O karme počujeme z mnohých strán – a často doť protichodné informácie. Sama som sa v tom dosť dlho neorientovala, pretože niektoré prinípy, ktoré používa New-Age-literatúra, sa priamo bili s mojimi spomienkami. Potom som jedného dňa natrafila na knihu Karma: stará náuka o príčine a následku (autor a linka na knihu sú v Zdrojoch), ktorú písal západniar s indickou praxou a vzdelaním. Popisoval v nej karmu podľa Véd – a mne sa to zapáčilo natoľko, že som sa rozhodla spracovať to sem. (Kniha s takým názvom jednoducho nemohla sklamať… 😛 )
- Tri večné svety
- Gu ako “guláš”
- 8.400.000 druhov života
- Rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi
- Staré duše a nové duše
- Hmotný svet ako zábavný park
- Univerzálna doručovacia služba
- Ako si tvoríme karmu?
- Karma a smrť
- Štyri druhy karmy
- Dosť bolo o hmote – ako vyzerá transcendentálno?
- Ja chcem z toho kola von!
Tri večné svety
Védické (alebo védske?) poňatie karmy sa zakladá na tom, že existujú tri večné reality. Prvá je transcendentálna alebo nehmotná ríša, ktorú v súčasnosti nevidíme. Toto miesto Védy popisujú ako miesto, kde sa zaobídeme bez slnka. Je samožiarivé, úplne vedomé a plné všetkej tej krásy, ktorú zažívame v hmotnom svete, ale bez potreby rodenia (sa), smrti, staroby alebo choroby. Ja som ho na svojich putovaniach zažila len raz a vnímala som ho ako svetlú, bielu hmlu, príjemnú na koži (ale aj poriadne desivú pre oko smrteľníka zvyknuté na tvary a farby), z ktorej sa zhmotňovalo všetko ostatné. Dostala som sa tam v stave “núdze”, keď nikto nebol na môj príchod pripravený, a tak som svoje stretnutie s touto hmlou zahájila – ako aj inak – šokom. 😕
Druhá večná realita je materiálny svet, v ktorom v súčasnosti žijeme. Volá sa prakriti alebo maya, ťažká nevedomá energia, a je skutočný, ale dočasný. Všetko v svete hmoty je v prechode – vzniká, chvíľu existuje a potom zaniká. Kým transcendentálny svet tvorí vedomá energia, materiálny svet tvorí nevedomá energia. Všetko tu podlieha zrodeniu, smrti, starobe a rozkladu. Tá krása, ktorú v materiálnom svete vnímame, je síce skutočná, ale súčasne je spojená s dočasnosťou hmoty. Je to zdroj našej frustrácie zo života.
Tretia večná realita sme my, množstvo večných duší, z ktorých niektoré sa prišli vteliť do hmotného sveta. Podľa Véd oveľa viac z nás sa rozhodlo zotrvať v transcendentálnom svete. Všetky tieto individuálne duše sa nazývajú atma. Atmy sú svojou povahou večné, vedomé, hravé a jedinečné, ale každá z nich si môže vybrať, či chce zostať v transcendentálnom svete, alebo chce “zísť” do hmotného sveta. Ak sa atma rozhodne, že ide skúmať svet hmoty, potom sa dáva na dlhú púť. Takáto duša sa potom volá jiva-atma (zrejme sa číta “dživa”; jiva označuje “živá”). Keďže od prírody sme duše večné, vedomé, hravé a jedinečné, náš vstup do sveta hmoty tieto vlastnosti nezmení, len ich zakryje nánosmi temnej, nevedomej hmoty.
Gu ako “guláš”
Védy nehovoria, že by vstup do materiálneho sveta znamenal, že duša je dobrá alebo zlá. Prichádzanie do sveta hmoty je súčasťou jej “osobného rastu”. Pre duše je materiálny svet niečo ako zábavný park, v ktorom sme sa rozhodli skúmať všetky formy, podoby a vlastnosti hmoty. Ale na to, aby v hmotnom svete mohli dobre fungovať, potrebujú duše pojazdný “prostriedok” – ľudské telo. V sanskrite sa aj táto hmota volá gu (ako guláš). Keď sa duše dostanú do tohto hmotného “guláša”, nadobudnú presvedčenie, že ony sú ten “guláš”, že sú svoje hmotné telo. A od tohto okamihu sa duša identifikuje so svojím telom, až kým sa nenaučí, že je to celkom inak…
8.400.000 druhov života
Podľa Véd existuje v hmotnom svete 8.400.000 rôznych živočíšnych druhov. Tých 8 miliónov je na nižšej úrovni vývoja ako človek a zvyšných 400.000 sú rôzne obmeny “človeka”.
