V jednej z castanedovských skupín som zažila istý aha-moment, kedy cudzí človek dal do presných slov ten obraz, čo som sama nevedela uchopiť 😉 (áno, aj to sa stáva 😛 ).

Ktorýsi člen zverejnil citát zo Setha (cez Jane Robertsovú) k úmyslu/vôli. Bol to len opis, ale taký západniarskejší, takže jasnejšie vytváral obraz toho, s čím človek pracuje (a čomu dnes hovorím celkom vedome fokus). Bolo to v podstate to isté, len inými slovami, a chlapec pridal komentár “je zvláštne, že Castaneda a Seth písali v tom istom čase” (čo som si ja nikdy neuvedomila). A potom porečnil o tom, že niekedy sa mu zdá úzkoprsé zotrvávať len presne na Castanedovom učení.

Na to sa ozvala administrátorka skupiny Ligia a prišla s týmto:

“Ľudia majú tendenciu ‘hľadať niečo podobné’, keď ich cesta, ktorou sa pôvodne pustili, stratí svoj váu-efekt a začne si vyžadovať serióznu disciplínu. V tomto bode začínajú objavovať ‘podobné učenia’ a ‘lepšie vysvetlenia’, niečo ‘vhodnejšie pre nich’, kde sa môžu oddávať osobnej voľbe prístupu a osobnému zmiešavaniu praktík. Každý systém však má svoje vlastné magické nástroje (vrátane slov a predstáv/obrazov), ktoré treba uplatňovať dôsledne. To môže vyzerať ako úzkoprsé zotrvávanie a v niektorých prípadoch to tak aj môže byť, ale to nie je podstatné. Do tej istej miestnosti môže viesť viacero dverí, ale každé dvere majú svoj samostatný kľúč, čo ich otvára. Nijaký iný kľúč na tie dvere nebude fungovať. A tak isto nemôžeš vstúpiť do tej miestnosti súčasne cez viacero dverí. A to je vlastne všetko. Môžeš skončiť so zväzkom kľúčov a napriek tomu zostať pred zatvorenými dverami, neschopný vstúpiť.”

Pre istotu prikladám aj text originálu, pretože je pravda – a to som si uvedomila až pri prekladaní – že ako som to čítala prvýkrát, dostala som oveľa viac obrazov a informácií, ktoré som pri prekladaní už v texte nenašla. Možno to tak zapôsobí aj na ostatných:

People have a tendency to “look for similar ‘ when the path they have taken loses its initial wow effect and begins to demand serious discipline. At that point they begin discovering “similar teachings” and “better explanations”, something more “suitable to them” where they can exercise personal choice of approach and a personal blend of chosen practices. Each system however has own magical tools (including words and ideas) which need to be deployed consistently. This may appear as religious adherence and in some cases it may be so, but that is not the main point. Several doors may lead to the same room, yet each has a different key which opens it. No other key will work with that door. By the same token, you can’t enter that room simultaneously through several doors. That’s all there is to it. You may end up with a bunch of keys yet remain outside, unable to enter.

To, čo som z toho vytiahla, je efekt, ktorému sa hovorí “trend-hopping”, teda preskakovanie z jednej populárnej veci na inú a vytváranie si vlastnej “eklektickej” zmesi, ktorá sa “cíti” dobre – ale vysoko pravdepodobne nikam nevedie (alebo vedie k rozporom v poznaní), pretože 1. časť jednej cesty nenahrádza časť inej cesty (alebo sa skúste po diaľnici do Maďarska ocitnúť v Toronte) a 2. kombinovanie nás vedie odbočkami do strán miesto toho, aby postupne prehlbovalo tú hlavnú cestičku. Zostávame večne na povrchu, pretože to pod povrchom sa nám vidí “nevhodné pre nás”, pretože si to vyžaduje “disciplínu”. Stávajú sa z nás tak “Vševedkovia” – a súčasne “ničneovládatelia”. Nepraktickí vedátori, schopní pojednať o nesmrteľnosti chrústa, pričom nijakú nikdy nezažili. 😕

Samozrejme, hneď po poznaní – keďže jedna z mojich “odbočiek” sa volá pathworking 😉  – nasledovala otázka: nakoľko to platí aj na mňa? Som teda castanedovec – alebo nie som?

Odpoveď bola prekvapujúca: hoci sa ako castanedovec cítim, nie som ním! Začínala som taoizmom. Ale “plynúť” vám nepomôže, keď narazíte na suseda-eštebáka, ktorý po vás ide. Tak som hľadala “nástroj” a dopracovala som sa k chaos-magicku. Lenže ten bol len o rituáloch a málo o súvislostiach, takže sa pokračovalo šamanizmom až do chvíle, kedy sa ohlásili anjeli a začali mi sprostredkovávať energetický pohľad. V tom čase som už mala kúpeného kompletného Castanedu, lenže akosi som ho nedokázala čítať. Trvalo ešte tak dva roky anjelského učenia (=”týrania” 😉 ), než som sa pustila do Castanedu… a tam mi potom moje vlastné zážitky odrazu začali dávať zmysel, pretože Castaneda popisoval pre ne vhodný interpretačný rámec, ktorý mi dovtedy chýbal. Dovtedy som len zažívala, bohovala a nechápala. 😛

Takže nie, nie som castanedovec. Som primárne kanál pre Gabriela (s ktorým už zasa hovorím) a Castaneda je pre mňa len vhodný múdrejší a skúsenejší kamarát (s ktorým práve nehovorím, pretože som naňho urazená 😉 ).

Mne to posilnilo zistenie, že existuje len jedna cesta, z ktorej už nikdy nezídem, aj keby som zasa prerušila komunikáciu – pretože táto cesta sa mi postarala o priame zažívanie a perspektívu vecí, kým všetky ostatné boli len “nástroje”, aby som dokázala urobiť najbližší krok, keď som v niektorom bode svojej vlastnej cesty zaviazla.

Myslím, že vôľu som sa naučila používať dokonale 😛 .