“Veľa ľudí vyhlasuje, že toto je koniec všetkého. Nie je. Je to začiatok. Je to o oprave, nie o zničení.”
Neale Donald Walsch
Je to o nás, ako sa rozhodneme vnímať situáciu. Iste, niečo staré, doteraz existujúce a fungujúce, zaniká. Nahradí ho niečo nové – ešte neznáme. Prečo? Lebo energia neznáša vákuum.
Inak ľudská myseľ. Aj keď to staré dožilo a prekážalo nám a už dávno nebolo funkčné, bolo to pre nás známe a predvídateľné a vedeli sme sa prispôsobiť. Táto istota (“bezpečnosť”) nám odrazu odpadá. Odrazu nemôžeme fungovať zabehaným spôsobom, nad ktorým sme nemuseli rozmýšľať.
Odrazu potrebujeme začať myslieť.
A to nie všetci dokážu. Roky automatizmov z časti ľudstva celkom vymazali podnikavosť a fantáziu a odvahu skúšať niečo nové.
Teraz ju budeme potrebovať – takže je lepšie začať si ju trénovať.
A predovšetkým – začať si trénovať vnútorné nastavenie.
Pretože ak to nové pôjdeme tvoriť zo strachu, vytvoríme niečo, čoho sa bude treba báť.
Okrem toho, tvorenie zo strachu je bezmozgové. Bojíme sa totiž rutinných dopadov na rutinné ťahy, pričom “rutinný” už dávno patrí minulosti.
O čo lepšie by bolo sústrediť sa na možnosti? Nie na to, ako to má podľa našich (zastaralých/rutinných) predstáv vyzerať o desať rokov, ale skôr na to, aké možnosti nám práve poskytuje naše tu-a-teraz?
P.S.: Píšem to aj pre seba. Neznášam neistotu a nepredvídateľnosť. Lenže… povedzme si pravdu… koho už len zaujíma to, čo ja znášam či neznášam? 😉










Povedz svoj názor