Slovo atma je základom pre naše slovo “atóm”. Keď maličký atóm večného Vedomia vstúpi do hmotného sveta, začína naspodu evolučného rebríčka. V tomto Védy sú zajedno s Darwinom – vyvíjame sa; na rozdiel od Darwina však neberú náš vývoj ako vývoj hmoty, skôr ako vývoj vedomia v rámci hmoty. Naše večné duše sa šplhajú po rebríčku evolúcie a učia sa, ako žije každý jeden živočíšny druh – a to tak, že to skúšajú na vlastnej koži.
Rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi
Možno ste už zistili, že jeden z rozdielov medzi zvieratami a ľuďmi spočíva v množstve slobodnej vôle a slobody výberu. Zvieratá a druhy pod nimi nemajú slobodnú vôľu a sebauvedomenie v tej miere, ako ich má človek. Ľudia sa v sanskrite nazývajú manusha, čo pochádza od slova “myseľ” a označuje, že to sú tí, ktorí majú vlastnú myseľ. Ľudia majú reflektívnu a morálnu myseľ, ktorá rozlišuje medzi dobrým a zlým. Rozdiel medzi touto mysľou a inštinktívnou mysľou zvierat spočíva v tom, že inštinktívna myseľ svojimi skutkami nevytvára karmu. Žije a zomiera v živote inštinktívnych reakcií bez dopadov do budúcnosti. Ale ľudia so svojou schopnosťou rozlišovať dobré od zlého sa dostávajú do takého štádia života, v ktorom sa už skutkami vytvára karma.
Keď sa z nás stanú ľudia, náš evolučný proces sa prestáva riadiť inštinktmi a začína sa riadiť našimi skutkami. Čokoľvek urobíme, vytvára prúd karmických plusov a mínusov, ak chcete “balíčkov”, na ktorých je napísané “vrátiť odosielateľovi” – teda nám.
Staré duše a nové duše
Novo prichádzajúci ľudia si nie sú vždy istí, či sú zvieratá alebo ľudia alebo zmes oboch. Strávili doteraz svoje životy v rôznych zvieracích živočíšnych druhoch, takže istý čas potrvá, než sa v nich rozvinú ich ľudské vlastnosti a prevýšia ich zvieracie pudy. So zvieratami má človek spoločné štyri činnosti: jedenie, spánok, rozmnožovanie a obranu. Ak tieto činnosti zaberajú hlavnú časť nášho života a duševnej energie, potom máme skôr živočíšny ako ľudský temperament. Keď prevahu nadobudne naša ľudská stránka, prihlási sa cez otázky ako Prečo som na svete? Prečo som ochorel? Prečo starnem? Prečo musím zomrieť?
Aj keď sú duše večné, pokiaľ sa duša stará hlavne o napĺňanie svojich materiálnych potrieb, bude patriť najskôr k “novým” dušiam, ktoré ešte nie sú v ľudskej sfére veľmi dlho. Ak je duša otrávená hmotným svetom a jeho vábeniami a má chuť pohnúť sa ďalej, k novým obzorom, je pravdepodobné, že ide o “starú” dušu, ktorá si v ľudskom tele odžila už mnoho životov.
Hmotný svet ako zábavný park
Predstavme si tento hmotný svet ako obrovský zábavný park, ktorý pre duše poskytuje množstvo zážitkov a príležitostí na skúmanie. Je to pre ne “škola”. A tak ako v škole, aj tu možno preskočiť ročník alebo niečo spackať a spadnúť o jeden ročník späť… Védické poňatie karmy sa v tomto odlišuje od New-Age teórií, podľa ktorých sa duša pohybuje len smerom nahor. Podľa védickej karmy je možná aj spätná evolúcia: ak človek koná ako zviera, môže skĺznuť späť do zvieracieho tela a trošku si v ňom požiť, než sa zasa začne škrabať nahor. Keď sa rozhodneme konať ako zviera, vysielame tým Prírode signál: “Daj ma do zvieracieho tela!” No a Príroda to vďačne urobí.
Ja mám ešte jedno poznanie, ktoré je možno popletené, pretože tie časy nemám celkom ponadväzované, ale mám pocit, že veľmi nedávno pred touto inkarnáciou (vlastne priamo v minulom živote) som bola zviera – mačka. A to nie preto, že by som bola niečo vyviedla (to by som sa musela z mačky “vypracovávať” zasa po rebríčku nahor), ale preto, že som sa potrebovala naučiť čosi, čo som potrebovala pre zvládnutie karmickej lekcie tohto života – svojbytnosť. Je to bližšie k védickému ponímaniu karmy, ale je to informácia, ktorá zatiaľ nikam nezapadá.
Náš zábavný park má tiež svoje zákonitosti. Tieto sa nazývajú ritam a znamenajú “neviditeľné zákony materiálneho charakteru”. Zo slova ritam pochádza aj slovo rituál – a urobiť niečo správne znamená istú postupnosť krokov, teda je to ritualizovaný postup, ktorý vedie zákonite k dobrému výsledku.
Predstavme si náš zábavný park ako obrovský počítač, ku ktorému sme infračerveným portom všetci popripájaní a sústavne naň nahrávame informácie, alebo z neho niečo sťahujeme. Nikdy nie sme odpojení – ani vtedy, ak sa vykašleme na správy, ktoré z neho dostávame. Je to však naše rozhodnutie. V zákone karmy sa hovorí, že ak ignorujeme zákonitosti prírody, privodíme si len utrpenie. Takto sa z ritam stáva mritam – smrť. Proste porušme všetky možné zákonitosti a počkajme si, čo z toho vylezie…
Náš zábavný park funguje kauzálne: na každú akciu prichádza predvídateľná reakcia, každá príčina má svoj následok. My tento mechanizmus spúšťame cez našu slobodnú vôľu, cez voľby a rozhodnutia, ktoré robíme. A čokoľvek urobíme, sa niekde pripisuje na náš “osobný účet” a zostáva to tam tak dlho, kým to nevynulujeme.
V reáli to potom znamená, že čokoľvek momentálne v tele prežívame, je dopad našich vlastných počinov z minulosti – pričom tá minulosť môže byť aj hodne vzdialená! Niektorá akcia-reakcia je bezprostredná, iná presahuje hranice jedného života, niektorá presahuje hranice mnohých životov.
V každom okamihu života vstupujeme do interakcií s inými dušami. Na základe našich počinov si s nimi “otvárame karmické konto”, t.j. máme u nich niečo kdobru alebo k zlu. Ak na náš “karmický účet” len vkladáme, vytvárame si Raj na Zemi. Príliš často však používame svoju slobodnú vôľu na to, aby sme vytvorili okolo seba chaos – v našom živote i v živote iných ľudí. Takto si vytvárame na Zemi nie Raj, ale Peklo. To sa týka nielen jedincov, ale i rodín, spoločností, krajín i planéty ako celku.
Univerzálna doručovacia služba
Ľudia odjakživa skúmajú, kto sú a odkiaľ prichádzajú. Odpovedí je veľa – závisí od kultúry. Ale väčšina kultúr pozná “božích pomocníkov”, hoci ich možno nazývajú inak: anjeli, víly, spirituálni sprievodcovia… Védy používajú pojem déva a dévi (pretože sú mužského i ženského pohlavia). Déva znamená asi toľko čo “šantiaci v Svetle”.
Ak prirovnáme náš hmotný svet k zábavnému parku, tak dévy sú “údržbárska čata”. Niekedy ich nazývame aj bohmi, lebo majú na starosti rôzne “oddelenia” tohto sveta. Spoločne kontrolujú tok všetkých prirodzených zdrojov a neexistuje medzi nimi nijaká rivalita.
