K formám channelingu patrí aj “automatické písanie”. Je to zručnosť, ktorú neovládam – ak sa riadim definíciou väčšiny našich automatických pisateľov – oči navrch hlavy, mozog v tranze a ruka s perom čarbe po papieri bez toho, aby sa pero zdvihlo. Došlo to dokonca tak ďaleko, že som išla na jednodňový kurz automatického písania do Brna, aby ma to niekto naučil! Napriek veľkej snahe lektorky som odišla tak, ako som prišla – bez schopnosti čarbať ceruzou po papieri správy “zhora”… Ale medzi rečou padla na kurze veta, ktorá mi zachránila deň: lektorka povedala, že niektorí ľudia si sadnú za počítač a ťukajú správy priamo do klávesnice.
Doma som skúšala ceruzku a papier – bezúspešne. Ale keďže som už cez kyvadlo channelovala mojich anjelov a tí mi chceli diktovať rozsiahlejšie texty, tak mi môj učiteľ Yovmiel nakázal, aby som si sadla k počítaču. Aby sme urobili spojenie, mali sme sa najprv zhovárať o niečom, o čom sme už hovorili. A potom, keď som sa dostala “do toku”, mala som začať klásť otázky o veciach neznámych. Tak sa v mojej hlave odohrával rozhovor a ja som ho poctivo zapisovala. Keď som sa snažila po sebe čítať, Yovmiel ma zastavil, nech to nerobím, lebo vypadnem z kontaktu. A na záver, aby moja “trikrátoverená” myseľ mala pokoj, pomocou kyvadla sme šli vetu po vete a odstraňovali sme šumy, ktoré do jeho vyjadrení vložilo moje ego.
Ak tiež patríte k ľuďom, ktorí na automatickom písaní zlyhali, mám tu niečo, čo je pre nás východisko: knihu od Barbary Roseovej If God Hears Me, I Want an Answer! (Ak ma Boh počuje, chcem odpoveď!). Barbara Rose zavádza spôsob channelingu hodne odlišný od bežného “automatického písania” a prístupný doslova pre každého.
Môže našinec vôbec hovoriť s Bohom?
Idem preložiť jednu časť prvej kapitoly, pretože už v minulosti sa strhli debaty o tom, či obyčajný smrteľník môže hovoriť s Bohom. Tu je:
Organizované náboženstvo bolo vlastne vytvorené ľuďmi. Dovolím si povedať, že než sa narodil Mojžiš a než sa narodil Ježiš a než sa narodil Mohamed a než sa narodil Budha, než sa narodili všetci títo, neexistovalo organizované náboženstvo, ako ho poznáme dnes.
Súhlasíte s tým?
Takže poďme zaujať stanovisko, že než ľudia vytvorili organizované náboženstvá okolo ľudí, ktorých milovali, bolo tu len ľudstvo a Boh.
A ešte aj dnes, s existujúcimi organizovanými náboženstvami, je tu stále ľudstvo a Boh.
Náboženstvá toto spojenie nikdy neodstránili. Je jedno, aké náboženstvo vyznávate, a dokonca aj keď nie ste žiadneho vierovyznania, ešte stále ste spojení s Bohom ako bolo s ním spojené celé ľudstvo, než vznikli hlavné náboženstvá.
Je dôležité, aby ste porozumeli tento uhol pohľadu; potrebujete si uvedomiť, že ste súčasťou Boha, ktorého duch je vo vás v každom vašom dychu – a náboženstvo vám toto spojenie nemôže nikdy vziať. Či už vyznávate nejakú vieru alebo nie, to nie náboženstvo vám dáva vaše spojenie s Bohom. Boh pôsobí vo vás, ako vy a cez vás po celú dobu.
Takže toľko Barbara Rose a ja sa len pridávam. 😛
Ako počujeme Boha?
Boh (Univerzálna Energia, PrvoVedomie) k nám hovorí cez našu intuíciu, Keď máme “taký divný pocit”, dostávame od neho pomoc. Je potrebné, aby sme podľa nešej intuície konali, a to nezávisle od toho, čo hovorí naša hlava, čo hovoria ľudia okolo nás a nezávisle od toho, ako vyzerajú veci na prvý pohľad – a to aj vtedy, keď tieto dojmy sú v priamom rozpore s naším “divným pocitom”.
Keď Boh odpovedá
Technika, ktorú používa Barbara Rose, spočíva v tom, že človek si jednoducho na papier napíše otázku k Bohu a potom si zapíše slová, ktoré mu prídu na myseľ.
V podstate sa pýtať môžeme na čokoľvek, čo nás trápi. Jediné, čo na to potrebujeme, je skutočná túžba srdca a čistý motív. A ako sa dozvieme, či je náš motív “čistý”? Napríklad ak chceme vedieť, čo práve robí náš sused – ako by sa nám páčilo, keby sa toto náš sused pýtal o nás? Asi nie veľmi. Takže tento motív nebol čistý.
Čiže kedykoľvek si nie sme niečím istí, môžeme sa spýtať Boha. Je len jedna výnimka – nesmieme sa pýtať na predpovede, ako sa vyvinie budúcnosť. To preto, lebo Boh nechce obmedzovať našu slobodnú vôľu. Keby nám napovedal budúcnosť, prednastavil by naše rozhodovanie. A to on neurobí.
Nadväzujeme spojenie
Na začiatku celého procesu sa potrebujeme postarať, aby sme boli patrične chránení. Je to poistka, že budeme dostávať informácie len od Boha a od nikoho iného. Povieme si v mysli alebo nahlas, že chceme byť spojení len a jedine s Bohom. Barbara Rose má túto formulku: “Chcem byť vedome napojená na Boha z najčistejšieho božieho svetla. Žiadam, aby sa môj komunikačný kanál otvoril Bohu a aby som dostávala čistú, božskú a dokonalú pravdu od Boha, ktorá mi (alebo niekomu inému) pomôže, pre moje najvyššie dobro a pre najvyššie dobro nás všetkých.”
Potom požiadame o to, aby nás obklopilo božské biele, ružové a fialové svetlo. Biele predstavuje najčistejšiu božiu ochranu, ružové predstavuje lásku a fialové predstavuje “fialový plameň” archanjela Michaela, ktorý nás ochraňuje pred negatívnou energiou pochádzajúcou z iných ľudí.
Takisto môžeme požiadať našich anjelov, aby nás obklopili a chránili
Spojenie s Bohom sa deje cez naše srdce, nie cez hlavu. Potrebujeme len čistý motív a v srdci naliehavú túžbu dozvedieť sa odpoveď.
Ak oboje máme, sadnime si niekam, kde nebudeme veľmi rušení. Vezmeme si pero a papier a napíšeme celkom úprimne svoju otázku Bohu. Keď ju napíšeme, pripojíme poďakovanie. Barbara Rose používa: “Vopred s láskou ďakujem za čistú, božiu a perfektnú pravdu.”
Potom sa sedemkrát zhlboka nadýchneme a vydýchneme až nadol do brucha. Je jedno, či sa nadýchneme nosom alebo ústami, ale vydychujeme vždy ústami. Dýchanie je dôležité – uvoľňuje nás a spája nás s Bohom.
Už možno počas dýchania sa nám začnú do hlavy rojiť myšlienky. Ako odpovede prichádzajú, zapisujeme ich presne tak, ako prichádzajú. Nerecenzujeme, neupravujeme, kašleme na pravopis a krasopis. Vrátime sa k nim, až dopíšeme.
Ako sa pritom cítime?
Kým nám Boh odpovedá, cítime jeho lásku a pokoj. Plne si uvedomujeme okolie. Neupadáme do tranzu. Sme pri plnom vedomí, len hlboko vnorení do toho, čo robíme.
Náš rukopis môže vyzerať inak, ale to preto, že budeme musieť písať rýchlo, takže možno bude miestami menej čitateľný.
Hocikedy môžeme písanie zastaviť a znovu začať. Ak nás vyruší telefonát alebo nečakaná záležitosť, môžeme písanie prerušiť, vybaviť, čo treba, a potom sa k písniu vrátiť.
Nemôžeme stratiť naše spojenie s Bohom, pretože toto spojenie existuje s každým naším dychom.
Ak sme boli vyrušení, jednoducho požiadame Boha, aby s odpoveďami pokračoval.
Kým nám Boh odpovedá, nikdy nebudeme cítiť jedno: negativitu. Nebude nás posudzovať a odsudzovať. Budeme cítiť bezvýhradnú lásku, nekonečnú trpezlivosť, pokoj a akceptáciu – budeme cítiť podporu.
Boh nikdy nebude zasahovať do našej slobodnej vôle a slobody voľby.
Keď sme dopísali…
Niekedy nás nejaká časť odpovede mimoriadne osloví. Môžeme sa k nej vracať, môžeme s ňou meditovať. Keď budeme svoje odpovede čítať znova, vždy nás prepadne pocit vnútorného pokoja. To je príznak, že prichádzajú od Boha.
Niekedy konanie podľa Božích rád nebude jednoduché. V každom prípade sa však Božích rád potrebujeme držať. Ak sa ich nedržíme, tak sme nemali skutočne hlbokú, pálčivú potrebu.
Toľko hovorí Barbara Rose. Ja som to skúšala, ale zatiaľ bezúspešne. (Ale musím priznať, že som švindľovala – nedýchala som sedemkrát, nemala som ceruzu a papier… a ani odpoveď od Boha. 😦 )
Dodatok z 22.1.2009: Ešte stále mi Boh nediktuje, ale už odpovedá… cez sny. Včera som sa ho niečo pýtala, začala som aj písať, ale bola to bieda a mala som pocit, že to som len ja. Cítila som jeho energiu, ale nešli mi myšlienky. Musela som ich vymýšľať sama. Tak som si povedala, že to budem skúšať znova a znova, až si podvedomie zvykne, že aj toto sa od neho očakáva (=opakovaním učíme podvedomie, čo má robiť), a išla som spať. No a sníval sa mi príbeh, ktorý presne odpovedal na moju otázku… Takže ďakujem, funguje to! A ja som došla k poznatku, že niektorí ľudia možno aj s týmto jednoduchým automatickým písaním môžu mať problémy, ale dostanú odpoveď cez iný, lepšie vyvinutý kanál – takže nevzdávať sa!










Povedz svoj názor