Nemusím reagovať

V angličtine je rozdiel medzi respond a react. V slovenčine máme na oboje len “reagovať”. Pritom práve to “reagovanie” nám pôsobí často ťažkosti.

“Reagujeme” vtedy, keď nastúpime na pravidlá situácie alebo toho druhého a urobíme “odvetný” ťah. Áno, kto slovíčkarite, tak to “odvetný” som použila zámerne – odveta môže značiť odpoveď (odvetíme), ale aj pomstu. 😉

Jednoducho keď na nás niekto nahučí, zdvihneme aj my hlas. Keď nás urazí, cítime sa dotknuto. Keď nám ublíži, plačeme.

To je to “react”, reagovanie. Prijmeme nahrávku a podobne ju vrátime.

“Respond” je trochu iná forma reakcie – prijmeme nahrávku, pozrieme sa, čo je pre nás dôležité, a uhrávame si to dôležité. Niekto po nás začne húkať. No a čo? Mám chuť húkať? Prinesie mi to niečo? Nie… Tak ho nechám húkať a idem si po svojom – začnem čítať knižku, umývať podlahu alebo čokoľvek iné, čo mi niečo prinesie. 🙂

Niekto nás urazil. No a čo? Pripomenieme si, že práve nám ukázal, čo je zač pod maskou normálneho človeka. Ak uráža a my sme od prírody zvedaví, tak sledujeme, čo o sebe nám práve rozpráva – o svojich neistotách, o svojich hodnotách a o jeho vzťahu k nám. To nám niečo prinesie. Miesto obhajovania sa ho počúvame a učíme sa. 🙂

Niekto nám úmyselne urobil zle? Nerozplačeme sa… Urobil to preto, že si tým niečo uhrával. Čo jeho ťah vypovedá o jeho sebaobraze? Kde do nás potreboval udrieť? Tam sa totiž cíti sám nedocenený a slabý… A zasa pozorujeme a učíme sa. Nereagujeme, respondujeme. 🙂

“Respond” je stav, kedy naša reakcia sa riadi tým, čo je pre nás najlepšie. Nenabiehame na pravidlá hry, ktoré práve nastoľuje niekto iný, ale sa riadime našimi vlastnými pravidlami.

Toltékovia tomu hovoria “energetická bilancia”: energetická transakcia (=situácia, čo práve prebieha) nás musí stáť menej energie, než nám prinesie. Vtedy sme zareagovali správne.

A ak nám viac prinesie, keď na toho ksichta jedného ohavného sprosto nahúkame – tak do toho! 🙂 Svoju osobnú silu totiž nemeriame v osvietenosti, ale v energii. 🙂