Trénujeme svoje vnímanie

V obrázku sa skrýva 11 tvárí. Normálni ľudia vidia 4-6, vnímaví 8-10. Najlepší všetkých 11, schizofrenici a paranoici 12 a viac. A vy?

11faces.jpg 

Ja som zatiaľ “zaparkovala” u 10… Fajn, aspoň ešte som v “normále”!

Zdroj

67 thoughts on “Trénujeme svoje vnímanie

  1. Vidím tam 11 relatívne ľudských, 1 dosť bizarnú ľudskú , ďalej je tam hlava mačky (alebo tigra? 🙂 ) A tie ostatné xichtíky vyzerajú už dosť avantgardne – ako karnevalové masky- ale to sa už asi neráta do testu.
    Idem sa klepnúť gumeným kladivom po hlave – snáď sa to upraví 😀

    Páči sa mi

  2. Ahoj, ako sa tak na to pozeram, tak nachadzam stale nove tvare.. zastavila som sa u 13… Aspon clovek vie, na com je… schizofranicky paranoik… 😉

    Páči sa mi

  3. Ja som ich na prbvý pohľad našla 4 na druhý 7 a na tretí 11. Zaujímavý obrázok, ktovie či by ma to napadlo aj bez komentára hľadať v ňom tváre.

    Páči sa mi

  4. hmmm… no ja neviem ako vy ale podla mna je tam krásnych 14 tvárý… no jedna vyzerá ako majster joda z Hviezdnych vojen… ale neviem o tom že by osm bol schizáč alebo paranoik… no jednoznačne ma moja vnímavosť potešila, aj ked treba podotknúť, že som ich nezbadal hned všetky… 🙂

    Páči sa mi

  5. pardon za výraz ale no do riti… ved je ich tam 16.. fakt kto neverí nech napíše… kto vie či ešte niečo pribudne 🙂 ale teda samozrejme musíme si potom presne stanoviť čo si pod pojmom ,,tvár,, predstavujeme… či presné črty tváre alebo len obrysy…

    Páči sa mi

  6. no… takže ešte raz a snáď už naposledy… ak má človek dpbrú predstavivosť môže ic tam vidieť veľmi vela… samozrejme ked som sa pozeral dlhšie videl ich viac a viacmenej všade alebo len úlomky tvárý a tak… to už som ani nepočítal ale bolo to zhruba 20 no tu by som poprosil vaše komentáre… ale predsa len… o čo sa vlastne pokúšame… vidieť presne stanovené tvary alebo vidieť viac ako ostatní… vidieť tvár aj tam kde ostatní ju nevidia… takže by som nepovedal, že v týchto ,,kruhoch,, je dôležité stanovovať si nejaké presné charakteristiky slova ,,tvár,,… ale skôr osobné vnímanie a schopnosť metamorfózy tvarov a vytvorenie obrazu tváre v našom mozgu… no budem rád ak mi toto niekto vyvráti alebo aspon okomentuje… niesom neomylný ale takto to vnímam ja…

    Páči sa mi

  7. Vlk a všetci ostatní,

    to, čo tento obrázok trénuje, je videnie v širších súvislostiach – spájanie vecí, ktoré zdanlivo nesúvisia. Cesta energie potrebuje túto schopnosť kedy-tedy; cesta mágie ju potrebuje sústavne. Je jedno, koľko tam tých tvárí je – cvičenie nás učí vidieť známe veci ako niečo nové. Keď sa naučíme dávať do súvislosti zdanlivo nesúvisiace udalosti v našom živote, začíname postupne vidieť “plán hry”, ktorú s nami Život hrá – a odrazu začneme jasnejšie vnímať svoje poslanie, svoju karmu i príležitosti dostať sa zas o kúsok vyššie/ďalej!

    Páči sa mi

  8. Ďakujem, v podstate ste presnejšie zhrnuli môj názor a pohľad na vec… som rád… ale viete určite nie som jediný s veľmi dobrou predstavivosťou a obávam sa že to čo niekedy budem vidieť bude len výplodom mojej fantázie a nie energia… že to bude v podstate niečo ako paranoická predstava… nieje na to nejaké cvičenie ako zistiť či je to naozaj tá energia alebo iba moja predstava alebo proste to že to chcem vidieť a ked to nedokážem tak si to môj mozoček dotvorí… jeden pekný príklad je.. ľahnem si na chrbát a oči si dám do takého uhla aby sa mi v prižmúrenom oku rozkladali farby spektra a vznikol akýsi široký lúč svetla stále meniaci svoju vnútornp štruktúru svetelných nitiek a obrazcov… a ked sa pred tým sústredím na vnímanie a tak proste na energiu (vlastne sa uvádzam do stavu akéhosi stavu ,,otvorenosti,,) vidím v tej žiare rôzne tváre je to úžasné… prvýkrát asi pred pár dnami… bolo to úžasné… po okrajoch v indigovej farbe boli stále nemenné tváre také uplne malinké akoby len pozorovali… a v strede kde bolo svetlo uplne najbelšie sa mi začali ukazovať tváre zvierat vyzerali dosť hrozivo ale mne to prišlo nádherné… ako by to bola iba jedna tvár ktorá menila svoj vzhlad stále dookola… bolo to úžasné…

    Páči sa mi

  9. Vlk,

    slovo “paranoický” ma trochu pobavilo. Odkiaľ vieme, že ľudia, ktorých označujeme za “cvokov”, nie sú len citlivejší vo vnímaní a že veci, ktoré vidia a počujú, sú len výplodom ich fantázie? Ešte som sa s tou Cestou drakov veľmi ďaleko nedostala, ale v podstate bosorák má len svoj úsudok a odhodlanie pripustiť každú možnosť. Skúmaním možností zisťuje, čo vie použiť a čo nie. Ak ten ružový šupinatý had v modrofialových prúžkovaných trenkách, čo práve vylieza z kuchynského odpadu, mi na nič nie je a neohrozuje ma, beriem ho na vedomie a nerobím si starosti o svoju duševnú pohodu. Viem existovať aj vo svete, kde z kuchynského odpadu vyliezajú ružové šupinaté hady v modrofialových prúžkovaných trenkách. Možno sú, možno nie sú, beriem na vedomie, že ich vidím, ale pripisujem im len tú váhu, akú mi situácia umožňuje im pripísať. Ak ich uvidím aj nabudúce a zasa len v podobnej situácii, nič sa nedeje. Ak tú situáciu zle odhadnem, môže sa stať, že ten ružový šupinatý… atď. ma celkom neférovo zožerie. V tom je krása bosoráckej cesty – v každom okamihu stopercentne zodpovedáme sami za seba a za svoju reakciu na naše vnímanie. Ak to raz neodhadneme – nuž, game over; new game. Ak to odhadneme správne, next level. Proste: dôverujte si a preverujte svoje vnemy a úsudky. To je jediné, čo funguje.

    Čo sa týka techník, každý si ich tvorí sám buď z existujúcich, alebo experimentovaním. To, čo popisujete, mi vyzerá ako technika, ktorá vás rýchlo a spoľahlivo uvádza do ľahkého tranzu. Skúste s ňou pracovať – pýtať sa tých tvárí, hľadať v nich odpovede na otázky a podobne… Potrebujete zistiť, na čo vám táto konkrétna schopnosť je – a ak nie je, je to úžasná relaxácia, ale techniku pohybovania sa v priestore a čase si budete musieť ešte len vybudovať.

    Páči sa mi

  10. Veľmi pekne ďakujem, Helar, snáď vám nevadí že sa toľko pýtam, ale teda myslím, že nie… no mám ešte niečo.. ja si síce hovorím, že verím že svetelný kotón existuje a snažím sa ho vnímať… všade… v škole, doma, na ulici… snažím sa vnímať energie, ale zatial sa mi to nedarí… nejako si neviem zvýšiť citlivosť na tieto vnemy a bez toho sa asi moc dalej nedostanem… nedokázal som ani cítiť energiu pri čistení čakier… ako si túto citlivosť môžem zvyšovať??…

    Páči sa mi

  11. ale na dokončenie… teraz ma to napadlo… asi to bude celé v tom, že moje podvedomie tomu neverí…. vlastne celý život od mala až po koniec strednej (teraz som prvák na vysokej) som bol vedený k materialistickému pohladu na svet… žiadny Boh, žiadne víli ani škriatkovia ani duchovia… ale jednoducho svojimi hlbokými úvahami som dospel k záveru že počiatkom všetkého je energia a že aj my sme v podstate energia v telesnej schránke… preto som sa tomuto začal venovať… uvedomil som si čo všetko dokážem ak budem chcieť, že môžem byť omnoho lepší ako som, no už teraz potrebujem pomoc od niekoho skúsenejšieho… aby ma trochu usmernil a tak…

    Páči sa mi

  12. Vlk,

    všetko chce svoj čas. Ak máte materialistickú “žilku”, mám odporúčanie – čítajte o ezoterike, obklopujte sa ezoterickými predmetmi, venujte sa ezoterickým cvičeniam – a ten svet, čo si okolo seba urobíte, sa pomaly začne zhmotňovať a vaše vnímanie sa presunie do oblasti ezoteriky. Mne trvalo možno aj vyše roka, než som začala vidieť auru… A prišlo k tomu celkom náhodou. Jedine si dajte pozor, aby ste to dotiahli do konca, aby ste si na polceste nepovedali “zasa ďalšia hovadina”. Tieto veci existujú, je ich vidno a skôr či neskôr ich uvidíte aj vy. Bodka.

    Číňania hovoria: “energia nasleduje pozornosť”. Na čo sa budete sústreďovať, tam pôjde všetka vaša energia. Keď sa budete sústreďovať na vnímanie nefyzických energií, keď budete presvedčený, že to chce len čas, váš organizmus si vybuduje cesty, ako vám ich “ukázať”. Niektorí ľudia ich budú vidieť. Iní ich budú cítiť rukami alebo vnútrom, Iní ich môžu počuť, chutnať a tak ďalej. Organizmus vám vytvorí taký kanál na vnímanie energií, ktorý bude pre vás najprirodzenejší. Potrebujete na to len dve veci – očakávať, že to urobí, a sústavne mu vytvárať príležitosti (napríklad cez cvičenie), aby to mohol urobiť. Pokiaľ chcete zvoliť “rýchlu” cestu, skúste si nechať otvoriť reiki kanál nejakým reiki majstrom. Nie je to tá energia, ktorú chcete dosiahnuť (reiki je len “prepožičaná” energia), ale pri otváraní kanálu pocítite, ako sa vám pohybuje nadol chrbtom – a ak ste dovtedy neverili, tak uveríte.

    Páči sa mi

  13. Ahoj Helar, veľmi pekne ďakujem. Viete, venujem sa tomu naozaj len krátko, ako ste mi napísali chce to vážne iba čas… verím tomu dnes som sa tretí krát trochu dostal do tranzu.. (ako som vám písal o tom že vo svetle slnečných lúčov rozložených na očnej šošovke vidím tváre) dnes som sa snažil ešte viac… videl som už aj celé postavy s akýmsi dejovím prepojením… hýbali sa (jeden stál a bičoval klačiaceho.. medzi tým okolo prešla žena…) pýtal som sa tvárý okolo čo sa deje.. a tak nejako pocitovo som dostal najavo že je to niečo čo sa odohralo v minulosti… že ja som ten ktorý bičuje… ako ste povedali nechal som sa unášať okamžitým prúdom odpovedí a pocitov pýtal som sa… potom som videl z celého svetla len jednu tvár.. chcela mi niečo povedať.. otvárala ústa.. no nič som nepočul… ale ked som sa pýtal čo mám spraviť alebo niečo v tom zmysle počul som vytrvaj vydrž… no cítil som že to su hlasy môjho podvedomia… dúfam že vás toto neotravuje… ale nechcem spraviť nejakú chybu.. a možno práve to je chyba že sa bojím že spravím chybu.. no rád by som počul váš názor na to čo sa deje aspon kým sa do toho trochu viac dostanem… pretože vzhladom na to že som sa tomu nikdy nijako moc nevenoval a zrazu vidím vo svetle postavy ktoré sa dokonca hýbu a sú dejovo prepojené je dosť nezvyčajné… a ešte jedna vec… dnes som sa snažil porozprávať so zvieratkami… zistil som že na to sa musím tiež uviesť do určitého vnútorného stavu kedy moja vedomá mysel akoby padala dole a dole až vpadne do podvedomia… čiastočne sa mi to podarilo ale vždy iba na okamih… uvidím za mesiac… no ked sa mi nedarilo kecať so zvieratkami tak som sa pokúsil vyčistiť si čakry… to neviem prečo ale išlo to lepšie vždy ked som bol rukou nad čakrou cítil som to a ked som si ich vyčistil tak som to cítil relatívne dosť intenzívne… no koreňová čakra a korunná sú voči ostatným otočené o 90 stupňov… no koreňovú som ,,cítil,, vtedy ked som mal ruku nad bázou chrbtice (nad kostrčou)… tak neviem čo som to cítil alebo či si pri čistení môžem takto čakry aj nejako pootočiť alebo čo…
    Vopred veľmi pekne ďakujem…

    Páči sa mi

  14. Vlk,

    vaše najbližšie spojenie s Univerzálnou Energiou ide cez vaše podvedomie – takže pokojne sa môže stať, že máte pocit, že si niečo nahovárate. To preto, lebo Univerzálna Energia komunikuje cez obrazy a myšlienky, ktoré máte v svojej hlave. Preto niekedy máme problém presne porozumieť príkazu, ktorý dostávame – týka sa oblasti, v ktorej ešte nemáme dostatok skúseností, a tak ho dostávame cez obrazy, ktoré túto situáciu len čiastočne vyjadrujú.

    Keď som sa začala zapodievať reiki, zistila som, že liečitelia reiki (teda aspoň tí, od ktorých sa učím) hovoria, že na prednej strane tela je vstup energie do čakier a na zadnej strane tela je “výstup”. Potvrdzuje to aj moja skúsenosť počas otvárania reiki kanálu. A máte pravdu, prvá a siedma čakra sú orientované zvisle: pri koreňovej vstupuje energia do tela odspodu a pri korunnej zvrchu – ale výstup pravdepodobne bude dozadu ako u ostatných čakier.

    Páči sa mi

  15. Kdesi som čítal, že pri narodení sú všetky čakry orientované zvisle. Mne to pripadá tak, ako keby sme si ako deti uvedomovali to, čo tvrdia šamani -že tento svet je stredný. Oni rozdelili svet na 3 základné časti: horný, stredný a dolný. Šamanský “strom sveta” má korene v dolnom svete, korunu v hornom, a kmeň prechádza stredným, kde žije naše telo. Naša chrbtica je paralelou k tomuto kmeňu, cez nás prúdi energia medzi horným a dolným svetom. Potom, ako rastieme, sa okrem korunnej a koreňovej všetky ostatné pretočia vodorovne, pretože prestávame vnímať horný a dolný svet, a sústredíme sa takmer výhradne na tento “stredný” svet, na veci okolo nás, ostatných ľudí, svoje ego a boj o energiu (moc). Takže sa svojím spôsobom izolujeme v ilúzii, vlastne pavučine ilúzií, ktorými nás naše ego, dychtiace po moci, opriadlo.
    Ja osobne vnímam podvedomie ako moje vyššie ja, pretože to je tá moja časť, ktorá je schopná komunikovať s dušou, teda so mnou ako celkom. Háčik je len v tom, že vo vedomí sedí ego, a informácie sprostredkované podvedomím cenzúruje, pretože niektoré ohrozujú jeho pozíciu neobmedzeného vládcu. Myslím si, že rozdiel medzi informáciami od ega a duše je v tom, že duša (cez podvedomie) oznámi holú informáciu (ber -neber, tvoja vec), no ego informácie balí do pavučín dôkazov (chce, aby sme tomu verili). Duša totiž, ako súčasť celku, má prístup k celému vedeniu, a teda pozná pravdu, zatiaľ čo ego sa izoluje.
    Ale napríklad v noci, keď vedomie a teda aj ego spí, žezlo preberá podvedomie, a sprostredkováva nám informácie “z hora”. Cena za to je však vysoký stupeň iracionality -vedomie spí (preto informáciám v snoch veľmi často chýbajú logické súvislosti, čo komplikuje zrozumiteľnosť). Cez deň nemôže, pretože ho ego prekričí. Ak sa ale naučíme ego umlčať, alebo aspoň stíšiť (ideálny stav by asi bol rovnováha medzi vedomím a podvedomím), získali by sme prístup k zdroju informácií bez straty analytického myslenia.

    Páči sa mi

  16. zaujímavý pohlad a myslím si v podstate to isté… snažím sa umlčař svoje ego, no ešte asi potrvá… ale treba si verit a snazit sa… raz to príde…

    Páči sa mi

  17. Vlk,
    snahu o umlčanie (dúfam, že si nemal na mysli odhodenie ega, pretože ono je životne dôležité pre naše fungovanie v hmotnom svete -ego je len nástroj, ako aj kladivo. Len to “kladivo nesmie vládnuť) ega beriem ako násilie, ktoré plodí zase len násilie. Skôr by som navrhoval snahu o transformáciu ega zo základnej úrovne (ja -statické), kde ego napĺňa len svoje ciele, na úroveň vyššiu ( ja som -dynamické), kde už napĺňa svoje ciele s ohľadom na univerzum, takže už nie je bezohľadné. Tým vlastne dostávam do rovnováhy vedomie a podvedomie, a to ako súčasť duše, teda mňa ako celku. V tom momente ego prestáva byť vládcom, a stáva sa spolupracovníkom.

    Páči sa mi

  18. krejzy,
    no asi na tom niečo bude teda určite ano.. no ja na to dochádzam postupne… venujem sa tomuto tu asi 2 týždne… ale robím vcelku pokroky.. budem nad tým určite uvažovať… pokúsim sa to pochopiť, ale to musím ja… ale díky za myšlienku…

    Páči sa mi

  19. Helar,
    nebudem obkecavat… robil som si cvičenie na obnovenie ,,energetického dvojníka,, to ma vcelku ,,prebralo,, do stavu vhodného na meditáciu a tak… potom som si chcel čistiť čakry… už pred tým ked som si ich chcel čistiť tak som niečo cítil ked som rukou prechádzal nad svojim telom a vždy to bolo najsilnejšie ked som prechádzal nad čakramy… no tentokrát fuuu opíšem to… položil som roztiahnutú dlan tesne nad sakrálnu čakru… (pár cm pod pupok… ak to je sakrálna…) precítil som to energetické apojenie mojej dlane a tejto čakry… proste som tam cítil nejaké prepojenie… ked som začal ruku dvíhať smerom hore cítil som ako by sa tá energia ťahala za mojou rukou ale nie len ako pocit… to bolo silné ked som si to vyskúšal na všetkých čakrách vrátil som sa znova k sakrálnej.. a začal som naťahovať… no bolo to akoby som zo seba vysával energiu… ak som sa nejako fyzicky nesnažil, že som proste začal mierne dýchať a takto isto som chcel aj popri ,,ťahaní,, energie tak už to nešlo… ked som sa svojou vedomou myslou nesnažil dvíhať brušnú dutinu tak sa nedvíhla a aj ked tak som cítil vnútry prázdno… hmmm bolo to asi ako keby som zobral gumenú loptu a spravil do nej dieru do diery strčil hadičku a začal vysávať vzduch… proste moje éterické telo začalo byť vyťahované asi tak by som to opísal… ked som sa velmi sustredil tak som to cítil až v krku ako sa to zo mna vyťahuje.. ked som si to uvedomil že ja sa len nehrám s nejakou energiou ale že zo seba vyťahujem (teraz ma to tak napadlo, že to kludne mohol byť eterický dvojník) tak som sa snažil vrátiť ho naspeť ale kedykolvek som sa dlanami priblizil k bruchu sítil som to prepojenie a musel som sa snažiť to nejako ja neviem zastaviť alebo čo… neviem či by som sa s tým mal hrať.. ale vtedy som nevedel čo sa deje iba som cítil energiu a zrazu som ju naťahoval a potom vycuciaval zo seba a ked som vrátil ruky k telu tak aj energia s nimi sa vrátila… aj teraz to cítim ked položím dlan na brucho tak je to fajn ak ju mám od tela tak to cítim ako je natiahnutá.. neviem či je to dobre nehcem si ublížiť preto vás žiadam o čo najrychlejšiu odpoveď… naozaj to už nebola sranda… aspon to na mna tak pôsobilo možno sa nemám čoho báť, ale bojím sa neviem čo to bolo… ked som si začal naťahovať energiu alebo čo to bolo nad tretím okom, tak som cítil ako mi s nou odchádza akoby časť vedomia… tento krát našťastie som necítil nič ako že by som z tej energie mohol odkrojiť alebo tak… ale možno by som aj mal.. neviem no nechcem s tým nič robiť pokial mi nepoviete že čo to bolo alebo kým to nezistím… (a začínam vidieť auru…) a vlastne som s akoby dostával do stavu že ked som sa potom chcel ešte aspon tak narýchlo pokecať so zvieratkami tak som si predstavil akoby velmi zahmlený zmysel všetkého môjho eterického vnútra ako jednu schránkua a mal som pocit že všetky zvieratká maju poradu alebo že si ich nemusim predstaviť pojednom ale že ich uvidim všetky a že keby som chcel tak si sformujem svoje vnutro ale ešte som to nevidel čisto.. taký pocit že by som sa mohol sám zo seba vytiahnuť… no ešte si nemyslím že som na to pripravený no nechcem sa toho báť..

    Páči sa mi

  20. …no nech sa k tomu vyjadrím ešte raz… neviem síce vôbec čo som to so sebou spravil, ale ked som s tým včera skončil išiel som von a zavolal som kamarátke nech mi trochu povie že čo sa to vlastne stalo.. ona že sa nemusím ničoho báť… tak som sa trochu ukludnil a započúval som sa sám do seba a vnútorný hlas mi hovoril nech idem do klubu… normálne tam nechodím nemal som to tam moc rád… ešte stále som sa triasol… vošiel som dnu a začal som pozorovať… videl som rôznesvetlá, ľudí… ale bolo to akoby som tam ani nebol… akoby som to všetko iba pozoroval… potom som sa usmial ani neviem prečo… no všetko sa mi začalo zdať také krásne neskutočne nádherné až som to nechápal ale nebránil som sa tomu… potom som zazrel celkovú atmosféru kde sa všetci smiali a bavili sa a zrazu som sa začas smiať aj ja ale nie pre to že by som chcel… ale cítil som to tú radosť… a všetko bolo stále také nádherné dokonca aj tá hudba z ktorej mi niekedy bývalo dokonca až trochu zle… tešil som sa ako malý chlapec a smial a smial a smial… uvedomil som si že som vlastne nikoho nesudil ani nehodnotil len som hladal úsmevy a smial som sa s nimi… no a tak som si vtedy uvedomil že možno to čo som zo seba ťahal nebol môj dvojník, možno to bola tá negatívna energia, ktorou je zaplnené moje vnútro… a možno som dvojníka len prebral k životu… že osm ho trochu ponaťahoval a tak.. a ešte jedna možnosť… že ked som robil to isté s hlavou že som z nej ,,vyťahoval,, energiu alebo čo ja viem čo to bolo… tak som si trochu pootvoril inú možnosť vnímania… a tie pocity ktoré somdokázal vnímať ma naplnili energiou ktorá nahradila tú ktorú som zo seba vytiahol… ale neviem…
    viete, neviem čo by sa stalo keby som to zo seba vytiahol… lebo ono sa to bránilo a nechcelo sa ma to pustiť… no neviem či by sa mi etericky dvojník bránil ppustiť sa… no neviem či to mohlo byť niečo ako čistenie čakier.. lebo to bolo popisované uplne inak… totižto ja ich necítim…teda ten ich točivý pohyb… (asi) proste s nimi som nič nedokázal spraviť… a možno te je iba nejaký môj spôsob… ako si tak všímam tak postupne ako sa nechávam viesť intuíciou tak zisťujem, že sa mi začínajú vynárať akoby moje vlastné spôsoby práce samého so sebou… zvieratká, toto s enegriou, ten taký ,,svetelný,, tranz… a možno ešte niečo o čom ešte sám neviem… ked sa niečo tak stane tak premýšlam čo sa stalo a potom mi to nejako dojde… no ale teraz ma tak napadlo… pravdepodobne su rôzne typy ludí… ked som sa rozprával s karátkou tak mi povedala, že ked prvý krát vošla do prednáškovej haly videla tam samú smrť a potom povedala že ja som bol aniel… tak nie že by som sa tým chcel chváliť alebo tak hej… ale nemôže sa stať že niekto by mal nejako inak poprehadzované nejaké energetické centrá a čakry alebo tak… alebo ten točivý pohyb ešte nevnímam??…hmmm no ved uvidím… ale moja zvedavosť mi hovorí aby som to čo som zo seba vyťahoval zo seba aj vytiahol uplne… a potom sa uvidí.. ale nechcem sa s tým hrať…

    Páči sa mi

  21. vlk,
    ego je naša súčasť, ktorá sa formuje ešte pred narodením, no počas detsva sa s ním stotožňujeme (ten, koho vidím v zrkadle som ja, keď sa udriem, ten, koho to bolí, som ja…), teda podlieham ilúzii, že to som ja. Lenže stále je to len moja súčasť, dokonca len súčasť môjho tela, môj nástroj, aby moje telo mohlo fungovať v hmotnom svete. Čím viac sa stotožním, tým väčšiu moc nado mnou má. Je pritom ale dôležité, lebo telo bez ega neprežije, nevedel by som, že potrebujem jesť, piť, spať… Pretože ego je vlastne chcem. Myslím si, že keď človek zomrie, ego končí, zomrie spolu s telom, na ktoré je viazané, už nebude potrebné.
    Duša, teda ja ako celok, ego potrebuje iba v prípade, že potrebuje prežiť skúsenosť v hmotnom svete. Lenže práve to sme sa rozhodli prežiť.
    Preto hovorím, že nie zbaviť sa ega, ale transformovať ho z pána na pomocníka a radcu.
    PS: tiež sa len učím, prezentujem tu len svoj názor, takže neber to ako isto istú pravdu (Premysli si to, ak ti to pripadá toho hodné, a vytvor si na to svoj vlastný názor. Niektoré myšlienky som prevzal z východného mysticizmu, niektoré sú moja vlastná úvaha a skúsenosť). Myslím si, že sa mi podarilo ego transformovať, ale čo ak nie, čo ak sa mýlim? Čo ak je to len ďalšia ilúzia, veď ego je majster vo vytváraní ilúzií. Túto možnosť vždy pripúšťam, nie som majstrr, iba žiak.

    Páči sa mi

  22. krejzy,
    aha.. už tomu pomali rozumiem viac.. díky…takže ego niesom ja, ale je to súčať mna… tak ako moje energetické telo a kotviaci bod to moje zvieratko vo mne… to všetko som ja.. no asi mi to začína dochádzať… no ved hej aj sa možno mýlim ale časom na to prídeme.. ked sa budeme snažiť porozumieť jeden druhého aj to mi pomali stále viac dochádza… ahoj

    Páči sa mi

  23. Helar,
    myslíte že by osm sa mal pokúsiť to niečo zo seba vytiahnuť??… myslíte že by samôj eterický dvojník vzpieral… alebo to bol možn omôj sebaobraz a súčasné vnímanie reality ktoré sa vzpiera vijsť zo mna von.. no ja viem že keby osm velmi chcel dokázal by som to zo seba vytiahnuť… možno nie na stálo ale ak by osm to robil každý den… no chcem počuť váš názor ako skusenejšej… pretože ak by som svet vnímal tak ako včera večer asi tú pol hodinu alebo hodinu… mohol by som byť aj v pekle a bolo by mi asi dobre… všetci aj tí moji najväčší ,,nepriatelia,, (pretože bosorák nemá nepriateľou ale iba ludí s odlišným názorom… 🙂 ) zrazu som ich chcel objať… ale neviem čo som to vyťahoval… no verím že keby osm trochu chcel tak to zo seba na x-tý krát dokázal vytiahnuť…

    Páči sa mi

  24. zdravím všetkých… ked už som tu začal rozoberať tu problematiku o tom mojom ,,odsávaní energie,, považujem za vhodné dopísať zbitok teda mlju dnešnajšú skúsenosť…. nevedel som čo som to zo seba ťahal.. dnes mi to nedalo a aj napriek tomu že som nevedel presne do čoho idem tak som sa do toho pustil… skoncentroval som sa a začal som tú energiu zo seba ťahať… no zistenie z toho vyplívajúce bolo vcelku zaujímavé.. zistil som že som vlastne zo seba vyťahoval proste moju vnútornú energiu, ktorá pomáha správnej funkcii orgánov… ked som sa potom postavil a prešiel pár krokov zdalo sa mi že mi každu chvilu môže prestať pracovať srdcová chlopna, videl som značne rozostrene ak som sa dostatočne nesustredil na zaostrenie, začalo ma bolieť hrdlo a zdalo sa mi že mi začína chradnúť žaludok… nedokázal som si tu energiu vrátiť späť.. no možno to znie trochu strašidelne vyplíva z toho predsa len pár užitočných zistení… že nemám byť hlúpy a robiť to o čom viem moc málo, ale na druhej strane som zistil že s tou energiou vo mne dokážem pracovať, síce nie tak ako by som chcel ale ide to a bude sa to zlepšovať… musí sa… no ale tá energia sa nakoniec po relatívne krátkom čase (cca 5 hodín vcelku )… no teraz žiadam vás ,,spolubojovníci,, za osvietenie o radu… je jasné že ked si teda energiu dokážem v takomto velkom množstve odobrať tak sa to musí dať aj naopak.. ale ako na to… lebo by to mohlo byť niečo ako vlastne vedomé a cielene branie energie z éteru… a ak by som ju bral z éteru tak silno ako sám zo seba tak by som sa mohol liečiť a teda nie len seba ale aj iných… aspon teda by to bol dobrý začiatok… 🙂 ale nechcem predbiehať udalosti… preto najprv… ako si môžem čistiť čakry? zaital neviem nedarí sa mi to… neviem ako na to aj ked mám nejaké asi dva návody ako na to stále to nejako necítim… a teraz sa trochu aj obávam položiť si pravú ruku nad hrudník… lebo ak sa začnem viac sustrediť mohla by tá ruka začať sať energiu zo mna… tak asi toko k tomu

    Páči sa mi

  25. Krejzy a Vlk,

    nemala som čas čítať komentáre veľmi podrobne a tak sa ospravedlňujem, ak sa vyjadrujem k niečomu, čo ste už vyriešili 😛 … Mám problém s tým “egom”. Hneď na začiatok – nie som filozof ani psychológ, nepoznám ich definície ega a preto by som si “ego” chcela zadefinovať po svojom, po “pragmaticky” 😛 . Podľa mňa je ego to, s čím sa identifikujeme na tomto svete – súhrn našich schopností (v tom aj typu) a skúseností ako “objektívnych” prvkov a hodnôt, postojov a z nich vyplývajúcich “autopilotov”, čo sú už naše interpretácie schopností a skúseností. Problém s týmto egom nie je, že ho máme – problém je, že sa s ním identifikujeme. Pretože v mnohých prípadoch sme sa v živote nedostali do situácií, kde by sme mohli prejaviť niektoré naše schopnosti – a tak o nich nevieme. Alebo sme prejavovali naše schopnosti v nevhodných situáciách a to nás viedlo ku komplexom a falošnej predstave o sebe samom, ale aj o okolitom svete. Ego reaguje na okolitý svet rôzne. Niektoré si povie “ja som OK a svet je tiež OK” a potom ide a uskutočňuje svoje predstavy s využitím toho, čo svet umožňuje. Iné si povie “ja som OK, ale svet nie je OK” a potom ide a pokúsi sa mu vnútiť svoju predstavu. Iné zasa povie “ja nie som OK, ale svet je OK” a potom sa mu pokúsi prispôsobiť, prípadne si vybuduje masku, aby nikto nezistil, že “nie je OK”. No a potom je tu ešte jedno ego, ktoré si povie “ja nie som OK a ani svet nie je OK” a hodí sa na drogy, alkohol alebo iné sebapoškodzujúce prejavy.

    Toľko teória (myslím, že sa volá transakčná analýza, ale ruku by som do ohňa za to nedala). A teraz si predstavte, že sa identifikujete so svojím egom, teda že si zvolíte jednu z týchto reakcií. Pokiaľ to nie je obojstranné OK, máte ako bosorák problém – vaša energia sa zameriava na 1. potvrdzovanie doterajšieho modelu sveta a 2. zmenu smerom, ktorým by ste ho chceli mať. Nepohybujete sa v reáli, ale len v tej časti sveta, ktorú vám ego zviditeľňuje.

    Ako sa však chcete vrátiť späť do stavu, kde ste prepojení so všetkým navôkol, ak sa identifikujete so svojím egom? Nezabudnite – ego v mojom vnímaní je len prejav istých vašich schopností v istých životných situáciách. Preto som presvedčená, že toto ego treba umlčať. Je to vždy jednoduchšie ako snažiť sa zmeniť svoje vnímanie toho, kto je a kto nie je OK – pretože toto sa zakladá na minulých skúsenostiach a tie nedokážeme zmeniť, pokiaľ neumlčíme ego… A že je to násilný prejav? Každá kontrola je násilná – aj kontrola vylučovania… a predsa vedie k výborným výsledkom 😛

    A teraz Vlk sólo,

    keď ste popisovali “manipuláciu” s čakrami, napadlo ma jedno – že čakra sa správala, akoby od vás bola požadovala prísun energie. Možno je to len tým, že momentálne som sa zapodievala reiki a tak ju vidím za všetkým, ale možno je to tak, že máte vysielacie čakry v dlaniach uvoľnené a tak dochádza k prepojeniu medzi nimi a hlavnými čakrami.

    Páči sa mi

  26. Hellar,
    veľmi pekne ďakujem…
    no síce tomu s egom a intuíciou a emóciami ešte 100% nerozumiem ale tomu čomu som nerozumel pred dvoma týždnami teraz rozumiem… takže to chce len čas
    ale inak to s tým egom… máte pravdu… včera som na to prišiel… len teda poprosím vás o potvrdenie alebo vyvrátenie mojej teórie:
    Zbaviť sa pocitu vlastnej dôležitosti… ked sa snažíš aby ťa nieketo pochopil nieje to naškodu pokiaľ ťa pochopiť chce a dá ti to najavo… pretože pri tom ako mu to vysvetluješ rozmýšlaš o sebe a hovoríš o sebe a svojom vnímaní… ale to nikoho zaujímať nemusí… ak to hovoríš stále a bez toho aby to od teba niekto vyžadoval, tak to robíš kôli tomu že chceš aby ťa všeci pochopili… a to znamená že máš pocit vlastnej dôležitosti, dôležitosti svojich názorov a právd a pohladov… čiže pocit dôležitosti samého seba… a potom sa stáva že nepočúvaš ostatných a snažíš sa aj ked nechcene konfrontovať ich názor so svojim, ale nie preto aby si mal väčší prehlad a možnosť pozmnenia svojho názoru ale preto lebo si chceš ten svoj názor iba potvrdiť… potvrdiť si aký si super a ako všetkému rozumieš… no ak potlačíš ten pocit ked chceš aby ťa všetci pochopili a budeš sa snažiť pochopiť a nebudeš nikomu trepať o sebe a svojom vnímaní sveta bez toho aby ťa o to požiadal tak tým umlčíš hlas svojho ega a budeš môcť rásť vďaka myšlienkam niekoho iného ktoré si potom v hlave porovnáš so svojimi…. včera mi kamarátka povedala že som zahladený moc do seba a má pravdu… asi… 🙂

    Páči sa mi

  27. Vlk,

    tak idem na to (pokiaľ to zvládnem 😛 ):

    Zbaviť sa pocitu vlastnej dôležitosti… ked sa snažíš aby ťa nieketo pochopil nieje to naškodu pokiaľ ťa pochopiť chce a dá ti to najavo… pretože pri tom ako mu to vysvetluješ rozmýšlaš o sebe a hovoríš o sebe a svojom vnímaní…
    Otázka je, čo je cieľom komunikácie. Ak to, aby som si premyslel veci, tak to funguje výborne. Podstatné je však nevnucovať svoju predstavu tomu druhému, nepovažovať ju za automaticky správnejšiu, ale len za jeden z možných pohľadov na vec… Neurolingvistické programovanie hovorí, že každý z nás vidí realitu rovnako platne, ale vždy len zo svojho vlastného uhľa pohľadu… Čiže ja tomu druhému nevysvetľujem realitu, ale len svoj uhol pohľadu – a on sa môže rozhodnúť, či ho prijme za svoj alebo nie. Ak sa vzpiera prijať ho, znamená to, že môj uhol pohľadu ohrozuje nejaké jemu drahé presvedčenie, ktoré momentálne nie je schopný alebo ochotný meniť. A ja to musím akceptovať a nie rozčuľovať sa, čo za truľa to mám pred sebou…

    ak to hovoríš stále a bez toho aby to od teba niekto vyžadoval, tak to robíš kôli tomu že chceš aby ťa všeci pochopili… a to znamená že máš pocit vlastnej dôležitosti, dôležitosti svojich názorov a právd a pohladov… čiže pocit dôležitosti samého seba…
    Výborný ťah, nie však nutne 100%-ný… Niekedy musíte svoje omieľať donekonečna, ak chcete, aby iní začali uvažovať o tom, čo im hovoríte. Obvykle to rozpoznáte podľa reči tela – ak sa aj naďalej “zatvárajú”, odvracajú a najú problém pozrieť vám do očí, hoďte ich cez palubu. Nezodpovedáte za to, že iní pochopia. Zodpovedáte za to, že ste im dali šancu pochopiť. Čo z tej šance urobia oni, je na nich. Nikto z nás nie je Mesiáš – na to je realita príliš mnohovrstvová, aby jediný človek mal jediný správny názor! Čiže na 99% máte pravdu a siahodlhé tirády na tú istú témy sú prejavom potreby presadiť svoje, teda sebadôležitosti. V tom zvyšnom 1% ide o snahu rozšíriť pohľad toho druhého, pretože v ňom vnímate kapacitu, ktorú on sám v sebe nevníma.

    … a potom sa stáva že nepočúvaš ostatných a snažíš sa aj ked nechcene konfrontovať ich názor so svojim, ale nie preto aby si mal väčší prehlad a možnosť pozmenenia svojho názoru ale preto lebo si chceš ten svoj názor iba potvrdiť… potvrdiť si aký si super a ako všetkému rozumieš…
    Áno, toto je 100% sebadôležitosť – úhlavný nepriateľ každého bosoráka!

    …no ak potlačíš ten pocit ked chceš aby ťa všetci pochopili a budeš sa snažiť pochopiť a nebudeš nikomu trepať o sebe a svojom vnímaní sveta bez toho aby ťa o to požiadal tak tým umlčíš hlas svojho ega a budeš môcť rásť vďaka myšlienkam niekoho iného ktoré si potom v hlave porovnáš so svojimi….
    Akurát by som to nespájala tak nekompromisne so slovom “požiadať”. Niekedy, keď vidíme realitu lepšie ako iní, máme potrebu ich na to upozorniť. Ale ak nechcú počuť, nemáme povinnosť zmeniť ich vnímanie. Niektorí ľudia sa poučia len na vlastnej koži.

    …včera mi kamarátka povedala že som zahladený moc do seba a má pravdu… asi…Hovorí sa tomu “sebaspytovanie” 😛 a je to predpoklad každého “draka”. Ak nemáte schopnosť zaoberať sa svojím vnútrom, nikdy sa nedozviete o tom, ako funguje vnútro časti ľudstva – a tak sa nedozviete o tom, ako “tikajú” tí druhí a prečo tak “tikajú”. Dôležité je nezastaviť sa u sebaspytovania, ale ísť ďalej a snažiť sa cez seba pochopiť zvyšok sveta – a tam, myslím, máte namierené – a dosť nekompromisne 😛 …

    Páči sa mi

  28. Helar ďakujem,
    ešte než začnem…hmm nie že by som chcel byť neslušný alebo tak (ale vlastne čo je to neslušnosť?? 🙂 ) ale viete je mi prirodzenejšie tykať si s luďmi, na veku predsa nezáleží a to že si vás vážim predsa nemusím dokazovať vykaním… je to ,,fraška,, vytvorená spoločnosťou.. a stráca svoj pôvodný význam… často sa používa velmi pokritecky… a to sa mi nepáči… takže ak by ste boli za a všetci ostatní rád by som vám tykal…
    ďakujem velmi pekne… toto o čom sme si teraz písali je veľmi krehká záležitosť… v zmysle, že napr. ja mám velký dar reči.. a ked začnem rozprávať o niečom a som zanietený tak rozprávam… popritom uvažujem a dochádzam na množstvo rôznych vecí… a ten komu to rozprávam sedí a počúva ako na prednáške ale ja tak vydržím premýšlať a zároven rozprávať dlhé hodiny zväčša ked niekomu niečo hovorím tak to trvá asi hodinu a pol až dve.. a to som mu povedal iba o úzkom okruhu toho čo som chcel….
    takže asi tak… no s tým sebaspytovaním… to sebaspytovanie ma priviedlo na cestu draka… uvažovanie o tom čo je najsprávnejšie pre mna a moju ,,slobodu,, no uvedomil som si včera že niekedy netreba až tak moc premýšlať pretože ja ked premýšlam sa potom sústredím iba na to jedno až estrémne a žiadny extrém nieje dobrý, no ako mi povedala kamarátka velmi rýchlo dochádzam na podstatu vecí a učím sa z vlastného premýšlania a potom ked za niekym prídem tak jediné o čom mu môžem rozprávať je toto… pretože nad ničím iným neuvažujem.. potom moje slová všetkým prídu ťažko filozofické a majú problém stíhať mi s chápaním a aj keby možno chceli porozumieť tak sa to asi ani moc nedá… no niekedy ludia proste chcú vypnúť a nepočúvať tieto ťažko filozofické úvahy ktoré sami o sebe nič neznamenajú, no mna priviedli až sem…
    no to čo ste mi napísali mi velmi ujasnilo čo vlastne robím a prečo to robím…. v podstate by som povedal že problém nespočíva v tom nerozprávať, ale v tom že ,,počúvať,, lebo niekedy ked som moc zanietený tak síce počujem ale nepočúvam… resp. reagujem tak rýchlo, že na konci ani nezpozorujem, že mi niečo povedali.. už je to nepodstatné pretože problém jeho slov sa týkajúci je už ,,vyriešený,, takže vlastne počúvam heh.. ale z jeho slov rýchlo odvodzujem výsledky a obohacujem sa… ale to čo ja považujem za ,,normálne,, premýšlanie je pre niekoho ako niečo nadludské… aj teraz ja vám tu píšem asi veeelmi dlhý list… a to je iba štipka z toho čo by som napísal keby som sa pri každej maličkosti rozpisoval a podrobnejšie zastavoval, pretože každá odbočka má mnoho dalších odbočiek… no problém je aj v tom… že ked moc premýšlam nad jednou vecou tak si až tak nevšímam krásu prírody a tak… ale nieje to až také strašné ked sa nad tým tak zamyslím… pretože som na to prišiel relatívne dosť na začiatku tejto cesty… takže s tým snad niečo v najbližžom čase spravím…
    chyba je v tom že som niekedy naozaj tak zahladený do seba že si potom nedokážem všímať niektoré znaky okolia… že napr. niekoho to nezaujíma… že sa chce teraz skôr odreagovať… alebo tak… ale ja nemôžem… každá hodina zanedbaného bádania ma spomaluje… ja musím… ale toto mi berie v podste všetku energiu a tak.. ale už viem ako na to :)) a to s tým vnucovaním názorou… ujasnili ste mi to… nesnažím sa im vtrepať môj názor do hlavy, no možno to tak niekedy vyzerá.. pretože ked začnem tak hovorím a potom skončím… a účinok toho čo som im chcel povedať v podstete dosť zaniká, pretože oni nerozmýšlaju tak ako ja… nestíhajú mi a toto musím pochopiť a trochu spomaliť… 🙂

    Páči sa mi

  29. ešte jedna vec… hmmm povedala mi… ,,ved ty sa ani neopýtaš ako sa mám,, , no aj ked sa to opýtam… tak mi väčšinou ludia odpovedia a ved dobre alebo zle, alebo tak… no neviem, ale na tejto ceste… no možno to nieje správne, ale ak mi sami nepovedia že čo sa deje alebo ako sa majú alebo tak… mne to môže byť jedno ako sa kto má… ale teda samozrejme že nieje.. ale nieje to pre mna až také podstatné pretože viem že si za to každý môže sám… a rád im poviem môj názor a to o tom že sa majú zlé kôli svojim emóciám a tak.. ale často to ani nechcú počúvať, alebo sa s tým ani nechcu nejako zapodievať… lebo to beru tak že napr. človek je spoločenský tvor.. ja im poviem že spoločnosť do nás zakorenila že človek je spoločenský tvor… pretože človek ktorý si je uvedomuje čo vlastne ja a má sa rád taký aký je nepotrebuje nikoho na to aby mohol žiť… oni mi povedia že ale ved mi sa o tom učíme na filozofie tri hodiny týždenne ale ja o tom premýšlam stále… ja tonikomu nezazlievam no skôr možno vtedy ked vidím že niekto má iný názor akoja a neprijíma ten môj mohol by som stíchnuť a začať ho počúvať…. aby som z toho mohol aspon to niečo pre mna vhodné prijať… ked vidím že môj názor ho nijako neovplivní nemám dôvod pokračovať v dialógu a odoberať si energiu… možno mi ale ten človek povie niečo čo ma nenapadlo…. zväčša to tak býva…. proste jedna veta ktorá mna nenapadla mi dotvorí mozajku a je to… ako ked mi píšete vy…. 🙂
    tak som si uvedomil už včera chvílu potom ako mi to tá kamoška povedala… tá moja výrečnosť a schopnosť premýšlať ,,do mŕtva,, 🙂 je len moja vlastnosť a je len na mne ako ju využijem… no bolo mi velmi luto že sa tak na mna tá kamoška pozerala a že mi to povedala.. nevedel som tú lútosť odstrániť… veľmi si ju vážim… má v sebe niečo čo málokto (robila si len tak zo zvedavosti pokus so svojou energiou… na zapichla špendlík položila na neho štvorcový papiet tak že tento bol preložený 2krát spôsobom že spojila protilahlé cípy… vznikol jej tam kríž a ten len upravila tak abi sa proste dal položiť na špičku ihli … urobila tak a pošuchala si ruky položila ich tak že medzi dlanami mala vzniknutý velmi ľahko roztáčajúci sa papierik a on sa začal točiť… mne to nešlo.. učila ju tojedna kamaratka ,,čarodejnica,, ta moja kamarátka má obrovský potenciál vidí ten malý svetelný pásik medzi koncami prstov ken zhasne… venuje sa tomu asi dva dni… to len tak naokraj 🙂 )
    no myslíte že by som si mal viac všímať okolie… ako teda viete… že sa proste budem len rozprávať o čomkolvek len tak alebo si sadneme na pivo a tak.. a z toho správania iných ludí pochopím nejaké veci…. no čo ja viem…takéto jalové využívanie času… lebo je síce možné že pri nich pochopím niečo, ale keby som za ten čas pracoval sám na sebe a dumal nad tým že čo vlastne a ako tak by som prišiel na viac vecí… teda to je môj pohlad… alebo by som mal vnímať okolie a pri tom premýšlať… no ešte v tom nemám uplne jasno ale ja na to prídem…no ešte jedna velmi dôležitá vec… povedal by som že by som mohol nie síce spomaliť ale skôr pracovať na ceste draka a popri tom sa zo všetkého tešiť zo všetkého z čoho sa len dá… a dokázať bčas vypnúť… už sa ani nedokážem nejako ,,normálne,, baviť… ale je to za cenu určitého šťastia a radosti… n oked si predstavím čo všetko môžem dosiahnuť ked vytrvám… no dosiahnem to vôbec… niekedy mám pocit že môžem všetko ale nejde to… musím vydržať… a s tým ide ruka v ruke aj tá čiastočná ,,ne-ludskosť,, ako ste povedali… no ked sa naučím umeniu reiki a dalším veciam… stačí iba dotik a človek je zdravý… žiadne učenie sa podrobností o ludskom tela a operácie… žiadne injekcie žiadna chémia… žiadne povrchné znalosti o stromoch a rastlinách ked v podstate ide o to že každý živý tvor má telesnú schránku ktorú potrebuje moje fyzické telo na to aby prežilo, a potom ked jeho telesná schránka odumrie tak jeo eneriga odíde do univerza… tak prečo by som mal mať rád stromi ako ich telesnú schránku… to ich energia čistá ako žiadna iná… jedinečná… snažím sa ponovom pozerať na ludí ako na energiu ktorá má vytvorené iné filtrena vnímanie reality… a telesná schránka je k nej iba pridružená… no ked idem po ulici.. som ,,len,, muž uvidím dievča a vtedy heh tak nejako… som len muž… čo s tým,alebo to nevadí… lebo potalčiť tento pud… čo ja viem neviem ani či by som mal… (inak je pravdou že sa to že sa mi niektrí ludia nepáčia napr. velký objem tela alebo tak… môže byť spôsobené nejakým podvedomím vnímaním… že proste moje podvedomie vie že keby boli takí alebo onakí vyzerali by tak alebo onak… že človek priberie proste pre to že zmení postoje a jeho telo vočinim reaguje zmenou tvaru alebo tak??… ) dobre končím 🙂 heh…

    Páči sa mi

  30. Vlk,

    môžem potvrdiť, že ste výrečný pán… Hehe… Ak chcete tykať, pokojne mi tykajte. Ja neviem sľúbiť, že budem vždy tykať, pretože autopilotom idem vždy na vykanie (pochádza to z čias na pracovisku, kedy som zistila, že “vy krava” sa hovorí oveľa ťažšie ako “ty krava” a prestala som si tykať s kolegyňami 😀 ). Takže idem vedome na tykanie:

    Je v tebe veľmi silný pretlak. Máš pravdu, že ak menej počúvaš, nedozvieš sa. A máš pravdu, že ak si zanietený, tak proste chceš vysvetľovať… Bosorák sa na to nepozerá tak, že čo by robil najradšej. Bosorák sa na to pozerá tak, že čo práve potrebuje dosiahnuť. Ak potrebuje dosiahnuť, aby ten druhý pochopil, nemá význam zaplaviť ho spústou informácií, ale vyzdvihnúť ho na jeho terajšom stupni poznania a dopĺňať postupne len to najnutnejšie a overovať si pochopenie… Takže keď bude chcieť niečo niekoho naučiť, bude postupovať celkom inak ako v prípadoch, že sedí medzi ľuďmi s podobným zmýšľaním a zanietene diskutujú o tej istej veci. Otázka je vždy: “Čo je môj cieľ?” A tomu cieľu potom prispôsobím svoje správanie. (Tomuto tréningu sa hovorí bosorácky stalking – ale veď ja na to vymyslím nejaký rozumnejší výraz.)

    No a niekedy, keď bosorák potrebuje niečo dosiahnuť, tak musí najprv začať budovať vzťah – napríklad cez otázky “ako sa máš?” Nie že by ho to nejako zaujímalo – ale toho druhého zaujíma vysvetliť nám, ako sa má, a keď si ho vypočujeme a časť z toho, čo povie, mu podobnými slovami vrátime späť, začne nás považovať za “dušu spriaznenú” a bude nás ochotnejšie počúvať.

    Takže všetko je to o tom, aby sme nefungovali len na autopilotovi, ale mali viacero zručností, ako sa v danej situácii zachovať – a použili tú z nich, ktorá nás dovedie najlepšie k nášmu cieľu.

    Ešte jedno varovanie – reiki nie je všeliek. Reiki slúži len na to, aby sa nám otvoril kanál, cez ktorý vyššia energia (reiki) slúži iným (ľuďom i zvieratám). Podľa mňa je to užitočná skúsenosť na ceste každého bosoráka – nie ste indivíduum, ale len “kanál”, cez ktorý pôsobí niečo iné. Ak toto nezasadí smrteľnú ranu našej sebadôležitosti, tak potom už naozaj neviem, čo by ešte mohlo… 😛 (Sorry, už som zasa vykala. Autopilot. 😦 )

    Páči sa mi

  31. hmm ale ten kanál vo mne… ako sa otvára.. či to príde postupne??… a mysleli ste to(inak ten autopilot je fakt sviňa 🙂 ) len na to liečnie, alebo všeobecne??… lebo teda… ja osm si to predstavoval, tak že je to síce nejaká vyššia energia, ale môžem ju do istej miery ovplivnovat a riadiť jej smer a tak… jej zhusťovanie…

    Páči sa mi

  32. inak moja všetk apozornosť je teraz upriamená premýšlaniu o tom, ako dokázať využívať tie schopnosti čo mám… iné ma moc nezaujíma.. ani škola ani zábava.. fakt skoro nič… len aby som nezakopol…

    Páči sa mi

  33. Vlk,

    o reiki sa hovorí, že je to “mysliaca energia” – teda preteká vami, ale sama sa smeruje a vy ste len “kanál”. Z prietoku reiki máte tú výhodu, že keďže pôsobíte ako kanál, udržiava vás funkčného a posilňuje vašu vnútornú energetickú bilanciu, odstraňuje bariéry – no proste emocionálny i fyzický detox, aby “kanál” bol čo najpriechodnejší.

    Ten “kanál” vám musí otvoriť nejaký reiki liečiteľ (ak to chcete použiť len pre seba) alebo reiki majster (ak chcete liečiť iných alebo dokonca učiť iných).

    Ak ste skúsený liečiteľ, viete reiki “riadiť” tým, že ju aplikujete na miesto, kde ju najviac treba, a spôsobom, ktorý najviac účinkuje. Ak toto neviete, reiki jednoducho tečie do organizmu a nájde si sama miesto, kde ju najviac treba.

    Teraz k druhému komentáru: každý bosorák je len taký dobrý, nakoľko dokonalý je jeho mentálny model sveta, teda poznanie rôznych situácií. Čím viac situácií máte opozorovaných, rozobratých a ukončených poučením, o to bezpečnejšie sa pohybujete v tomto svete a o to menej energie plýtvate na každodenný život. Navyše viete lepšie odhadovať možné dopady svojich skutkov pri bosoráckom stalkingu, čo je isté “hranie rolí”. Takže úplné stiahnutie sa zo sveta má význam len u starších ľudí, ktorí už potrebujú veľmi rozumne narábať s tým zvyškom energie, čo im ešte zostáva. U mladých ľudí je skôr želateľné zbierať skúsenosti (ale tiež nemusíte vliezť do každého… izé… 😛 ).

    Páči sa mi

  34. Ďakujem Helar,
    v podstate to chápem čo si mi napísala, ale hmmm z mojich všetkých životných sytuácií som proste prišiel na to, že mojim cielom je dosiahnutie slobody… resp. tým narážam na to ,,získavanie skúseností,, že doteraz som ich získal tolko, že som usúdil, že na to aby som mohol byť slobodný sa musím dokázať uplne oslobodiť.. to znamená od všetkého a všetkých a potom tým ostatným budem môcť aj pomôcť… mám tendenciu stále premýšlať nad tým ako dosiahnuť stále viac… ako dokázať žiť podla seba bez závislosti na iných a pritom s nimi a môcť im pomôcť… že proste aj keby som bol sám v celom vesmíre, tak by mi to mohlo byť jedno lebo by som sa o seba vedel postarať, ale postarať sa tak aby som bol spokojný a nie celý život drieť vo fabrike na výrobu dlažobných kociek.. to nemá zmysel… teda pre mna nie… ja sa nikdy nezmierim s tým že by som mal robiť niečo čo podla mna nemá zmysel… no to čo robím teraz… je to dosť ,,sobecké,, z určitého uhla pohladu… neviem či je to správne skuste mi povedať svoj názor… proste niekto má problém ja mu to vysvetlím to že su to vlastne emocie a tak… niektorí pochopia… (ale to je pravda že to su ich emocie… to nieje môj názor… no ich pohlad na svet im túto myšlienku uplne nejako potlačí alebo čo ja viem…) no ale potom ak sa oni nechcu zbaviť tých emócií ktoré im ubližujú, tak ja sa s nimi asi potom ani nemám moc o čom baviť… proste su to pre mna ludia, ktorí nedokážu prijať iný pohlad a tak… a potom mne niekto povie, že stále len o tom svojom a tak… ale ja im nemôžem povedať a supeeer si uplne super lebo si nevážiš sám seba a nemáš sa v úcte to je uplne úžasné… potrebujú niekoho iného aby im dokazoval ich sebahodnotu a tak… ale to je iba povrchné riešenie povedať niekomu si fajn a mám ťa rád a bla bla bla… ked niečo riešiť tak v jadre veci… je to dosť nekompromisný ,,postoj,,… musím to nejako skĺbiť… pomáhať aj teraz s tým čo dokážem, a popri tom sa na tom nejako učiť ako by som mohol ešte efektívnejšie.. ale na druhej strane… čo je to vlastne tá pomoc… ved každý si za svoje problémy môže sám, len o tom tak neuvažujú… takže by som to mal robiť teda tak, že dať ludom pohlad na iné vnímanie reality a nechať na nich čo s tým spravia… no môhla by si mi povedať čo si o tom myslíš??… (čo to mám v hlave moc domotané, alebo či sa to nejako uprace alebo čo… 🙂 ) ja na to prídem…

    Páči sa mi

  35. Vlk,

    píšete: “proste niekto má problém ja mu to vysvetlím to že su to vlastne emocie a tak… niektorí pochopia… (ale to je pravda že to su ich emocie… to nieje môj názor… no ich pohlad na svet im túto myšlienku uplne nejako potlačí alebo čo ja viem…) no ale potom ak sa oni nechcu zbaviť tých emócií ktoré im ubližujú, tak ja sa s nimi asi potom ani nemám moc o čom baviť… proste su to pre mna ludia, ktorí nedokážu prijať iný pohlad a tak”

    Môj postreh: čo je vaším cieľom? Povedať im svoj názor – alebo dosiahnuť, aby sa na vec pozreli aspoň na chvíľku aj vašimi očami? Lebo ak to druhé, tak nevolíte vhodnú cestu… Potrebujete pochopiť, prečo si myslia to, čo si myslia (na to sú tie skúsenosti) a potom im potrebujete ukázať, kde v tom myslení z vášho pohľadu robia chybu. Pamätajte si – pre každého z nás je náš vlastný pohľad najsprávnejší, pretože sme k nemu došli na základe svojich schopností (=talentov) a skúseností (=situácií, v ktorých sme talent uplatnili) a hodnôt/postojov (=presvedčení, ktoré vznikli uplatnením talentu v istej situácii a výsledku, ku ktorému to viedlo). Dané stanovisko je vzhľadom na tieto veci absolútne racionálne – nikto nerobí úmyselne neracionálne uzávery. Ak príde niekto s iným uhlom pohľadu, nutne máme pocit, že sa mýli, pretože nevidíme tie rozdiely v jeho a našom vnímaní situácie, na základe ktorých on dospel k inému názoru. (No, už som hovorila aj jednoduchšie 😕 .)

    Aby sme pochopili, prečo veci vidí inak, musí s nami prejsť celú svoju cestu, ktorou sa dopracoval k danému uzáveru – a musí nám ju vysvetliť. Inak nemáme šancu konfrontovať svoje presvedčenia s jeho presvedčeniami. Takže stručné zhrnutie: ak chcete na niekoho vplývať, musíte sa ho hlavne pýtať, ako došiel k danému uzáveru, potom to porovnať so svojím vlastným spôsobom, ako ste vy došli k inému uzáveru, spoločne to prebrať a analyzovať všetky odchýlky v interpretácii a zistiť, ktorá interpretácia je opodstatnená a ktorá menej. Niekedy sa, prirodzene, môže stať, že nakoniec zmeníte názor vy, nie ten človek…. Ale, ako hovorí jedna moja kamarátka, “aspoň neumriem blbá”. 😛

    A ešte jedna poučka: bosorák neľpie na ničom – ani na vlastnom úsudku a názore. Všetko je totiž len miera, do akej chápeme situáciu. Ak ju pochopíme do vyššej miery, môže zmeniť spôsob, akým ju hodnotíme.

    Páči sa mi

  36. Helar 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
    teraz sa usmievam.. ale uvidíme za týžden… určite ťa ešte s niečim potrápim… 🙂
    no mne to ale vôbec nepripadalo zložito povedané (narážam na to že ,,už som hovorila aj jednoduchšie,, ) pochopil som to ale ešte si to musím nejako narvať do podvedomia… a ja si to tam narvem… už viem… hej už viem 🙂 🙂 chcem dosiahnuť to aby som ich pochopil a niečo nové zistil o vnímaní sveta iných ludí… aby som na tom potom mohol stavať svoje vlastné rozhodnutia… inak ja sa o to snažím… ale doteraz som si asi hovoril že ked sa mi niekoho názor nepáči, tak ho ani moc pocuvat nebudem ved na čo… ale to mi skôr hovorilo moje ego… čiže asi tak som to pochopil, že ked chcem niekoho pochopiť, tak musím konať tak aby som zistil čo ho doviedlo k jeho rozhodnutiam a to niekedy znamená trochu toho človeka dostať do pozície kedy mi bude príjemné hovoriť mi o tom… teda javiť záujem o to čo mi hovorí, ale to už teraz nebude vôbec ťažké, pretože o to mám záujem… lebo inak by som ho nepochopil… 🙂 🙂 ak sa mýlim tak ma kopni do zadku… 🙂 ale poriadne nech to poprípade konečne pochopím… 🙂

    A k tej reiki… ono vlastne je to super že som iba kanál pre energiu… výsledkom je pre mna pomoc druhým a je uplne jedno ako to spravím.. teda to vlastne nespravím ja ale výsledok je ten že človek bude zdravší alebo tak… 🙂

    Páči sa mi

  37. Kerjzy ,
    🙂 🙂 🙂 pamätáš ako sme sa bavili o tom egu… hehtak som na tom pracoval… minule ráno som šiel na bicykli… no a dal som sa do stavu že to okolo mňa je proste len nejaká realita a ja ju len pzorujem a tak… proste ego uplne odhodené zrušené… 🙂 a musel som si ho trochu nahodiť lebo ma pár krát skoro auto zrazilo… lebo tak nejako mi to bolo jedno že ono ide vlastne zahnuť tam kde idem ja alebo tak.. vcelku haluz… 🙂 ako si na tom ty?? už si sa dlho neozval…

    Páči sa mi

  38. Ja som ich napočítal okolo 14, hlavne tam vzadu sa skrýva množstvo dosť ohavných tvári.
    Je to paranoia, lebo to ani niesu tváre len ten čo to kreslil tam naschvál urobil akože tváre a my niektorý to hneď registrujeme.

    Páči sa mi

  39. Neviem aká je vnímavosť, 😀 ale ak vám niekto niečo povie, tak vnímate len to. hi hi hi 😀 ..Ale do uceleného obrazu vchádza aj Indian na koni ,a mulica s nákladom
    takže toľko o vnímavosti 😛 😀

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď