Každý človek má dva druhy videnia – normálne, fyzické videnie cez oči a psychické videnie cez “oko duše” alebo Tretie oko.
Psychické videnie je taký druh mimozmyslového vnímania, ktorý sa prejavuje ako príjímanie obrazu, tvaru alebo vizuaálneho dojmu. Obvykle sa spája s dostávaním vizuálnych signálov buď počas meditácie, v ostrých zábleskoch vedomia alebo najčastejšie cez sny. Zakaždým, keď vizualizujeme, využívame na to aparát psychického videnia. Keď snívame alebo len rojčíme, tieto obrazy tiež využívajú naše vnútorné oko. Psychické videnie v podstate je niečo ako televízia vnútri hlavy, ktorá nám ukazuje obrazy a informácie, ktoré náš fyzický zrak nezachytáva.
Metafyzici veria, že sídlom psychického videnia je oblasť na našom čele, tzv. čelová čakra. Nazývajú ju Tretím okom. Táto oblasť funguje ako anténa pre psychické videnie:
Mnohé náboženstvá túto oblasť pri krste alebo požehnávaní niečím potierajú.
Podľa tradície sa Tretie oko spája s epifýzou. Táto žľaza je uložená hlboko v prednej časti mozgu a je to najzáhadnejšia žľaza s vnútorným vylučovaním. Jej funkciu ešte stále dobre nechápeme, ale veda ju spája s komplexnými funkciami ako citlivosť na svetlo. Ešte logickejším prepojením psychického videnia a čela sú čelné mozgové laloky, tzv. frontálny kortex. Posledné štádiá vizuálnej interpretácie sa odohrávajú v tejto časti mozgu, ktorá leží za naším čelom. Takisto pri snímaní mozgovej aktivity počas spánku sa zistilo, že vo fáze REM, kedy sa oči prudko hýbu a kedy sa nám aj snívajú naše sny, frontálny kortex vykazuje zvýšenú aktivitu, ale tylová časť mozgu naopak “spí”. Snové obrazy teda vnímame skôr vnútorným okom ako našimi skutočnými očami. (Táto informácia ma prekvapila. Doteraz som nevedela, kde vnímame obrazy z očí, ale pri pokusoch môj pocit išiel až dozadu do hlavy. Potom som sa v knihe dočítala o tylových lalokoch. Zvláštne – a neoverené.)
Psychickí vizionári potrebujú vidieť. Preto majú radi okolo seba veľa okien a veľa svetla. Ak sa potrebujú rozhodnúť o aute, ich predtucha príde, keď sa budú pozerať na autá. Potrebujú vidieť to, o čom majú rozhodnúť.
Preto sú napríklad aj hodne nepružní, ak im niekto začne meniť ich predstavu. Ak za psychickým vizionárom prídete s nápadom, ktorý mení jeho vnútorný obraz, okamžite sa dopočujete “nie”. Ak mu ho začnete podsúvať po malých dávkach a tak, aby mal čas sám si svoj obraz upraviť, nenarazíte na väčší odpor.
Pokus pre jedného a jeho Tretie oko
Neveríte, že máte aj psychické “oko”? Urobte si so mnou pokus: otvorte a zavrite oči. Všimnite si, ako po zatvorení očí sa vaša pozornosť presúva nahor, do oblasti čela. To preto, že keď sme zavreli oči, zostalo mozgu na pozeranie už len to jedno psychické oko – a tak sa snaží ho aktivovať. No a v tom je niekedy problém.
Každý človek má fyzický zrak i psychické Tretie oko. Za tie roky, čo sme na svete, sa však sústavne trénujeme v používaní fyzického zraku, a to na úkor toho psychického. Tým pádom naše Tretie oko zakrnieva a nie je funkčné. Aktivujeme ho tým, že sa sústredíme na čelovú oblasť nášho mozgu.
Cvičenie 1: Lokalizujeme Tretie oko
Začneme tým, že si najprv nájdeme stred nášho fyzického zraku, potom si nájdeme stred nášho psychického zraku a potom sa naučíme presúvať pozornosť medzi týmito dvoma.
- Uvoľníme sa a pozeráme pred seba. Kým pozeráme na všetko pred nami. cítime, kde je centrum nášho zraku vzhľadom na našu tvár. Ak s tým máme problém, zdvihneme ruku, ukazovákom ukážeme na seba a bez toho, aby sme ju sledovali (pozorujeme všetko naokolo) ju približujeme k tvári, až sa nám dotkne niektorého miesta. Dbáme len, aby sme ju mali v strede nášho zorného poľa. Väčšina ľudí skončí s ukazovákom opretým o koreň nosa vo výške očí. To je centrum nášho fyzického zraku.
- Minútu alebo tak sa sústreďujeme a preciťujeme centrum fyzického zraku, aby sme si ho dobre zapamätali a vedeli ho hocikedy znova nájsť.
- Teraz ideme hľadať centrum psychického videnia. Zatvoríme oči. Okamžite by sme mali pocítiť presun pozornosti nahor, preč od fyzického centra zraku. Je to automatizmus, ktorý cíti väčšina ľudí – keď sa zavrie fyzické oko, mozog automaticky prepína na vnútorné oko. Aj s otvorenými očami máme prístupní obe možnosti, ale obvykle psychické videnie nevnímame, lebo sa sústreďujeme na oči.
- Otvoríme a zatvoríme oči. Všímame si, či cítime presun pozornosti. Potom sa pri zatvorených očiach snažíme vycítiť stred nášho psychického videnia, oblasť, do ktorej sa naša pozornosť presúva. Obvykle to býva oblasť na čele medzi obočím, tak 1-2 cm nad obočím. (V tejto fáze nie je dôležité, aby sme čo najpresnejšie určili centrum psychického videnia. Dôležité je, aby sme cítili presun pozornosti.)
- Pri otvorených očiach jemne presunieme pozornosť do centra psychického videnia. Pozorujeme, ako sa nám menia pocity a vnemy, keď to robíme. U mňa dostáva obraz odrazu hĺbku, akoby som videla poza veci, a trochu stmavne. Vaše pocity však budú individuálne, preto buďte otvorení všetkému, čo príde.
Jasnovidné správy
Skeptici tvrdia, že psychické videnie nie je nič iné len forma predstavivosti, teda naša fantázia. Je však medzi nimi rozdiel – kým fantázia vytvára obrazy, psychické videnie ich iba prijíma alebo vyťahuje zo spomienok a zážitkov uložených v podvedomí. Preto fantázia produkuje celkom nové situácie, kým psychické videnie nám pomocou existujúcich zážitkov posiela správy o tom, čo robíme alebo by sme mali robiť. A v mieste, kde sa stretajú, je oblasť symbolických obrazov.
Vizualizácia a jasnozrivosť využívajú ten istý zmyslový aparát – naše vnútorné oko. Preto trénovanie jedného zlepšuje aj to druhé, keďže zlepšuje naše obládanie spoločného aparátu. Ak sme zruční vo vizualizovaní, budú aj naše psychické vidiny ostrejšie a jasnejšie.
Mnohí ľudia neberú do úvahy tie jasnovidné správy, ktoré dostávajú. Obvykle ich považujú len za záblesky zaspávajúcej alebo neposednej mysle – hlavne vtedy, keď sú obrazy symbolické, nepresné alebo nešpecifické. Každý symbol má však svoj význam!
Človek spoznáva svet cez svoje fyzické zmysly, ktoré mu dávajú fyzicky overiteľné vnemy. Keď však naše vedomie dostáva psychické správy, tak vlastne získava signály z prostredia na frekvenciách, pre ktoré nemá vytvorené fyzické vstupné kanály a pre ktoré naše vedomie nemá vytvorené vhodné kategórie. Preto všetky “odlišné” informácie treba najprv pretlmočiť do sveta našich existujúcich poznávacích kategórií. To sa deje najčastejšie cez symboly, cez situácie a zážitky z nášho doterajšieho života. Naša vizuálna pamäť udalostí má na seba naviazaný celý kontext pocitov, interakcií alebo varovaní, ktoré s danou udalosťou spájame. Preto ponúka oveľa dokonalejší komunikačný prostriedok ako len tvary a farby. Ak podvedomie použije takýto symbol, dokáže nám jediným obrazom odovzdať oveľa širšiu paletu informácií. Preto pre dekódovanie jasnozrivých zábleskov sú dôležité pocity, ktoré so sebou prinášajú.
Niekedy je jasnovidná správa taká silná, že nepotrebuje používať žiadne symboly – je doslovná, absolútne jasná a často má veľmi presnú správu o budúcnosti. Raz som napríklad sedela pri televízore, ale v duchu som zvažovala rôzne možnosti, ktorými som chcela riešiť istú situáciu. Vtedy sa mi cez obraz televíznej obrazovky ukázal priesvitný, ale jasný obraz tváre môjho anjela strážneho a povedal mi: “Nerob to.” To bola celkom jasná jasnovidná správa na dvoch kanáloch súčasne – vizuálnom a sluchovom. (Ale zasiahla tú nesprávnu osobu. Ja vždy skúsim, čo to urobí, ak spravím presne to, pred čím ma vystríhajú… Sorry, anjel – mal si vedieť, s kým máš do činenia! 😕 )
Existujú štyri typy jasnovidných správ (asi ste už zistili, že odlišujem medzi jasnozrivosťou, ktorá využíva videnie, a jasnovidnosťou – jasnovidectvom, ktoré je o poznaní budúcnosti cez hociktorý mimofyzický kanál):
Abstraktný obraz alebo symbol je obvykle farba, farebný vzorec, obrys, tvar a podobne. Pretože je abstraktný, často ho prehliadneme. Je to ako keď večer pri telke čítame – vieme, že niečo v nej beží, ale nevieme presne, čo.
Obraz založený na vizuálnej spomienke vzniká vtedy, keď podvedomie tlmočí psychické signály do obrazu z našej minulosti, ktorý sme schopní pochopiť a interpretovať. Čím pestrejší život a zážitky sme mali, tým ľahšie podvedomie premieňa správy na zrozumiteľné symboly. Vtedy obvykle vidíme udalosti alebo ľudí z nášho života, ale kľúčom k významu správy nie sú tieto udalosti a títo ľudia, ale pocity a spomienky, ktoré sa s danou udalosťou spájajú.
Priamy vizuálny obraz je skutočný vizuálny vnem, ako v mojom prípade bola spomínaná tvár anjela. Takéto vnemy majú predovšetkým ľudia, ktorí majú vizuálny kanál veľmi citlivý a schopný spracovávať presné obrazy. (No a potom niekedy aj ľudia ako ja, ktorým sa “pošťastí”.)
Predtucha je priamy pohľad do budúcnosti a môže prísť cez hociktorý z mimofyzických zmyslov. Napríklad šoférujete auto, dostanete “záblesk” prasknutej pneumatiky, spomalíte a pneumatika praskne – našťastie pri rýchlosti, kde vás to už nestojí život. Najčastejšie mávajú ľudia takéto predtuchy, keď sa ich blízki dostanú do ťažkostí, alebo keď sú v ohrození života. Vtedy býva naliehavosť správy taká silná, že obíde všetky symboliku a prijmeme ju ako to, čo vskutku je – ako výstrahu.
Práve z toho posledného dôvodu sa ľudia často boja svojich “zábleskov”, lebo sa boja, že uvidia niečiu smrť – a čo potom? Takáto predtucha nám možno nedáva možnosť udalosť odvrátiť, ale dáva nám možnosť zmierniť jej dopad na nás i na iných. Možno milovaného človeka nezachránite – ale máte ešte trochu času, ktorý s ním môžete stráviť a na ktorý budete po celý zvyšok života spomínať!
Jasnovidci rôznych zmyslov
Niektorí ľudia spájajú jasnovidectvo s obrazom – a to s jeho istou kvalitou. Ak nemajú “kvalitný” obraz, neveria, že ide o jasnovidnosť. To je nezmysel! Niektoré jasnovidné zážitky sú skutočne len “záblesky”, iné sú len dojmy. Nejde o obraz, ide o správu. A správa k nám môže doraziť štyrmi kanálmi.
Psychickí vizionári majú HD obraz a my im môžeme závidieť. Ak však ste psychický intuitívec, vaša jasnovidnosť sa diametrálne odlišuje od psychickej vízie. Máte skôr tendenciu vidieť záblesky obrazov, nie stabilný obraz. Môžete to prehliadať, pretože budete čakať na dlhotrvajúci obraz vo vašej mysli – a príde len záblesk a zhasne. Ale to bola vaša jasnovidnosť! A keďže vašou silnou stránkou je práve tá “záblesková” kvalita, tá rýchlosť, nesnažte sa umelo obraz zadržiavať, ale sa spoľahnite na to, čo vám intuícia našepká.
Iný typ sú psychickí “ciťáci”. Títo vidia skôr nepresné, zmätené a zahmlené obrazy, akoby obrazy impresionistov. Ak sem patríte, nesnažte sa umelo obraz zaostriť, ale počúvajte svoje vnútro, aký pocit vám našepkáva. A ak ste psychické “uško”, možno vôbec nijaké obrazy neuvidíte. Jednoducho odrazu príde pochopenie pre celkový obraz a jeho prepojenia – ako jedno do druhého zapadá.
Nech už ste čokoľvek – nesnažte sa nasilu! Ak sa snažíte nasilu si privolať obraz, sústreďujete sa do fyzických očí a vlastne tým zabarikádujete Tretie oko. Jednoducho sa sústreďte na vec a počkajte, či sa niečo nevynorí. Obvykle obraz príde do 5-10 sekúnd. Ak neprišiel, predýchajme to a začnime znova.
Cvičenie 2: Prijímame jasnovidnú správu
Najlepšie je natrénovať si jasnovidnosť formou zábavy – “pozrime sa, či to pôjde!”
- Uvoľnime sa, pohodlne sa usaďme a zavrime oči. Cítime, ako sa naša pozornosť presúva nahor do čela. Sústredíme sa na túto oblasť. Chvíľu v nej zotrváme a čakáme, či sa vynoria nejaké obrazy alebo dojmy.
- Napíšme si mená piatich ľudí, ktorých poznáme. Zatvoríme oči a postupne si tých ľudí v duchu vyvoláme. Cez Tretie oko sa snažíme ku každej osobe získať nejaký obraz alebo dojem. Zapíšeme si ich spolu s pocitmi, poznatkami a pochopením, ktoré pritom získame.
- Buďme otvorení všetkým štyrom typom jasnovidných signálov! Ak získame čistý symbol alebo farbu, zaznačme si ju. Ak máme vizuálny vnem, pozrime sa aj na pocity a intuíciu, čo sa s ním spájajú. Všímejme si okolnosti. Ak vidíme nejakú udalosť, snažme sa odhadnúť, či ide o súčasnosť alebo predtuchu.
- Nesnažme sa analyzovať dojmy, kým ich prijímame, aby sme sa nevytrhli z psychického naladenia.
- Nakoniec si pozrieme poznámky ku každému z tých piatich ľudí a analyzujeme, čo sme sa k nim dozvedeli.
Táto technika sa dá ešte vylepšiť tak, že si mená napíšeme na lístočky, potom lístočky zložíme tak, aby sme mená nevideli, ťaháme ich jeden po druhom, sústredíme sa na ne a zapíšeme si vnemy, ktoré sa nám s lístočkom spájajú. Nakoniec sa pozrieme, k akému menu sa viažu. A ak sa dá, skontaktujeme sa s danou osobou a overíme si u nej to, čo sme vnímali.
Podobným spôsobom si môžeme vyžiadať aj symbol na každý deň, ktorý by nás mal viesť a zaručiť nám úspech.
Cvičenie 3: Ako interpretovať sny?
Najbežnejšou formou psychického videnia, ktorú zažil absolútne každý človek, sú naše sny. Hlavná ťažkosť, ktorú ľudia mávajú s jasnovidnými snami, je problém s ich interpretovaním, pretože psychické videnie je najsymbolickejší z našich psychických zmyslov. Vlastne väčšina snových obrazov je skôr symbolická ako doslovná.
Prvý krok, ktorý dobre pomáha, je presunúť svoju pozornosť do Tretieho oka a pozrieť sa na sen cez Tretie oko.
Druhý krok je rozhodnúť sa, či budeme obrazy zo snov považovať sa doslovné správy alebo za symboly s hlbším významom. Vo všeobecnosti platí – čím silnejšia je správa, ktorú prinášajú, tým priamočiarejší je sen. Priamočiare sny budú vždy živo nápadné: budú mať silné a jasné farby, zvuky a pocity. My sami v nich budeme väčšinou aktívne vystupovať.
Symbolické sny majú tendenciu byť zmätenejšie. Pretože psychická správa nie je dosť silná na to, aby vytvorila jasný obraz, musí ho podvedomie nahradiť symbolmi, ktoré túto správu budú “zastupovať”. Celkový pocit z takéhoto sna býva slabší.
Ak chceme interpretovať symbolické sny, musíme sa predovšetkým oboznámiť s tým, aké symboly naše vlastné podvedomie používa. Niektoré symboly sú vysoko individuálne, iné mávajú spoločný význam (“archetypálny”) – sny o smrti blízkej osoby alebo sny o narodení dieťaťa napríklad signalizujú koniec jedného a začiatok niečoho nového.
Psychické správy, ktoré dostávame vo forme psychického videnia, rezonujú súčasne aj v našich ostatných mimofyzických zmysloch. Preto môžeme tieto zmysly využiť, ak si chceme objasniť význam symbolov v našej jasnozrivej správe. Ak sme psychickí „ciťáci“, budeme sa pýtať, aký pocit máme z toho, čo by správa mohla znamenať. Ak sme psychickí intuitívci, intuícia nám napovie význam symbolu, len sa musíme spoľahnúť na prvý dojem. Ak sme psychické „ušká“, použijeme svoju logiku, analýzu a vnútorný monológ.
- Pripomeňme si jeden-dva čerstvé sny, ktoré nám neboli celkom jasné.
- Presunieme pozornosť do Tretieho oka a necháme pred vnútorným zrakom prebiehať jeden zo snov.
- Pritom si zaznamenávame všetky pocity, nápady, náhle záblesky pochopenia.
- Zapíšeme si, čo by podľa nás mohli jednotlivé obrazy znamenať.
- Ak je tých významov viac, zapíšeme si ich všetky a pomocou ostatných mimofyzických zmyslov sa snažíme zistiť, ktorý význam je najpravdepodobnejší.
- Postupne sa takto ponárame hlbšie a hlbšie do správy, ktorú nám sen priniesol.
- Pokračujeme dovtedy, kým nemáme pocit, že sme už vyčerpali všetky symboly. Nesnažíme sa nasilu analyzovať ďalej – mohli by sme totiž podvedomie naučiť, že nám má posielať nesprávne odpovede!
Takýmto spôsobom môžeme interpretovať nielen nedávne, ale aj staré sny. Jediné, čo potrebujeme, je pamätať si ich. Preto odporúčam každému, aby si viedol svoj vlastný „senník“ 😛 – zošítok, do ktorého si sny hneď po zobudení priebežne zapisuje. Potom si takýto sen pripomenieme, „natiahneme“ si ho do Tretieho oka a pomocou ostatných zmyslov začneme sondovať, čo za správy sú v ňom skryté.
Podobne postupujeme aj pri jasnozrivých zážitkoch („zábleskoch“) a pri snoch s otvorenými očami, ktoré tiež často nesú v sebe správy z podvedomia.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor