Polož si otázku: “Je to zábava? Je to ľahké?” A ak je odpoveď “áno, rozhodne!”, vtedy sa tou cestou daj.
Ak je však odpoveď čokoľvek okrem tohto, vtedy tvoja energia nie je vyladená a všetka snaha, ktorú do toho vložíš, za to nestojí.
Abraham
Obvykle sa tak správame – v začiatkoch. Niečo nás nadchne, ideme na vec… a po čase zisťujeme, že sa musíme siliť a zo situácie nedostávame to, čo sme si od nej sľubovali – uspokojenie. Spokojnosť. Uveličenie.
To preto, že túto otázku si potrebujeme klásť denne, nie len raz za čas… Naša energia sa priebežne mení a niekedy sa zmení spôsobom, že úplne vypadneme zo súladu s tým, za čím sa pachtíme! Vtedy ideme na rezervu a vyčerpávame sa.
Oveľa rozumnejšie je krátkodobo sa zastaviť, “dobiť si baterky” na niečom inom, čo nám spôsobí radosť, a potom pokračovať – ak nám náš pôvodný cieľ ešte stále stojí za to.
Pretože nezabúdajte – ciele sú hmotné, ale to, prečo za nimi ideme, je pocit, teda vec nehmotná… Ak sa slepo držíme cieľa, môžeme stratiť s očí pocit, čo sme si od neho sľubovali. Ak sa však priebežne udržiavame v tom pocite nezávisle od toho, či ideme za naím cieľom alebo nie, zhmotňujeme z vyladenia.
Výsledkom je, že sa “nebudeme cítiť dobre, až to dosiahneme”, ale sa budeme cítiť dobre po celej našej ceste k tomu pocitu – lebo ho sústavne zažívame. 🙂










Povedz svoj názor