Upratovala som našu starú podnikovú databázu textov a narazila som na jeden, ktorý som písala niekedy v roku 2004 ako informáciu pre mojich kolegov. Kolegovia vtedy nemali záujem a sem sa to aj celkom hodí:
Toto som vybrala z recenzie knihy od Patricie Evans. Patricia Evansová vyvinula jednoduchú a dôveryhodnú teóriu o tom, prečo sa niektorí ľudia snažia ovládať (kontrolovať) iných.
Všetci ľudia majú štyri interné funkcie, ktorú ich vedú životom:
-
svoju schopnosť myslieť
-
svoje emócie
-
svoje fyzické pocity
-
svoju intuíciu.
Kontrolujúci ľudia (controlling people, CP) v detstve alebo dospelosti zažili nejakú emocionálnu alebo fyzickú traumu, ktorá ich donútila znefunkčniť jednu až tri zo spomínaných interných funkcií – s výnimkou funkcie myslenia. Niekedy používajú skutočne len svoje myslenie a to v nich vyvoláva pocit vnútornej prázdnoty.
Z tohto dôvodu ich priťahujú „štvorfunkční” ľudia. Keď sa s takýmto človekom cítia dostatočne bezpeční, začnú premietať doňho svoje predstavy o ideálnom človeku – bez ohľadu na to, aký daný človek v skutočnosti je.
To, či je niekto CP alebo nie, viete povedať, pretože sa vás snaží CP „definovať” – hovorí, čo ste alebo nie ste („si hladný!”), akoby videla do vášho vnútra. Nebude vás počúvať, veľmi často je to jednosmerná komunikácia a CP na vás v jej priebehu začne verbálne útočiť.
CP sa na ostatných pozerajú asi tak, ako dieťa na svojho plyšového macíka – ako na perfektného priateľa, ktorý presne vie, čo si CP myslí, ktorý nikdy neodvráva a ktorý nemá nijaké vlastné potreby.
CP budujú svoj pocit sebahodnoty zvonka dovnútra, nie zvnútra navonok, ako je to obvyklé. Ich osobnosti sú konštrukty, ktoré si vytvorili na to, aby získali lásku a obdiv, ktorý potrebujú. Nie sú autentické. CP nemajú pocit seba samého. Sú zakotvení v inej osobe. Keď prídu o túto kotvu, cítia sa vytrhnutí z koreňov, padajúci vo vzduchoprázdne, akoby umierali. Preto je ich nutkanie kontrolovať také silné. Preto aj tak extrémne reagujú na to, keď s nimi niekto nesúhlasí alebo sa nenechá vtesnať do úlohy plyšového macíka.
Strašnou iróniou CP je, že odpudzuje tú lásku a pochopenie, ktoré tak potrebuje.
Strašnou realitou pre CP je, že sa obviňujú, myslia si, že sú šialení, sústavne sa snažia vysvetliť svoje motívy (bez veľkého úspechu) a myslia si, že keď sa budú len o trošku viac snažiť, všetko
sa obráti na dobré. Ale neobráti sa.
Keď som to pred pár rokmi spracovávala, mal text ešte jeden odstavec: “Tak toľko z recenzie. Všeličo vysvetľuje. Neviem, ako vy, ale ja sa idem cítiť vinná, šialená a idem si nájsť niekoho, komu vysvetlím svoje motívy, nech by sa ako vzpieral. A uvidíte – nakoniec sa všetko na dobré obráti!” Odvtedy uplynulo pár rokov a veci sa majú inak. Jednak už viem, že tento psychický stav má svoj odborný názov: kodependencia, teda “spoluzávislosť”. Po druhé som sa s tým popasovala a vyhrala som. Ako? O tom nabudúce 😛 …
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor