“Tvoje súčasné presvedčenia môžu zmeniť tvoje zažívanie sveta; dokážeš reštruktúrovať svoju “reinkarnačnú minulosť” presne tým spôsobom, akým dokážeš reštruktúrovať svoju minulosť v svojom súčasnom živote.” — Seth cez Jane Robertsovú

Nemýľte sa – nedokážete meniť fakty života. (Čo nie je celkom pravda, ale pre potreby bežného 😉 človeka toto vyjadrenie sedí dokonale.)

To, čo dokážeme meniť, je význam, ktorý sme minulosti prisúdili. Minulosť totiž zažívame podľa príbehov, čo si o nej rozprávame. A to, čo si rozprávame, máme pod dokonalou kontrolou… Môžeme to kedykoľvek zmeniť.

Ak nám to, čo si o svojej minulosti rozprávame, nerobí dnes dobre (“bola som taký babrák”, “nič som nedokázala”, “nemala som ani na tie základné veci”, …), máme plné právo to zmeniť tak, aby nám to robilo lepšie.

Z “všetci na mňa kašlali” sa môže stať “nemal som okolo seba prostredie, ktoré by ma podporilo”. Všimnite si – z absolútneho vyjadrenia sa stáva relatívne vyjadrenie, ktoré vracia moc späť do vašich rúk – vtedy ste prostredie nemali, dnes si ho môžete vytvoriť. Dokonca vám hovorí, čo máte robiť. 🙂 Život odrazu prestáva byť tiráda ukrivdenej Obete a stáva sa tým, čím pôvodne bol: Univerzum hovorí “choď a zhmotňuj”. Miesto pocitu bezmocnosti dostávame do rúk späť pocit moci.

A presne to isté platí aj o “minulých životoch”. Kto so mnou idete dlhšie, viete, že na “minulé životy” už dávno neverím. Verím na spomienky uložené na energetických vláknach, čo nás tvoria, a že naša pozornosť, keď lieta (napr. pri hypnóze alebo snívaní) sa k nim dokáže dopracovať.

Ale potrebujeme si ich preto aj prisvojiť?

Ak máte dnes pocit, že ste boli Jack Rozparovač alebo hrabě Drákula – boli ste nimi skutočne? Máte tú spomienku, pretože ste ju v “akaši” niekde vyhrabali. Ale je vaša?

Nuž… je i nie je. 😉

Záleží na tom, s čím sa identifikujete.

Ak sa identifikujete s Univerzom, tak potom všetko je vaše. (Zlodeji, pozor – tento uhol pohľadu pri obhajobe pred súdom neobstojí. 😛 ) Ako Univerzum ste všade súčasne a tak ste súčasne aj Jack Rozparovač, aj Matka Tereza. Aj Hitler, aj Kristus – a to všetko súčasne. A ste aj dinosaurus, aj nadýchaný obláčik bielej vaty, na ktorý sa ľudstvo premení po roku 7862. (Alebo červenej. Krvavo červenej, keď si zasa nejaký ksicht zmyslí, že niekomu inému vpadne do domu a vyvraždí ho. Naše dejiny sú až desivo vždy o tom istom. 😕 )

Ale ak sa identifikujete so svojím životom v tu-a-teraz, kde je vaše vedomie väčšinu času uložené, tak potom ste Jack Rozparovač nikdy neboli, lebo vaše terajšie vedomie žije v inej časovej rovine.

A keďže ste ním nikdy neboli, môžete vyhlásiť: “Ďakujem za takúto spomienku, ale ja ju neprijímam.”

“Karma” vybavená. 🙂

A to isté platí pre našu súčasnú “minulosť”. Niekde v paralelnej realite existuje práve teraz nejaký Jožko Mrkvička, ktorý vtedy urobil iné rozhodnutie a nenechal sa natlačiť do Obete. Tá možnosť tu bola – ale vy ste si v svojej identifikácii “zapli” tú Obeť. No tak ju teraz “vypnete” cez to, čo si o situácii začnete hovoriť, a preladíte sa do reality toho Jožka Mrkvičku, ktorý zo seba Obeť nevyrobil. Vaša vibrácia sa skokovo zmení a celý zvyšok vášho života si síce ponechá fakty, ale nie ich interpretácie. To, čo dodnes vytváralo vo vašich spomienkach reťaz zlyhaní, sa odrazu zmení na ojedinelé situácie, a obdobia medzi zlyhaniami sa vynoria zo zabudnutia a ukážu vám, ako dobre vám vtedy bolo. Odrazu miesto samých zlyhaní začnete vnímať aj úspechy a váš život sa posunie do inej vibračnej roviny, z ktorej sú prístupné úplne nové možnosti a reakcie.

“Ďakujem za túto spomienku, ale to dnes už nie som ja.”

Minulosť vybavená. 🙂