Dnes nový úryvok zo Šípových žiab, z kapitoly 31, Začiatok hrôzy:

Ako len mohla?! Odrazu sa trpkosť premenila na poznanie. Mohla, lebo mala tú možnosť a mala tú povahu. Otázka neznie ‘ako mohla?’, ale skôr ‘prečo mohla?’ Mohla preto, že som jej to umožnila. Miesto toho, aby som ju odrezala od možnosti, očakávala som od nej, že sa ‘zvedomí’, že potlačí svoju prirodzenosť!

Tak je to, dievča… Tvoj jediný nepriateľ si ty sama tým, ako doslova vtískaš vládu nad svojím životom do rúk ľudí, čo majú vlastné problémy a bojujú s vlastnými démonmi!

A jediný spôsob, ako z toho von, je v každom okamihu svojho života si pripomínať, s kým máš do činenia, a vytvárať mu len také možnosti, ktoré ti neublížia.

V podstate ide o to, že máme vovychovávané niektoré celkom nefunkčné vzorce reagovania, ktoré nás oberajú o osobnú silu. Jedným z nich je predpoklad, že ak nám niekto robí zle, je na ňom, aby svoje správanie upravil.

Nie je to tak. Apelovanie na ohľaduplnosť iných stroskotáva v dvoch najčastejších prípadoch – kedy sa správanie ľudí riadi ich vlastnými nižšími motívmi a kedy svoje hranice zisťujú tým, čo všetko si voči nám môžu dovoliť.

Výchova nás učí nestanovovať si veľmi pevné hranice. Stačí pripomenúť tie biblické “kto do teba kameňom, ty doňho chlebom” či “nastav druhé líce”… Ani jedno neučí naše okolie, kde nás to bolí, čo už nesmú opakovať. Skôr ich to učí, že si sami seba nevážime a možno sa do nás s o to väčšou vervou beztrestne pustiť.

Ja som bola tiež tak nejak “biblicky” vychovávaná a moje precitnutie začalo v okamihu, kedy som za suseda dostala “aparátčika”. Snažila som sa k nemu správať slušne, susedsky – a odpozorovala som, že zakaždým, keď som ja kvôli “dobrým susedským vzťahom” cúvla, tak on urobil ešte o krok ďalej.

Až som si jedného dňa povedala “a dosť” a odmietla som cúvať, ba dokonca som prerušila kontakt a zabrala späť celú tú oblasť, kde som dovtedy cúvala. Pokúšal svoje šťastie, ale tentokrát narazil… To bolo ohovárania, udávačiek a šťažovania sa na všetkých možných (a nemožných) úradoch! Odrazu som bola “neprispôsobivý občan” – pretože som odmietala nechať sa utláčať.

Ale keď som držala svoje hranice naďalej, rok po roku sa to zlepšovalo a dnes už sa drží v rámci svojho pozemku. Kedy-tedy sa pokúsi poukázať, ako by sa on kontaktoval a ja odmietam, lenže ako spisovateľka mám dosť dobrý slovník na to, aby ho to zakaždým zabolelo 😉 …

Fakt je ten, že iní si voči nám dovoľujú len to, čo sa im v minulosti prepieklo – možno u niekoho iného a potom prvýkrát aj u nás.

Tak nedovoľte, aby vznikali “prvékráty”. O to, aby váš život bol životahodný, sa potrebujete starať vy sami. Nečakajte, že sa iní “zvedomia” – keby toho boli schopní, nebudú sa správať k vám ako divá sviňa! Miesto toho ťahajte ploty a držte ich pod miernym prúdom, aby každé narušenie narušiteľa zabolelo.

Alebo, ak môžete, celkom vylúčte narušiteľov zo svojho života.

 

Prístup ku knihe objednať na https://www.belangelo.sk/sipove-zaby/. Tam nájdete aj verejne prístupnú kapitolu 1.

Na Eprakone si môžete pozrieť citáty a úryvky z knihy: https://eprakone.org/category/sipove-zaby/.

Šípové žaby, 2025 © Sun Belangelo, ISBN 978-80-69077-01-0