Dnes som sa dostala k tomu, že napíšem pár riadkov o Toltékoch. Ako Toltékovia sa označujú predkolumbovskí obyvatelia Mexika, ešte z čias pred Aztékmi (niekde 10.-12. storočie). V južnom Mexiku ich nazývajú “múdrymi mužmi a ženami” – združovali sa do spoločenstiev, v ktorých uchovávali a odovzdávali ďalej staré poznatky o prírode a živote. Veda a duch boli pre nich jedno a to isté, pretože oboje sa zakladalo na Univerzálnej Energii a jej zákonoch.
Toltékovia mali svojich nagualov (aj nagal), čo boli majstri a správcovia vedomostí, a mali svojich “jaguárov”, čo boli študenti starých múdrostí. Ich charakteristické prejavy v umení bola masívna stavba a hranaté obrysy, symboly opereného hada (Quetzalcoatl) a červeného jaguára (Chak-mool).
Toltécke učenie je “cesta slobody” a toltécki šamani si hovoria “bojovníci” (celkove založili možno prvú vysoko militarizovanú kultúru v Strednej Amerike, ktorá obsadila Mexiko a Guatemalu až po Yucatán). Bojovníci musia zvládnuť tri oblasti: oblasť vnímania, oblasť transformácie a oblasť predsavzatia/úmyslu a potom môžu vytvárať svoj vlastný “sen” (v zmysle ovplyvňovania života) bez nedostatku a strachu.
Na toltéckych učeniach stavali novodobí “bosoráci” ako Carlos Castaneda a jeho skupina, Théun Mares a jeho skupina a takisto Miguel Ruiz, jeden z novodobých toltéckych nagualov. Castaneda patrí k “bosoráckej” vetve, kým Mares a Ruiz sú skôr šamani. Dnes som si na Amazone pozerala knihu od Ruiza The Four Agreements a pretože toho o Toltékoch a ich učení veľa neviem, bola som zvedavá, o čom kniha je. Pozerala som si, čo o knihe napísali iní čitatelia. Jeden z nich dokonca zhrnul hlavné myšlienky do štyroch bodov, ktoré okamžite vo mne zarezonovali ako “psychológia nevyhnutná pre dobré bosorovanie”. Ale o tom až neskôr, najprv spomínané štyri body:
- Buď dokonalý v tom, čo hovoríš. Tvoje slová majú odrážať tvoju integritu. Povedz len to, čo skutočne aj mieniš. Nepoužívaj slová nikdy na to, aby si znehodnotil a ponížil seba alebo iných ľudí. Nešír chýry, neohováraj, nezosmiešňuj. Keď nemáš nič dobré, čo by si mohol povedať, radšej mlč – pokiaľ ovšem kritika nebola vyžiadaná a súčasne jej účelom nemalo byť zlepšenie u toho, koho kritizuješ.
- Neber nič osobne. Nič z toho, čo robia iní ľudia, nie je zapríčinené tebou. To, čo iní hovoria a robia, je odrazom ich vlastného vnímania reality, nie tvojich skutokov alebo myšlienok. Nemôžeš za to, čo si myslia iní. Keď sa staneš imúnnym voči ich názorom a činom, prestaneš byť v roli obete a zostane ti energia na to, aby si vzal život do vlastných rúk.
- Nepredpokladaj a nenaznačuj. Klaď otázky a povedz priamo, keď niečo chceš. Over si, že to, čo si vypočul, je skutočne presne to, čo chcel ten druhý u teba dosiahnuť. A presne tak isto to rob, aj keď ty niečo hovoríš – klaď otázky, nechaj si prerozprávať, čo porozumel, nechaj si veci sumarizovať. Za kvalitu komunikácie zodpovedaš ty a nikto iný. Len ak bude tvoja komunikácia celkom jasná a jednoznačná, nebude príčinou nedorozumení, nešťastia, falošných očakávaní a sklamania.
- Stále rob najlepšie, ako dokážeš. To “najlepšie” sa priebežne mení v závislosti od situácie alebo tvojho rozpoloženia: keď si unavený alebo vystresovaný, je to niečo iné ako keď si čerstvý a sústredený. Ale v každej situácii by to malo byť to najlepšie, čo v danej situácii dokážeš. Takto sám seba ušetríš nespokojnosti, pocitu zlyhania alebo menejcennosti, nebudeš sa odsudzovať a nebudeš ľutovať svoju minulosť.
Možno všetky štyri body znejú ako lacná psychológia, ale práve v nich spočíva “cesta bosoráka”. Sústavné emocionálne konflikty, ľútosť, strach, nevraživosti a čojaviemčoešte pohlcujú takú veľkú časť našej energie, že jej nezostáva veľa na vnímanie mimofyzickej reality a na bosorovanie. Naša energia je obmedzená. Keď sa zbavíme sebaľútosti, nespokojnosti a nevraživosti a vyčistíme si myseľ od strachu a paranoie, naša energia skokovo vzrastie a môžeme vyštartovať na cestu bosoráckeho rastu – na prácu s energiou a na manifestáciu našich prianí.
Toltécke učenie nám pomôže nielen v bosorovaní, ale aj v súkromnom živote. Veľmi často sa nám stáva, že sa niečoho bojíme – a ono to nastane. Psychológia tomu hovorí samonapĺňajúce sa proroctvo. Naše vnútorné strachy a obavy z toho, že nás každý partner opustí, k nám doslova priťahujú partnerov, ktorí nás opustia. Keď prestaneme brať veci osobne, prestaneme sa stavať do roly obete, prestaneme naznačovať a manipulovať a budeme dôsledne sebou samými, budeme k sebe priťahovať ľudí, ktorí majú podobné vlastnosti – a prestane nám hroziť, že znova niekedy skĺzneme do roly obete, pretože nebude okolo nás nikoho, kto by tejto roli ešte pripisoval dôležitosť.
Stránka Toltécke múdrosti s citátmi od toltéckych učiteľov a nagualov











Napísať odpoveď pre Nikolka Zrušiť odpoveď