“Pozitívne prináša synergiu. Negatívne synergiu neprináša. Vojna spotrebováva obrovské množstvo energie a zdrojov. Mier si vyžaduje len existovať.

Negativita ľudí navzájom vzďaľuje a rozdeľuje. Pozitivita ľudí zbližuje a spája.

Kedykoľvek ťa pochytia pochybnosti, zamysli sa, či daná vec rozdeľuje alebo spája. Zbližuje ľudí alebo ich odtláča navzájom?

A potom sa rozhodni, čo uprednostníš – to, čo predstavuje vyjadrenie jednoty, alebo to, čo udržiava ilúziu odlúčenosti.” — Bashar cez Darryla Anku

Z mojej strany – je to ako s tým koňom a tou vodou. Môžeš ponúknuť pozitivitu, ale nemôžeš toho druhého prinútiť prijať ju. Na pozitivitu (rovnako ako na negativitu) treba dvoch. Inak môžeš urobiť jediné: v rámci prichádzajúcej negativity sa môžeš za seba a svoj život rozhodnúť obrátiť negativite to najpozitívnejšie, čo v danom okamihu dokážeš. Voľne podľa “nezodpovedám za vnútorné nastavenie toho druhého, ale plne zodpovedám za spôsob, akým naň zareagujem a ako mu dovolím modifikovať moje vlastné nastavenie“.

Všimli ste si, ako vždy potrebujeme nejakého “nepriateľa”? V politike, v športe, v spiritualite… Vždy sa s niekým porovnávame, súťažíme, nevražíme.

Ako ľudstvo máme negativitu v génoch. Preto sa vlastne naše gény dožili do súčasnosti – “prebili” tie ostatné. A sú medzi nami aj takí, ktorí svoju hodnotu odvodzujú od toho, na úkor koľkých sa im podarilo presadiť.

A pritom, ako to povedala jedna úžasná autorka 😉 ,  “aj tí sviniari, aj tí hrdinovia – všetko si to len ty.”