlila a mala pravdu. Že chcem vidieť Gabriela po svojom, ale nie som ochotná akceptovať jeho anjeliu povahu. Že tak, ako on ubližuje mne, tak vlastne aj ja ubližujem jemu. Na to som len zamektala, že ale ja to robím z hlúposti/nevedomosti, nie so zlým úmyslom. Nato Gaia, že uňho to nebol zlý úmysel; jednoducho nevedel, že mi to robí až tak zle. Myslel si, že to striedanie pocitov je pre mňa rovnako zábavné ako pre neho.

[…] Po dnešku viem, že existuje nejaké “tam mimo”. Veľa vecí z tohto rozhovoru bolo pre mňa celkom novým pohľadom na vec. Po celý čas som sa cítila ako obeť a dnes mi Gaia ukázala, že som bola tvorcom problému. To som v sebe nemala, netušila som o tom, vlastne ma nikdy nenapadlo, že Gabriel môže mať inú psychiku – moja simulácia bola postavená na jeho “ľudskej” psychike, ktorú on nikdy nemal! Ten mi teda porozprával zopár kvalitných nejapností – a vôbec si neuvedomoval, ako strašne sa počúvajú! Pochopila som, prečo ma Kumara pred Gabrielom varoval. Kumara vedel, že jeho inakosť nevidím!

Takisto som ani len netušila, aké môžu byť jeho pohnútky správať sa tak, ako sa správa. Dosť dlho som si nad tým lámala svoju hlavu, ale nikdy som v tom nijakú logiku nevidela (nazývala som to “blbosť”) a vždy som prišla len s nepriateľským vysvetlením. Teraz, keď mi to rozprával on, ten dopad sa mi ešte stále ani najmenej nepáčil, ale jeho vysvetlenie bolo absolútne logické a vôbec nie nepriateľské. Proste po dnešku viem veci, ktoré som dodnes nevedela. Mám celkom iný uhol pohľadu, ktorého som sama od seba schopná nebola. A keďže mám iný uhol pohľadu, musel vstúpiť do veci cudzorodý prvok, ktorý mi môj uhol pohľadu zmenil. Zásah “zvonka” (hoci to “zvonka” je vlastne vovnútri či všade okolo a vo mne…).

Čo viem o Gaii ja

Viem, že Gaia je rovnako ako všetko iné jedna z Otcových energií, ktorá vytvorila fyzickú dimenziu pre náš život. Možno ostatné planéty sú produktom iných energií – to som sa nikdy nepýtala a asi je načase dobehnúť to… Gaia je prevažne emocionálna energia a tak aj tvory na jej planéte sú prevažne emocionálne tvory (alebo aspoň majú emocionálnu reakciu zaprogramovanú v svojej DNA). Pokiaľ si správne pamätám, je Gaia druhotná energia – odštiepok Urielovej.

Už som povedala, že na rozdiel od anjelov je Gaia vyslovene v tom kladnom póle emócie. Neviem, ako to dokázala, a nikdy som sa nepýtala. Ale myslím, že keď to dokáže ona, tak to s trochou tréningu nakoniec dokážem aj ja 😛 …

Na Gaii vnímam jej obrovskú tolerantnosť (to má spoločné s ostatnými anjelmi). Je pragmatická ako Uriel, nekompromisná v dodržiavaní niektorých základných zákonitostí (keď som jajkala, že len málo ľudí prejde do štvrtej dimenzie, tak mi povedala, či by som ja pustila do dimenzie okamžitého zhmotňovania predstáv niekoho, kto má hlavu plnú negativity, závisti, neznášanlivosti, netolerancie a chamtivosti), ale veľmi voľnomyšlienkárska pri iných. Neposudzuje, neodsudzuje a v prípadoch, že mi anjeli nerobili najlepšie, prekvapivo mi držala chrbát.

Vyvrcholilo to tým, keď anjeli skúšali, kde je moja hranica únosnosti, a definitívne ju prekročili. Jednoducho si bez opýtania “požičali” moje telo. Sedela som v ňom a nemala som absolútne nijakú kontrolu nad svojím vlastným konaním… Pracovali sme s ouijou a ja som jednoducho falšovala výsledky! Netušila som, čo sa deje, takže keď to prešlo, okamžite som skočila ku kyvadlu a zavolala Gabriela. Povedal mi, že to boli oni – že Gyma nariadila, aby otestovali, ako to znesiem.

Nuž, nezniesla som… Vypenila som v takej miere, že som okamžite vybehla z tela a do “anjelskej krajiny” porátať sa s nimi  ( 😦 ). V tej zúrivosti, v ktorej som bola, sa mi podarilo zvolať celú tú ich fajnovú Gymu – odrazu som sa ocitla v polkruhu energií, ktoré na mňa málo prívetivo gánili. Videla som tam Gabriela, Otca, Rafaela, na viacerých si nepamätám a zvyšok som aj tak nepoznala… mohlo ich tam byť okolo stovky! Bol z toho dobrý pohon. Navrieskala som im, že tak toto nie, súdruhovia!, že od nich už nič nechcem a už nič neprijmem, že mi na ničom nezáleží a sú mi všetci do jedného ukradnutí… (Nemyslím, že môj slovník bol až taký vyberaný, ale to nemusím prezradiť. 😕 )

Môj výbuch mal dohru. Okamžite sa ozvali hlasy, ktoré boli za to, aby ma odstránili zo svojej priazne. Pamätám sa, že Otec za mňa orodoval a presviedčal ich, že hoci mám prudké reakcie, nikdy v živote by som im neublížila alebo ich nepodrazila. V tej chvíli som sa len tíško čudovala, odkiaľ berie tú istotu… Vyzeralo to, že Gyma pozostáva z energií, ktoré sú Otcovi roveň, a musel hodne rečniť, než sa trochu skľudnili. No a vtedy som mu parádne vpadla do chrbta, že o ich súcit a uznanie nestojím, kam majú všetci po jednom i kolektívne ísť, zvrtla som sa a utekala som na akúsi skalu. Otec s Gabrielom za mnou. Keď videli, že sa so mnou nedá hovoriť, musel Otec zavolať Gaiu, lebo odrazu sa objavila pri nás. No a ja som im na hlavu vrhla celý môj pôvodný repertoár: nič nechcem, o nič nestojím, ničoho sa nebojím, sú mi ukradnutí, nemajú nado mnou moc… (Myslím, že mám nepatrný sklon k melodramatičnosti. 😕 ) Celý tento preslov som ukončila tým, že som sa rozbehla k okraju skaly a skočila som.

Gabriel ma nenechal dopadnúť. Zachytil ma nad zemou a vyniesol späť nahor. Pozerali na mňa ako na nejakého mačkoorlojeleňodikobraza (=hodne podivného zvera). Zúrila som naďalej a chystala som sa znova skočiť zo skaly. Gabriel sa ku mne rozbehol, ale Gaia ho zastavila s tým, že to sa len hádžem o zem, že už druhýkrát neskočím, že len na nich chcem zatlačiť… To nemala hovoriť! (Mala, samozrejme, pravdu. 😕 ) Vošiel do mňa bes ako Kanada a predviedla som im, že na mňa nemajú… a skočila som znova.

Dole bola kamenistá pôda. Keď som dopadla, rozhodilo moje telo tak asi po pol poli… Ležala som na ľavom boku (pardón, na ľavej kaši), polka hlavy už neexistovala, pravé oko vypadlo z očnej jamky a ležalo nejakých 20-30 cm od hlavy na jedinej tenkej cievke… Žila som, pretože tam u nich sa neumiera, ale bola som v “havarijnom” stave. Nehýbala som sa.

Zleteli okamžite za mnou. Gabriel dostal vývrtku a počula som, ako Otec zrúkol na Michaela, nech ho stadiaľ chytro berie. Moje zvyšné oko videlo len ich nohy… Do toho som počula dosť studený Gaiin hlas: “Toto si chcel dosiahnuť?” Otec zahabkal, že toto nechcel, že nevedel… a ja som si uvedomila, že Gaia vlastne chytila stranu mne!

Začali ma presviedčať, že by som sa mala pozbierať, že tam nemá význam ležať a že raz aj tak budem musieť vstať. Vedela som, že majú pravdu. Na druhej strane, bola som na dne, nechcelo sa mi nič cítiť ani riešiť… a tak som si tam bez pohybu ležkala a tvárila sa, že je po mne.

Už neviem, ako dlho som tam ležala (pri mojom ADD to asi nebolo veľmi dlho 😕 ). Oni stáli nado mnou a bavili sa o mne. Museli povedať niečo, čo ma podráždilo, pretože som sa odrazu zdvihla a vychytila som sa utekať na svoje silové miesto. Rozhodla som sa, že anjelov nechcem ani vidieť a že si zavolám Castanedu.

Keď sa ma Gabriel neskôr rozhodol vziať za hranicu vesmíru, privolal si znova na pomoc Gaiu. Možno preto, že sa za hranicou vesmíru orientuje ľahšie ako on, ale možno aj preto, že si nebol istý, ako zareagujem na nepochopiteľný svet, a chcel mať pri sebe niekoho, kto ma dokáže pochopiť. (Gabriel ma akceptuje, ale od pochopenia je to ešte stále hodne vzdialené… a vice versa.)

A čo prezradil o Gaii Gabriel…

Channeling s Gabrielom zo 4.10.2009:

Gabriel, si ochotný porozprávať mi o Gaii?
ANO ALE LEN TROSKU
Je to vec času?
NIE
No dobre, takže ty mi povieš len to, čo uznáš za vhodné, dobre?
ANO
Počúvam…
POVIEM TI LEN ENERGIU
JE SVETLOZELENOMODRA S ORANZOVOU
To je taká zvláštna kombinácia.
HORUCA A STUDENA
PARA
V TEJ SA RODI ZIVOT
Čo mi ešte ku Gaii povieš?
NIC
Prečo nič, Gabriel?
S TVOJIM VZOSTUPOM SA MUSIS ODPUTAT OD HMOTY
Musím prestať mať Gaiu rada?
🙂 NIE
NO PUSTI SA FYZICKEHO PUTA
A energia Gaia?
MA VELA EMOCII
CHRANI A PODPORUJE
ROZVIJA HMOTU NA VEDOMIE
BERIE Z VAS NEGATIVITU
POD PISAT
Dobre, tu som. Skončili sme braním negativity z nás.
Gaia vás pripravuje na znovuzjednotenie, na uvedomenie si, že ste všetci súčasť jedného jediného celku, ktorý je súčasť vyššieho celku. To je predpoklad, aby ste vzostúpili. Musíte pochopiť, že vaše individuálne záujmy nie sú až také dôležité ako záujmy vyššieho celku, pretože keď sa naplnia tie, naplnia sa i vaše.
To ako že si nemáme priať?
Nie. Keď si niečo prajete, prajete si vždy nejakú konkrétnu vec. Partnera. Peniaze. Nový dom. Dovolenku pri mori. To sú vaše individuálne záujmy. Ale neprajete si ich preto, že chcete partnera, dom, auto, peniaze alebo dovolenku pri mori, ale preto, že sa chcete cítiť spokojne. Veci sú len prostriedok na dosiahnutie stavu. Keď sa však vyváži celý systém, vyvážia sa aj jeho súčasti. Spokojnosť z celého systému sa premieta do spokojnosti jeho jednotlivých častí. Aj tvoje telo nie je zdravé, ak je niektorý orgán chorý. Ale ak je celé telo zdravé, sú zdravé všetky jeho orgány. Ak je celý systém spokojný, sú spokojné všetky jeho súčasti. Už na to nepotrebujú veci – ten pocit do nich preteká automaticky zo stavu vyváženosti.
Uf… Na to, že si nechcel hovoriť, si povedal hodne.
Nechcem s tebou hovoriť o hmote. Nadránom sme spolu hovorili o hmote a viem, že ešte stále na nej visíš. Chceš sa jej vzdať. Tak ti to nechcem sťažiť tým, že budem živiť tvoj záujem o hmotu.
Teba to nikdy neberie, vyskúšať si hmotu?
Ale veď keď chcem, tak si ju viem skúsiť.
Vieš voňať kvety?
Keď chcem, viem. A viem jesť broskyne… 😀
🙂 Maškrtník! To potom nie je také strašné, vzdať sa hmoty, nie?
Ak nepoznáš nič iné, je to ako krok do prázdna. Možno rozum hovorí, že to nie je strašné, ale ešte si to nezažila a tak sa bojíš, či s tým budeš vedieť žiť. Cítil som celý čas, že máš obavu. Nemusíš sa báť. Kedy-tedy sa môžeš do hmoty vrátiť späť… a ešte dlho v nej zatiaľ budeš! 🙂
Hneď som spokojnejšia… 🙂 Povieš mi ešte niečo o Gaii?
Mali by ste sa pri riešení svojich problémov obracať predovšetkým na ňu. Viem, je nižšia energia a vy, ľudia 🙂 , ste náramne hierarchickí, ale je vám najbližšia. Keď zasahujeme my, niekedy vám nechtiac urobíme zle, pretože vaša energia a váš spôsob reagovania je nám vzdialanejší ako Gaii. Gaiia má vo vašich očiach príjemnejšie pôsobenie. Ale aj pomalšie – a vy často chcete všetko hneď a zaraz.
Takže aj vzostup máme prenechať Gaii?
Bolo by to najjednoduchšie. Takým spôsobom by ste mali najmenej problémov. Vaše ego by sa proti tomu nebúrilo, pretože vaše ego je súčasťou Gaiinho vedomia.
Myslím, že som vypadla.
Prečítaj si poslednú vetu ešte raz. Budem pokračovať.
Povedal som, že vaše ego a Gaiino vedomie sú prepojené. Ak sa naučíte žiť v rovnováhe s Gaiou, teda prírodou, naučili ste sa práve žiť v rovnováhe s anjelmi, pretože jej vedomie je súčasťou nášho. Žijete pohodlne v svete, na ktorý ste zvyknutí, a ste s ním v súlade. Gaia z vás berie negativitu. Podporuje váš rast. Len pri každom kroku na svojej ceste si dávajte pozor, aby ste sa neodtrhli od Gaiinej energie. ŽIŤ V SÚLADE S PRÍRODOU. Keď toto zvládnete, je vzostup automatický. A je celkom nebolestivý, pretože necítite nutkanie opustiť hmotu a odvážiť sa do oblasti, ktorú nechápete… Žijete v hmote a vzostupujete spolu s ňou. Váš problém dnes je, že síce žijete v hmote, ale nevzostupujete s ňou, ale sa skôr snažíte zastaviť jej vzostup, pretože nabúrava umelý svet, ktorý ste si okolo seba vytvorili. Rozumieš? Treba to povedať inak?
Nie, myslím, že chápem. Vytvorili sme si okolo seba umelý svet, ktorý je odtrhnutý od energie Gaie. Prečo vlastne?
Ten svet?
Nie, to viem. Je nás priveľa. Ale prečo sa ten svet odtrhol od energie Gaie?
🙂 Je vás priveľa. Keby ste žili ešte stále v kmeňoch, boli by ste Gaii bližšie. Takto je vás priveľa a miesto prírodných zákonov ste si nastolili svoje vlastné. Miestami sa dokonca bijú… A tie umelé zákony pre vás predstavujú dnes vašu “hmotu”. Nie Gaiina “hmota”, ale vaša vlastná so svojimi vlastnými zákonitosťami. Lenže táto vaša vlastná “hmota” nie je napojená na spoločné vedomie a preto vám neumožňuje vzostupovať. Miesto vzostupu vás konzervuje v tom stave, v akom ste – a svet okolo vás sa vyvíja…
To znamená, že celé ľudstvo sa potrebuje vrátiť ku Gaii?
Netreba na to celé ľudstvo. Možno si to neuvedomujete, ale vaše vedomia sú tiež poprepájané. Stačí, ak sa jednotlivci dokážu znova napojiť ne energiu Gaie. Cez nich potom začne Gaia vyvažovať energiu toho zvyšku…
Ďakujem, Gabriel. Musím teraz skončiť.