Keď povieš “nejdem si myslieť túto myšlienku”, tak práve si myslíš túto myšlienku.

Keď povieš “idem deaktivovať tento srab”, tak vtedy ho nedeaktivuješ. Aktivuješ ho.

Takže ako deaktivovať tú myšlienku?
Tak, že aktivuješ inú myšlienku.

Abraham

Toto je jedna z najťažších vecí hocijakého učenia – naučíme sa, čo robiť, ale pritom sme ešte v starých vzorcoch správania. Naučíme sa, že máme “nemyslieť na zlé”, ale len čo sa niečo zlé dostane do nášho vedomia, začneme s tým bojovať, potláčať to, skúmať dôvody a “odstraňovať korene” – teda venujeme tomu pozornosť a energiu a posilňujeme to v našej vibrácii.

Ja som mala šťastie. V ktoromsi bode svojho “dávania sa dokopy” som mimovoľne objavila postoj “aj to som ja”. Zachovala som sa ako blbec, mykla som plecom, povedala som si “aj to som ja” a išla som ďalej. Bez ďalšieho venovania pozornosti svojmu zlyhaniu.

Neskôr som sa učila presmerovávať pozornosť na niečo príjemné, keď sa vynorilo čosi nepríjemné. Najčastejšie som to používala pri nočných morách, pretože pre ADHD ako ja (a to som sa dozvedela len nedávno) jeden zo spôsobov, ako sa moja psychika vysporadúva s “nekompatibilitou” s prostredím, sú práve nočné mory. Kedysi som ich brala vážne, rozanalyzovávala donekonečna, ale potom som dostala informáciu o tom, prečo sa mi snívajú, a tak keď zas nejaká príde, nenásilne začnem rozmýšľať o niečom peknom, dobrom a príjemnom. Analyzovať sa môže potom, keď už emocionalita (a teda energia) nočnej mory opadla.

Podstatné je nenechať emóciu prebrať kormidlo, inak zhmotňujete a posilňujete presne to, nad čím sa zavzdušňujete. Elektrická šnúra pre napájanie a dobíjanie blbých myšlienok, strachov, obáv a komplexov je totiž práve emócia, čo sa s nimi spája.