Védy popisujú dévy ako duše podobné ľudským, zvieracím, rastlinným a pod. s tým rozdielom, že ich terajšia “inkarnácia” ich postavila do pozície, že sa učia, čo je to byť Božím pomocníkom. Niektoré dévy sa do tejto pozície dostávajú priamo z transcendentálneho sveta, iné boli kedysi ľuďmi. Ako ľudia si dobrými skutkami vydobyli právo stať sa Božími pomocníkmi. Dévy žijú dlhšie ako ľudia a majú úžasný, príjemný život. Hovorí sa, že náš rok je ich deň, 360 našich rokov je ich rok a žijú približne 3.600 rokov. Keď dokončia svoj život, takisto umierajú a znova sa vteľujú ako vysokovyvinutí ľudia. Anjeli či dévy žijú v priestore medzi hmotnou rovinou a transcendentálnou rovinou. Majú energetické telá, ktoré ľudia priamo nevidia, hoci sa môžu zviditeľniť, ak si to prajú. Ešte sa pohybujú v hmotnom svete, ale spolupracujú s Najvyššou Bytosťou a vykonávajú jej rozhodnutia.
Dévy sú podstatné pre pochopenie karmy. Predstavujú totiž systém, ktorý k nám doručuje naše minulé karmické dlhy, aby sme si ich odpracovali. Samozrejme, v tom čase sme my už dávno zabudli, čo sme vtedy vyviedli. Aby sme to dali do poriadku, musia dévy zhromaždiť všetkých potrebných hercov na scéne a šupsnúť tam aj nás, nech si to navzájom vyštrngáme. Pritom často si už nepamätáme, aké vzťahy sme s tými ľuďmi mali, a fyzicky sa vôbec nemusia podobať tým, s ktorými sme mali do činenia kedysi – nie sme telo, sme duša. Podstatná je hra, nie jej obsadenie.
Aby dévy mohli zinscenovať “odplatu”, musia mať istú kontrolu nad našimi aktivitami. Vtedy ide naša slobodná vôľa (ktorá nám, mimochodom, všetko toto spískala) na chvíľu bokom. Dévy nastoľujú vesmírnu spravodlivosť a preto im nemôžeme uniknúť.
Ako si tvoríme karmu?
Tri veci vytvárajú karmické reakcie:
- myslenie
- hovorenie
- konanie nášho fyzického tela.
Všetky tieto použitia slobodnej vôle roztáčajú kolesá osudu, ktorými sa k nám vracajú karmické reakcie (dobré i zlé).
Prvá možnosť je súčasne najsubtílnejšia – je to naše myslenie. Védy hovoria, že “všetko spočíva na prianí”. Naša myseľ je miesto, kde dochádza ku kontaktu s dévami. Počujú naše myšlienky a priania a reagujú na ne v reálnom čase. Inými slovami: priamo počujú, čo si myslíme alebo čo cítime. Takisto každá bunka nášho tela počuje, čo chceme, a patrične na to reaguje. O tomto by som mohla spievať ódy – keď som mala obdobie, že som si priala zomrieť, potešilo ma moje milované telíčko rakovinkou. Nebol na ňu dôvod – okrem môjho priania…
Preto by sme si mali dávať pozor na to, čo si prajeme a myslíme, čo sami k sebe v duchu hovoríme, keď si myslíme, že nás nikto nepočuje… Počujú nás! Nielen naše telo a dévy v našej hlave, ale aj niektorí citlivejší ľudia dokážu vycítiť, čo si o nich myslíte, a podľa toho sa začnú k vám správať. Ak teda budete o niekom predpokladať, že je “odporný ksicht”, začne sa správať ako odporný ksicht. Možno keby sme si boli spočiatku pomysleli, že je to fajn chlapík, mali by sme s ním celkom iné zážitky… Toto do mňa vtĺkli moji anjeli (a “vtĺkli” je to najsprávnejšie slovo 😦 ). Povedali, že mi vždy otrčia presne tú tvár, ktorú budem očakávať – no a tak ma naučili kontrolovať moje očakávania!
Druhá možnosť, ako si pokaziť karmu, spočíva v tom, čo hovoríme. Tieto veci spúšťajú do pohybu energie, ktoré sa potom zhmotňujú. Ak ohovárame iných, tak ich vlastne preklíname. Ak o niekom hovoríme pekne, žehnáme mu. Naším hovorením vytvárame trvalú predstavu o tom, kto sme, u ľudí okolo nás. Táto predstava ovplyvňuje našu budúcnosť. Slová niekedy možno vziať späť, ale niekedy vytvárajú nezvratné situácie s trvalými dôsledkami.
Posledný karmotvorný krok sú naše počiny. Počiny vedú k nezvratným dôsledkom. Pri myšlienkach a slovách ešte niekedy dokážeme situáciu napraviť, ale skutky sa nedajú vziať späť. Čokoľvek urobíme, pripisuje sa okamžite a nezmazateľne na naše karmické konto. A čokoľvek dnes dostávame, je výsledok nejakého nášho činu v minulosti (tejto alebo v inom živote). Môžeme nariekať, že je život k nám nespravodlivý, alebo výzvu prijmeme a snažíme sa situáciu vyriešiť znova – a kvalitnejšie ako predtým!
No a môžeme urobiť ešte jedno – keď nám dévy doručia náš “balíček karmy”, môžeme ho odmietnuť prijať. Čo myslíte, že sa stane? Doručia nám ho v budúcom živote…
Povedzme si to tak, ako to je – my, ľudské bytosti, sa proste učíme sériou pokusov a omylov.
Karma a smrť
Cyklus reinkarnácií, čiže opätovné zrodenie sa a smrť, sa nazývajú samsara. V tomto cykle dévy sprostredkujú všetky naše prechody.
Aby sme lepšie pochopili, ako smrť funguje, musíme sa bližšie pozrieť na ten gu(láš) – teda na komplex nášho tela a mysle. Podľa karmickej teórie máme v skutočnosti dve telá. Jedno je hmotné, fyzické, tvorené piatimi elementami: zemou, vodou, ohňom, vzduchom a priestorom, ktoré sa potom rozkladajú do nejakých 108 prvkov, ktoré dnes poznáme. Toto telo je naša reprezentácia v materiálnom svete a mnohí ľudia ho považujú za svoje skutočné “ja”.
V rámci tohto tela je nehmotná prikrývka pozostávajúca z mysle, inteligencie a pocitu vlastného ega. Je to to isté telo, kam sa presúvame v snoch, ktorým dosahujeme astrálnu projekciu a všetky tie pekné bosorácke schopnosti.
A zahrabaná pod týmito dvoma telami sa nachádza ešte jiva-atma, teda naša duša.
Hmotné i nehmotné telo sú len prikrývkou nášho skutočného ja. Hovorí sa, že fyzické telo je kabát, nehmotné telo je košeľa a to pod ním je naše skutočné ja. Teda keď snívame, je to akoby sme behali po vesmíre v nočnej košeli.
Tieto tri telá (hmotné, nehmotné a duša) sú od nášho narodenia navzájom prepojené. Hovorí sa, že čokoľvek život od života prežívame, je zakódované v našom nehmotnom tele. Mnohé z týchto zakódovaných vecí sa premietajú aj do nášho knotného/fyzického tela ako externý prejav vnútorných stavov.
Dévy vedia, že každá duša má v danom tele prisúdený určitý čas. Keď tento čas vyprší, dévy vyšlú svojich “zberačov”, aby nás odstránili z nášho fyzického tela. Tomuto zážitku hovoríme smrť. A pretože sme vo fyzickom svete tak veľmi zaujatí fyzickými vecami, väčšinou nás zberači musia doslova vytiahnuť z niečoho, čo práve ešte chceme urobiť. Podľa Véd dévy rozhodia sieť nad našimi nehmotnými telami a vytiahnu nás takto z hmotného tela. Potom nás prenesú do špeciálnej časti svojej ríše, ktorá je vyhradená smrti a znovuzrodeniu. Práve tu sa vedú záznamy o tom, ako vyzerá naše karmické konto a čo sme v tomto živote urobili (alebo aj neurobili).
Tento proces je pre väčšinu duší nesmierne dezorientujúci, pretože sú tak vášnivo zaujaté hmotným životom. Nasleduje obdobie prechodu, kedy sa telo zosnulého spáli alebo zahrabe, kedy ho pozostalí oplačú, až nakoniec zostane len vyblednutou spomienkou. Aj duša, odetá do svojej “nočnej košele” nehmotného tela, sa zatiaľ skľudní. A až nastane jej čas, vezmú ju do súdnej siene, kde Vesmírna Spravodlivosť posúdi celý ich posledný život a dozvedia sa, čo budú robiť v najbližšom živote.
Vo Védach túto úlohu preberá Yama Rádž, Pán Smrti a Súdu. On spravuje univerzálne zákony ritam. Pomáha mu Čitragupta, “súdny zapisovateľ”. Všetko, čo zapíše, sa zaznamenáva do obrovskej knižnice, ktorej sa hovorí akašické záznamy. (Akaša sa vzťahuje na element priestoru.) Všetky naše myšlienky, slová a skutky sa tu evidujú a zaznamenávajú vyššími bytosťami, ktoré dozerajú na náš dlhodobý spirituálny rozvoj.
V tomto okamihu sa preskúma nehmotné telo duše a vysvetlia sa jej jemné odtienky zákona príčiny a následku. Je to, akoby si duša prezrela v kine celý svoj život a niekto jej povysvetľoval, čo sa kde dialo a čo k čomu viedlo. Nejde o odsudzovanie, ale skôr o učenie sa. Dévy veľmi presne čítajú naše energetické telo a odkedy nie sme vo fyzickom tele, sme im vydaní napospas.
V poslednom kroku celého procesu sa duša dozvie, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Dozvie sa, čo bude musieť odpracovať, kto budú jej rodičia, do akého prostredia príde, aké pohlavie bude mať, aký typ tela a ostatné “drobnosti”.
Po tomto kroku je duša pripravená na znovyzrodenie do maternice. Ešte stále je to tá istá duša s tým istým nehmotným telom a plná spomienok na minulé životy, ale len čo sa narodí, všetko toto sa prepíše novým životom a bude to ležať potlačené niekde hlboko v podvedomí.
Štyri druhy karmy
Existujú štyri druhy karmy, ku ktorým vedú naše myšlienky, slová a skutky.
Prvý druh karmy sa nazýva prarabda, čo znamená “zrelé ovocie”. Ak je ovocie zrelé, spadne nám do ruky samo, ak je nezrelé, zostane na strome. Prvé zrelé ovocie, čo v živote dostávame, sú naše telá a s nimi naši rodičia a širšia rodina. V tom je aj genetický kód a všetky pre a proti, ktoré prichádzajú s danou kombináciou parametrov. Prarabda karma sa teda nazýva osud či zhmotnená karma. Je to tá časť reality, ktorú nedokážeme našou slobodnou vôľou zmeniť (aj keď Michael Jackson sa o to pokúšal).
Neskôr, keď sa rozhodnete mať deti, dostanete také, ako dévy rozhodnú. Nemôžete ich poslať späť. Takisto množstvo situácií z detstva je mimo našej kontroly – učitelia, škola, spolužiaci, vzťah našich rodičov, ich vek, akého sa dožijú, detské choroby a podobne. Všetko toto je prarabda karma.
Druhá karma je sanchitta (číta sa asi sančitta) alebo semiačko karmy obsiahnuté v našom nehmotnom tele. V tomto tele sú zapísané všetky minulé traumy, víťazstvá, zážitky, emócie, predsudky a množstvo programov, ktoré sme si nadobudli v minulých životoch a ktoré zbiehame, keď sa prepneme do režimu autopilota. Naše zvyklosti sú naša druhá košeľa – tá prvá je atma. Kým tieto staré vzorce správania nezmeníme, budeme robiť stále tie isté chyby dookola. Prichádzame teda ako predprogramovaní, ale súčasne preprogramovateľní.
Naše nehmotné telo je ako záhrada, v ktorej sú umiestnené semiačka našich terajších túžob, minulých prežitkov a zabehaných vzorcov správania. Tieto semiačka nemusia vyrásť do veľkosi baobabu, ak ich včas odstránime. Takže celý psychický rozvoj je zameraný vlastne na ovládnutie a preprogramovanie týchto programov, čiže sanchitta karma sa dá slobodnou vôľou meniť.
Tretí druh karmy je reakcia na naše súčasné skutky. Ak prarabda karma sú predurčené veci, ktoré nevieme odvrátiť, a sanchitta karma sú zárodky našich budúcich činov, táto karma, agama karma, sa vytvára našimi súčasnými činmi. Nie vždy konáme rozumne. Často uprednostňujeme vlastné, krátkodobé záujmy pred vyšším blahom, pričom poškodzujeme celý svet naokolo. (Napríklad vytíname prales. Púšťame do atmosféry exhaláty. Tvárime sa, že to nie my, to iní. Vyrábame si svoj benzín z kukurice, takže iní ľudia na svete nemajú čo jesť. Ahamkara, teda naše hmotné ego; otázka “čo v tom je pre mňa?” Pahltnosť.) Ako povedal Mahatma Gándhí: “Boh poskytol dostatok pre potreby všetkých. Neposkytol dostatok pre nenásytnosť všetkých.”
Aj u tohto typu karmy máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa inak. Niektoré naše rozhodnutia ovplyvnia priamo náš súčasný život, kým iné sa uložia na našom karmickom konte a nejaká zlomyseľná déva s mamuťou pamäťou nám ich v budúcom živote donesie priamo na náš prah…
Tajomstvo agama karmy spočíva v dvoch veciach. Prvá je: s čím sa spojíme, takí sa staneme. Stávame sa podobní tomu, čo máme radi. Takže veľmi reálne svoju budúcu karmu vytvárame priateľstvami a zväzkami, do ktorých vstupujeme v súčasnosti.
Druhé tajomstvo sa volá vrata, čo znamená “urobiť prísahu”. Pretože ľudia nekonajú čisto inštinktívne, musia sústavne robiť rozhodnutia v rôznych životných situáciách. Týmito rozhodnutiami definujeme seba a naše mantinely v danom živote. Máme na výber. Môžeme sa zozverštiť, môžeme ašpirovať na dévu, môžeme sa rozhodnúť, že chceme prejsť z materiálneho do transcendentálneho sveta. Je to na nás a na prísľuboch, aké robíme.
A zostal nám ešte jeden typ karmy, žiadna karma, kriyamana karma. Spomeňte si na staré a nové duše. Keď už ste stará duša, vaše záujmy začínajú ležať inde, nie v oblasti hmotného. Predstava odchodu vás napĺňa vzrušením. Proces konečného odchodu sa nazýva moksha (číta sa zrejme mokša). Duša sa vracia tam, odkiaľ prišla (alebo urobí iné rozhodnutie).
Kriyamana karmu si nahonobíme počas mnohých životov spirituálnym rastom. Táto karma sa odlišuje od ostatných tým, že sa nikdy nemôže vynulovať. Čo príde na karmické konto kriyamana karmy, to tam zostáva a pomaly sa život od života zúročuje. Všetky ostatné karmy sú dočasné reakcie na naše egocentrické skutky.
Dosť bolo o hmote – ako vyzerá transcendentálno?
Ako popisujú Védy transcendentálnu ríšu? Je to široká téme. Hlavne si pamätajme, že aj keď sa vrátime z hmotného sveta späť do transcendentálneho, zostaneme individuality a zostane nám možnosť voľby. Ale už nebudeme mať hmotné telo ani hmotné záujmy.
V transcendentálnom svete je mnoho miest, na ktoré môžeme ísť. Niektoré duše sa vrátia do transcendentálneho sveta s tým, že chcú splynúť s Najvyššou Bytosťou. Tieto duše idú do “neosobnej” časti transcendentálu, ktorá sa volá neosobný Brahman.
Iný výber uznáva, že Najvyššia Realita je súčasne Najvyššia Bytosť (nazývaná Bhagavan), s ktorou duša môže nadviazať milujúci vzťah. Na to sa však duša musí naučiť milovať absolútne čistým spôsobom, aby mohla vstúpiť do tejto osobnej časti transcendentálu. V tejto časi sa duše zapodievajú kreatívnymi, radostnými aktivitami nekalenými obmedzeniami, ktoré vytvárala hmota. Neexistuje tu vzťah založený na moci, len vzťah založený na vzájomnej láske.
Pretože naše duše v hmotnom svete zabudli, že existuje nejaký transcendentál, musíme sa nielen zbaviť hmoty, ale aj znovu aktivovať lásku a láskavosť v našej duši a obnoviť našu lásku k Bhagvanovi.
Voľba, kam chceme v transcendentáli ísť, je čiste na nás.
A pretože toto bola pre mňa hodne ťažká predstava, potrebovala som si ju zladiť s obrazom, ktorý o svete mám ja. Pre mňa Brahman je totožný s návratom do Voidu, kde sa staneme čistou energiou a strácame pocit individuality, kým naše spomienky a zážitky zo všetkých životov sa “točia” na akašickom disku. Castaneda by hovoril asi o Zdroji. Bhagavan potom pre mňa znamená vyššie dimenzie vrátane sveta anjelov. Castaneda by asi hovoril o tom, že sa zastavíme na úrovni “human mold”, teda na úrovni Boha tohto systému, a nejdeme ďalej k zdroju, z ktorého aj tento Boh vznikol. Ale tak, ako všetko iné – aj toto je len moja interpretácia!
Ja chcem z toho kola von!
Životom v hmotnom svete nás sprevádzajú štyri hlavné procesy: narodenie, choroba, staroba a smrť. Sú nevyhnutné, bolestivé a predstavujú naše prvotné životné problémy. A kým sa reinkarnujeme, dovtedy sa budú opakovať stále dokola.
Poďme však späť k nášmu “gulášu” – k hmote zvanej gu. Slovo gu sa nachádza aj v inom známom indickom slove: guru. Gu znamená hmota, ru znamená “odstraňovateľ”. Takže skutočný význam slova guru nie je “ten, kto hlása jediné a nespochybniteľné pravdy” (ako sa to rozšírilo na západe), ale “ten, kto vie, ako odstrániť naviazanie duše na hmotné vnímanie sveta a doviesť dušu späť k jej pôvodnej spirituálnej podstate”.
Ak zákony hmoty, ktoré pôsobia formou príčiny a následku, sa nazývajú ritam a ak ich porušenie vedie k smrti, teda mritam, potom “protiliek” na negatívne účinky karmy sa volá amritam. Niekedy sa tomú hovorí “nektár nesmrteľnosti”. Zaujímavosťou je, že už samotné slovo nektár sa skladá z nec, čo značí “smrť” a Tara, čo značí “tá, ktorá nás prenáša cez túto hranicu”. Myšlienka za tým je, že pomocou procesu inšpirovaného božskými zásadami dokážeme prerušiť karmický cyklus a vystúpiť z neho: spáliť zvyšky starej karmy a žiť spôsobom, pri ktorom naše terajšie skutky už nevytvárajú karmu do budúcnosti. Potom žijeme v stave kriyama karmy.
Potiaľto kniha. Zistila som, že po jej prečítaní som sa začala správať inak. Niekde v sebe nosím rozhodnutie ukončiť to týmto životom a mala som na to vymyslený už aj spôsob, ktorý sa inšpiroval Carlosom Castanedom a mojimi náhodnými skúsenosťami s puknutým energetickým kokónom. Jediné, čo som na to potrebovala, boli spomienky na výrazné minulé príkoria. Len čo na to anjeli došli, začali mi premazávať spomienky, takže “spálenie” mojej energie v jednom konečnom záverečnom výbuchu už nebolo možné. Začala som špekulovať, ako ďalej, a došla som na toto:
- potrebujeme si urobiť zoznam krívd
- potrebujeme zrekapitulovať svoje staré krivdy
- potrebujeme vyvážiť svoje čakry
- potrebujeme priebežne rekapitulovať zlé zážitky, aby sme nevytvárali novú “zlú karmu” (toto robím odvtedy nesmierne dôsledne a pomáha to, pretože sa cítim menej “zatiahnutá” do hmoty)
- potrebujeme sa zbaviť svojho ega (napríklad cez zmenu vnútorného monológu alebo zbavenie sa nádeje a strachu – k tomuto sa ešte vrátim podrobnejšie)
- potrebujeme zmeniť spôsob, akým reagujeme na dnešný svet (napr. cez afirmácie, tonglen, ktorému sa budem venovať niekedy nabudúce, alebo tou radou, ktorú dostal Carlos Castaneda od svojho učiteľa Dona Juana: robiť všetko, akoby to bola tá jediná vec na svete, na ktorej záleží, a pritom vedieť, že na nej vôbec nezáleží)
- potrebujeme prijať vyššie vedenie, ktoré nám pomôže poodstraňovať všetky ostatné bariéry (a nikdy sa ho nezabudnime spýtať, či je to najvyššie možné, s ktorým môžeme v danej etape nášho života pracovať).
A v budúcom živote vám poviem, či sa to podarilo alebo nie 😛 …
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor