Na fejsbúku napísal akýsi pán Zachary Fisher čosi, čo ma hodne oslovilo:
Niet vyššej dimenzie.
Všetko je to o naučiť sa, ako byť tu a teraz.
Vzostup nie je únik. Je to vedomé zhmotnenie.
Úvaha bola dlhá, tak z nej budem účelovo vyberať:
Neexistuje “rebríček”, na ktorom sú niektorí ľudia v 5D a iní zaviazli v 3D. Neexistuje žiadna cieľová páska, za ktorou postupujete do večného mieru, hojnosti a života bez námahy. A neexistuje žiadna verzia “vzostupu/prebudenia”, ktorá z vás sníma povinnosť byť človekom.
To, čo ľudia nazývajú 3D, 4D a 5D (pričom to “D” stojí miesto “dimenzia” 😉 ) nie sú dimenzie, na ktoré sa posúva. Sú to spôsoby, ako si vytvárate vzťah s realitou, ktoré sa priebežne prejavujú na vašom prežívaní.
Stav, ktorému hovoríme “3D”, je prístup z pohľadu boja o prežitie. Vaša identita je postavená na ochrane, porovnávaní, strachu, kontrole, spoločenskom postavení a obdive prostredia. Nič z toho nie je zlé alebo nesprávne – je to len to, čo ľudia potrebujú prejavovať, keď chcú byť v bezpečí, akceptovaní a ako-tak chápať inak chaotický svet.
Väčšina z nás v tomto dlho žila – pretože sme museli.
Stav, ktorý sa označuje ako “4D”, je nepohodlné teritórium medzi 3D a 5D. Tu dochádza k spochybňovaniu. Staré presvedčenia praskajú a začínajú sa rozpadať, ale tie nové ešte nie sú upevnené. Začínate vnímať systém, jeho rozprávky a spoločenské kondicionovanie, ale ešte neviete celkom presne, čím ich nahradiť. Toto je teritórium, v ktorom vyskakujú zmätok, frustrácia, spirituálne ego, posadnutosť “pravdou” a emocionálne výkyvy. Nie je to “vyšší stav” – je to prechodný stav. A často býva nechutný, chaotický a ponižujúci. A osamelý.
Stav, čo sa označuje ako “5D”, je vznášanie sa nad životom v stálom pocite požehnania. Je to uzemnená integrácia, kedy prestávaš bojovať s realitou a začínaš si k nej vytvárať priamy vzťah k takej, aká práve je. Ešte stále cítiš hnev, žiaľ, túžby a strach, ale už nedržia v rukách kormidlo tvojho života. Už ťa neriadia. Miesto prejavovaného porozumenia nastupuje skutočné porozumenie. Služba prestáva byť o “zachraňovaní iných” a začína byť o vyčistení tvojej vlastnej súčasnosti/existencie. Zmysel nie je grandiózny, ale sa prejavuje v tom, ako sa správaš k ľuďom, ako sa staviaš k situáciám a ako hovoríš pravdu.
A teraz prichádza pravda, ktorú nie každý chce počuť.
Vzostup/prebudenie nezjednodušuje život; nerobí ho ľahším. Robí ho reálnejším. Stávaš sa citlivejší, zodpovednejší a viac si uvedomuješ svoje pôsobenie na iných a na všetko. Nemôžeš sa skryť za rúško Obete, vyhýbať sa bolesti pozitivitou či predstierať “lásku”, len aby si sa vyhol konfliktu. Rast si vyžaduje snahu, námahu, nasadenie. Vyhojenie si vyžaduje otvorenú čestnosť. Integrácia si vyžaduje trpezlivosť.
Neexistuje trvalá “vysoká vibrácia”, na ktorej sa ťa nič drsné už nedokáže dotknúť. Je len rastúca schopnosť nenechať sa tým zhodiť z nôh.
Skutočný vzostup nie je “vzostup”. Je to vedomé zhmotnenie.
Je to presun od podvedomej reakcie k vedomej voľbe. Z odovzdávania autority navonok k tomu, že preberáme kontrolu nad naším vlastným kompasom. Od pomenovávania a stelesňovania k dôvere v svoju priamu skúsenosť. Od hľadania úniku k tomu, naučiť sa byť v každej situácii bez potreby zbrane a brnenia.
Ak niekedy myslíš, že sa vraciaš späť do toho, čo bolo, tak to nie je pravda; začínaš spracovávať hlbšie vrstvy.
Ak sa cítiš uťahaný, rozčarovaný alebo menej nadšený spirituálnym jazykom, často je to príznak vyspelosti, nie zlyhania. Pravda nenafukuje ego – ponižuje ho. Skutočný rast ťa nevzďaľuje od iných; približuje ťa k nim. A “vzostup” nie je o tom, že zanechávaš svet za sebou.
Je o tom, že doňho konečne vstupuješ.
(Tak nakoniec som to preložila takmer celé. 🙂 )
Za mňa: Nie je náhoda, že som našla tento článok práve teraz… Odkedy som odstavená od komunikácie s Krídlatými, je toto jediná cesta, ako ku mne dostať nejakú informáciu – pretože všetky ostatné sa mi podarilo úspešne zabarikádovať 😛 . (Poučenie: Nikdy nepodrážď starú bosorku – ani keď si Univerzum… Staré bosorky nosia zuby v ksichte.)
Posledné dva dni si ma “Univerzum” nechutne podalo. Po prvom dni som si povedala “tak toto so mnou nie, súdruhovia” a rozhodla som sa prejaviť mu to z nadradenej roviny. Lenže večer som bola uťahaná a zabudla som. Energia nízka, tak som miesto šamanského putovania zachrápala.
Na ďalší deň Univerzum pritvrdilo. Evidentne to bolo o tom, ako mi ešte prejaviť svoju nadradenú moc… Spomenula som si, že som zabudla v noci ísť mu dať po papuli 😉 , tak som svoje rozhodnutie posilnila. S tým, že ho zrealizujem, len čo zozbieram dosť sily na to, aby som skočila “domov” a trochu mu z mojej roviny bezvýznamca nadradenej reality cvrnkla do nosa. Vyrobím ďalšiu puklinu. Nech ho zamestnám naprávaním; dovtedy budem mať pokoj.
Myslím, že môj plán bol zaregistrovaný – a to s istým znepokojením. (Viem, že dokážem ublížiť. Nehovorím, že chcem ubližovať. Ja len proste chcem mať svoj pokoj a nemusieť premieňať katastrofy, čo mi Univerzum hádže pod nohy, na niečo lepšie. Transformácia mi už ide, len ma tak akosi s*rie.)
Takže – môj plán zaregistrovaný a asi hodinu po tom mi prišiel na fejsbúk tento článok zo zdroja, ktorý nesledujem a nikdy som nesledovala. Nepoznám osobu, vnímam len obsah. A správu “buď mierna”.
Rozhodujem sa nezariadiť sa podľa nej.
Neťahajte sa za prsty so starými bosorkami! To, že nerozdávam, ešte zďaleka neznačí, že viem len prijímať. 😉 Je to vec môjho rozhodnutia – a teraz sa rozhodujem inak.
Zbieram energiu na najbližšie šamanské putovanie. So mnou odteraz už len slušne.
P.S.: Svoju odvetu som urobila. Nepomohla; na ďalší deň sa rozsypala stránka Eprakone. Tak dobre; skúsime iný ťah a tentokrát otrčíme Univerzu prostredník. Uvidíme, či to zaberie. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor