Eprakone – ezoterika a spiritualita

V súčasnej spiritualite podliehame jednému javu – vezmeme situáciu, odinterpretujeme ju istým spôsobom a tento spôsob potom pomocou citátov šírime ako “perlu poznania” medzi ostatnými. A oni, hoci tú situáciu možno nezažili, sa naučia vidieť vec len istým spôsobom.

Včera som narazila na fejsbúku na citát, o ktorom nemôžem vyhlásiť, že je hlúpy. Nie; je to tak. Lenže okamžite ma v ňom niečo zarazilo (čo to vypovedá o mne? 😛 ) – vyjadrenie “som, ako by mali byť všetci ľudia”. Vyhlásenie seba za etalón “normálnosti” (alebo čohokoľvek iného, pretože táto sebainscenácia funguje s akoukoľvek inou témou).

Pritom si neuvedomujeme, že ezoterická definícia Boha je “Všetko-čo-je”. Všetko. V tom aj tí, čo nie sú takí ako ja. Nejaké oprávnenie existovať majú, pretože keby nemali, tak existovať nebudú. Ak Univerzu stojí za to “dýchať ich”, sú normálni. Len iní ako ja – ale rovnako normálni a sú presne takí, ako by mali byť. Plnia Univerzu nejakú funkciu.

Stretávam sa s tým u vegánov, ktorí diktujú ostatným, ako sa majú stravovať. U náboženských zoskupení, ktoré diktujú ostatným, v čo majú veriť. Ale prečo sú oni tí “normálni”? Lebo sa na vec pozerajú svojimi vlastnými očami.

Je “normálne” posudzovať ľudí, čo ma neohrozujú, podľa niečoho, čo je drahé mne (a možno len mne)? Alebo by bolo “normálnejšie” akceptovať, že ja som nejaký a tí druhí sú odlišní – a všetci máme právo byť sami sebou? Bez toho, aby nás niekto vyhlasoval za “nenormálnych” len preto, že… sa nás bojí?

Pretože o tomto to je – o strachu. O strachu, že moja pravda nemusí byť skutočne pravda, ak niekto iný vidí veci inak.

Príroda (a.k.a. Univerzum) nie je ľudsky ohľaduplná. Každý slúži ako potrava niekomu inému. Hovorí sa tomu “kolobeh energie”. Keď nechcem jesť zvieratá, je to moje rozhodnutie. Robím ho z dôvodu ľudskej emócie. Rovnako z dôvodu ľudskej emócie sa rozhodujem neubližovať slabším.

Ale nie je to “normálne” – je to len “ľudské” a človek je len súčasť prírody a rozhodne nie tvorca jej pravidiel.

Takže ak nebudúce budete cítiť nutkanie niekoho označiť za nevyhovujúceho, položte si miesto toho otázku: Proti ktorému môjmu predsudku sa práve prehrešuje? A potom skúmajte, či ten predsudok rovnako platí aj u vírusov, veľrýb či komárov. Ak nie… je to len náš postoj. A slovami jedného starého vtipu: Môžeš mať postoj, len neviem, na čo ti bude…