Pocity sú jazykom duše

“Tvoje myšlienky sú len myšlienky. Mentálne konštrukty, „vykombinované“ výtvory tvojej mysle. Ale tvoje pocity – tie sú skutočné. Pocity sú jazykom duše. A tvoja duša je tvoja pravda.”

Neale Donald Walsch

Tak ako u myšlienok, aj u emócií vstupuje do hry prostredie, ktoré nás učí, čo si myslieť/čo sa v danej situácii cíti. A pretože sme tak vychovávaní, sme pomerne bezmocní voči diktátu prostredia.

Myslíme tak, ako obvykle ľudia myslievajú. Používame naučené mentálne modely, predsudky a predpoklady a cítime sa, akoby sme to boli my.

Preto rozhľadenejší ľudia varujú – never svojim myšlienkam. Môžu byť tvoje a môžu byť reakciou výchovy na danú situáciu. Never; skúmaj.

Že sa to týka aj emócií, to bola pre mňa poučná (a bolestná) lekcia, keď ma kedysi prostredie dobromyseľnými poznámkami vmanipulovalo do situácie, že som sa zamilovala. Mne sa ten chlapík ani len nepáčil! Vlastne ma dosť odpudzoval už len svojím nadradeneckým, vševediacim úsmevom… ale keď do vás trištvrte roka hustia, ako dobre sa k sebe hodíte, odrazu aj on začne vyzerať ako Adonis.

A pritom oňho nestojíte. 😉

Lenže emócie, na rozdiel od myšlienok, nemožno skúmať. Možno ich len prijať, pretrpieť a potom sa otriasť a ísť si znova po svojom.

Napríklad taký strach. Kto ste trpeli strachom zo skúšok, viete, o čom hovorím. Ten strach tu je, či sa vám to páči alebo nie. Strach je emocionálna reakcia na istý druh situácie. A keď ste sa naučili, že tieto situácie nedávate, často sa premení doslova na paniku.

Nemá význam skúmať ho. Viete si zdôvodniť, ako o nič nejde. Viete pochopiť, prečo ho cítite. Ale pomôže vám to prestať ho cítiť? Nie.

Proste len prijať, pretrpieť , otriasť sa a vrátiť sa do “normálu” (teda do našich “výrobných nastavení”).

Alebo zrušiť situáciu, s ktorou sa spája.

Ale ako vyzerá pocit, čo sa skrýva za strachom? Jemná nervozita. Nepríjemný pocit, ktorým nás telo upozorňuje, že ideme do situácie, ktorú nemusíme uhrať.

Na čo ho premeníme, závisí od nás a našich doterajších skúseností.

Ak sme doteraz zažívali len zlyhania, asi ho premeníme na paniku. Ak sme zažívali aj úspechy, aj zlyhania, možno ho premeníme na obavu a opatrnosť. Alebo besnú zúrivosť. Čokoľvek nám pomôže brať situáciu vážne a vysporiadať sa s ňou.

Pocity sú presne to. Sú signálom, že vibrácia situácie nie je v súlade s našou súčasnou vibráciou.

A tak telo urobí čo?

Na vibráciu situácie nemá dosah, tak začne manipulovať našou vlastnou vibráciou – cez emócie a nutkavé myšlienky (alebo dokonalú absenciu myslenia/cítenia 😛 ).

A teraz sa pozrime ešte na poslednú vetu citátu: “Tvoja duša je tvoja pravda.”

Keďže je naša duša našou pravdou, nemá význam, aby sa k našej pravde vyjadroval ktokoľvek iný. Nežije to, čo žijeme my. Možno v jeho očiach ste vy dvaja “krásny pár”, ale vaša duša na pozadí skepticky dodáva “blbcov”.

Ak ju nepočúvnete, nečudujte sa, ako veci dopadajú.

Takže: Ak sa to necíti dobre (=stiahnutie miesto uvoľnenia), ak sa to necíti “správne” pre vás, nie je to správne pre vás – bez ohľadu na to, čo si myslí zvyšok sveta.

Pretože ten zvyšok sveta povie svoju múdrosť a potom si ide žiť svoj vlastný život, ktorý nie je a nikdy nebude ten váš. 🙂