Niektorí vedci veria, že ľudský mozog dokáže predpovedať udalosti skôr, než sa udejú.
Týmto výskumom sa zaoberá profesor Dick Bierman, psychológ na Amsterdamskej univerzite. Je presvedčený, že obyčajní ľudia skutočne majú “šiesty zmysel”, ktorý im pomáha vidieť do budúcnosti.
Po útoku z 11. septembra sa začali šíriť rôzne historky o ľuďoch, ktorí sa na poslednú chvíľu vyhli smrti, pretože mali “nedobrý pocit”. Napríklad jedna žena dostala prudké žalúdočné kŕče, že musela na záchod a zmeškala lietadlo, ktoré neskôr vrazilo do “Dvojičiek”. Len čo ho zmeškala, kŕče prešli.
A takýchto príbehov je viac. Ak ich berieme vážne, znamenalo by to, že lietadlami, ktoré sa zrútia, by cestovalo menej ľudí ako obvykle, pretože mnohí kvôli predtuche do lietadla nenastúpia. A hoci to vyzerá prapodivne, presne to sa stalo 11. septembra: na palube unesených lietadiel bol len polovičný počet cestujúcich. Pri jednom lietadle môže ísť o náhodu – ale pri štyroch? Podobné to je u vlakov, ktoré havarujú – býva v nich menej ľudí ako obvykle.
Tieto historky naznačujú, že mávame predtuchy toho, čo príde. Z budúcnosti však nedostávame fakty a informácie, ale len pocity. Možno ľudia citlivejší, tzv. médiá, vidia do budúcnosti ďalej a dostávajú presnejšie obrazy.
Táto možnosť zaujala armádu. Dr. Dean Radin, spolupracovník programu Stargate na výskum predtúch a predvídanie budúcnosti, začal skúmať vojakov-šťastlivcov, ktorým sa podarilo prežiť zdanlivo bezvýchodiskové bojové situácie. Radin je presvedčený, že to boli ich predtuchy a záblesky budúcnosti, ktoré im zachránili život. Rozhodol sa to overiť pokusom: napojil dobrovoľníkov na pozmenený detektor lží, ktorý meral elektrické toky po pokožke. Tieto toky sa menia, keď testovaná osoba vidí extrémne násilnické obrazy alebo video. Je to elektrický ekvivalent myknutia sa.
Radin dobrovoľníkom ukazoval jednoznačne sexuálne, násilnické alebo ukľudňujúce obrázky. Ich poradie bolo náhodilé a generoval ho počítač.
Čoskoro zistil, že ľudia začali na obrázky reagovať ešte skôr, než ich v skutočnosti videli. Rozdiel medzi “myknutím sa” a zhliadnutím obrázka bol niekoľkosekundový (asi 3 sekundy). A výsledky boli opakovateľné. Skúsili to Edinburghská univerzita a Cornellova univerzita v USA a dopracovali sa k podobným výsledkom.
Bierman sa rozhodol ísť ešte o krok ďalej a skúmal mozog dobrovoľníkov pomocou magnetickej rezonancie. Tá ukazuje, ktoré časti mozgu sa aktivizujú pri istých emóciách. Bierman zopakoval Radinove testy dvakrát s vyše 20 dobrovoľníkmi. Výsledky dokladajú, že celkom obyčajní ľudia sú vskutku schopní opakovane predvídať budúcnosť. Problém s predtuchami je však ten, že sú veľmi “neostré” a nevieme, kedy im máme veriť a kedy nie; preto sa na ne pri rozhodovaní obvykle nespoliehame – a často následne ľutujeme!
Jeden z takýchto príkladov je aberdenské nešťastie z roku 1966, keď sa zosunul uhoľný vrch, zasypal školu a zabil 144 ľudí, z toho 116 detí. Zistilo sa, že najmenej 24 ľudí malo predtuchu tragédie – napríklad dievčatko, ktoré ráno pred odchodom do školy povedalo mame, že sa jej snívalo, že išla do školy a škola tam nebola, lebo sa na ňu zniesla čierna tma.
Dievčatko nešťastie neprežilo.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď