“To, čo nazývame “myšlienka”, je tiež len energia. Možno ju merať. Často ju možno cítiť. Môžete cítiť svoje vlastné myšlienky, ba dokonca myšlienky niekoho iného o vás – a to aj keď nahlas nevyslovia, čo si o vás myslia. Takisto iní môžu cítiť vaše myšlienky o vás – aj keď nahlas nevyslovujete, čo si o sebe myslíte.
Takže vieme, že myšlienky sú kreatívne. Sú produktívne. Vytvárajú výsledky.”
Donald Neale Walsch
Myšlienky sú energia istej vibrácie. Každou myšlienkou ako rádiostanica vysielame do sveta svoju momentálnu energiu, svoju momentálnu vibráciu. A keďže platí “vrana k vrane sadá”, priťahuje to k nám podobné vibrácie:
To by bolo v poriadku, ak na tých “negatívnych” (ťažkých, sťahujúcich) myšlienkach nezotrvávame dlhšie. Ak sa na ne sústredíme, dodávame im energiu.
Ako vyzerá to sústredenie?
“To je strašné!”
“Prečo je to také strašné?”
“Čo z toho vylezie?”
“Prečo sa to deje stále mne?”
“Zasa som znevýhodnený/á!”
“A čo s tým mám teraz akože urobiť?”
“Zasa to nevyjde!”
“Je zbytočné snažiť sa!”
Zotrvajte na takýchto a podobných myšlienkach pár sekúnd a Univerzum ich zaregistruje a začne k vám pretláčať viac toho, na čo sa sústreďujete – viac prúseru. (Sorry; viac “priekaku” 😉 .)
Vyzerá to, že ste nahratí, nie?
Nuž, nie celkom…
Iste – ovládať to, čo si bezprostredne pomyslíte, je poriadne vysoká vysoká škola sebaovládania… Ale nie je potrebná!
Existuje aj jednoduchšia cesta.
Pomyslite si katastrofickú myšlienku a nevenujte jej viac pozornosti. Presuňte svoju pozornosť na niečo príjemnejšie.
A ak to nejde?
Niekedy nás zaskočí myšlienka, čo nás vydesí – a vtedy sa ňou potrebujeme zapodievať. Nebudeme sa stresovať tým, že ak okamžite nepresmerujeme pozornosť na niečo iné, pozývame si ju do života… Nie. Venujeme jej pozornosť, ošetríme si ju v sebe a potom si povieme: “Beriem na vedomie, že som si pomyslel/a túto myšlienku, ale rozhodujem sa, že práve teraz je pre mňa bezpredmetná.”
A keďže sme ju označili za bezpredmetnú, vypoďkali sme ju zo svojej reality… pokiaľ sa k nej prestaneme vracať.
Miesto toho upriamime pozornosť na niečo, čo vieme ovplyvniť a čo nám prinesie spokojnosť – a potom to urobíme. Spokojnosť pociťovaná pri robení príjemnej veci a radosť z výsledku dokonale nulujú aj hodinu katastrofických myšlienok. 🙂









