Dve lekcie poslednej doby

Minulý týždeň mi “dobehli” dve lekcie, ktoré už dlhodobejšie riešim.

Jedna z nich je, prečo ma toto Univerzum, tá “sviňa podrazácka”, ako ho nežne titulujem 👿 , posúva do situácií, kde ma v 90% prípadov nechá rozbehnúť a na poslednú chvíľu ma zablokuje ale tak strašne, že som sa už prestala rozbiehať, aj keď je cesta voľná a brána dokorán.

Doteraz som bola ochotná hľadať vinníka, ale nie odpoveď. Až tento týždeň som si niečo uvedomila.

#1: Diamant

Možno viete, že 30 rokov žijem medzi dvoma susedmi, čo sa kedysi rozhodli vyštvať ma z domu a rozdeliť si dom a pozemok medzi seba. (Viem to tak, že jeden z nich skočil na strategickú poradu k druhému a pretože sa rád počúva, len čo sa vrátil domov, vykvákal mi to cez plot. (=Vďaka za debilov tohto sveta.))

No a jeden z channelingov s Gabrielom mi dal nový návod, ako pristupovať k takýmto situáciám. Čo dobré mohlo chcieť Univerzum (a.k.a. “sviňa podrazácka”) tým dosiahnuť?

Tak si sedím na záhrade, premýšľam o susedoch, a odrazu mi to dôjde. Sedím medzi nimi ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Som sústavne vystavovaná tlaku.

Ja, jedináčik, ktorému zametali cestičku životom, synonymum mäkkosti a poddajnosti a nerozhodnosti a nízkej sebadôvery!

A čo to so mnou urobilo? Nerozmliaždilo ma to – stvrdla som na kameň. Nechcem sa chváliť, ale keď ma nechválite vy, tak vám to pošepnem – uhlie stvrdlo na diamant. 😛

Na to bol ten tlak dobrý.

(No dobre, ty sviňa podrazácka, tak keď už sme si to uvedomili – značí to teraz, že tlak prestane? 😉 )

#2: Energia tečie každú chvíľu inak

No a potom tu bolo zistenie z minulého pondelka. Mala som dohodnuté stretnutie, ešte pred tým kopec času, tak som šla dávať do poriadku stránku belangelo.sk, kde sa mi prestali automaticky prenášať nové články na fejsbúk. Ešte mi Jetpack (program, čo to obsluhuje) poslal správu, že som prekročila počet voľných prenosov a nech si zakúpim profesionálnu verziu. Na čo som sa vybrala hľadať iný zásuvný modul, čo to urobí miesto Jetpacku. Zadarmo.

Našla som nejaké, ale nedarilo sa mi ich rozchodiť. Moje znalosti IT sa končia zapnutím a vypnutím počítača a všetko zložitejšie sa vymyká obom mojim mozgovým bunkám (a zbytočne ich to dráždi). Chcelo to odo mňa potvrdiť napojenie na fejsbúkové konto. Potvrdila som napojenie – a vyhodilo ma to z fejsbúku forever.

Tak som sa šla znova prihlásiť na fejsbúk. Fejsbúk vyhlásil, že som sa pripojila z iného než zo svojho obvyklého zariadenia (a to je za posledných 30 rokov jediné – môj desktop), a poslal mi na mobil nejaký overovací kód, že ide o mňa.

Tak som šla hľadať mobil, čo nebola ľahká úloha, pretože už je asi 2 týždne vybitý. Našla som, zapojila som na sieť – a on sa nezačal nabíjať, ale aspoň žižinka svietila. Preniesla som ho teda na inú zásuvku – a tam už prestala svietiť aj tá žižinka. Skontrolovala som zásuvku, ale elektrina v nej bola, len mobil sa nechytal. Tak som ho vrátila na pôvodnú zásuvku. Žižinka začala svietiť znova, ale mobil sa mi zapnúť nepodarilo.

To už bolo treba odísť z domu, tak som všetko poodpájala s tým, že keď sa vrátim, skúsim znova. Ešte som rozmýšľala, či už nevypustil dušu akumulátor v mobile a či nepotrebujem nový “starecký” mobil, ale ovládla som svoju chuť dychtivo sa zavenovať šopovaniu elektroniky a rozhodla som sa, že po návrate bude pokus dva a až potom hysterické chaosenie.

Vrátila som sa domov. Dala som mobil nabíjať. Okamžite nabehlo nabíjanie. Bez problémov som ho zapla, nechala som si znova poslať overovací kód, zadala som ho na fejsbúku, ihneď ma prihlásilo do konta – a div divúci, okamžite sa obnovilo aj posielanie mojich článkov na fejsbúk!

Jednoducho sa “stal zázrak”.

A vtedy som si uvedomila, ako mi už roky vrčí Gabriel, že keď sa veci zaseknú a prestane sa dariť, že mám ísť robiť niečo iné. Tentokrát k tomu došiel aj vysvetľujúci obraz: dopoludnia som bola v nevhodnom energetickom víre. Čohokoľvek som sa chytila, to sa pobabralo. Po pár hodinách chodenia po vonku sa energia už znova rozhýbala inak a čoho som sa chytila, išlo ľahko a bez problémov.

Myslím, že toto posledné je celkom dobrý návod aj pre vás ostatných, čo sa deje, keď vám všetko padá z ruky, a čo vtedy robiť.

Len ma mrzí, že trvalo doslova roky, než som si to uvedomila. 🙂

2 thoughts on “Dve lekcie poslednej doby

  1. Super članok, je jedno kedy si na to prišla ale prišla. Podstate to prišlo presne v tedy kedy si na to bola pripravena alebo uvolnena aby tie informacie mohli prísť.
    Zurim ako pes, kľajem ako pohan. Nejak to predýchať a idem ďalej.

    Liked by 2 people

  2. mne sa páčia a zdajú aj poučné tie prúdy a víry v obrázku článku
    veľakrát sa cítim podobne ako Sun, s čelom rozplešteným na prekážke, alebo skôr takom chumáči prekážok, že sa v nich priam stratí pôvodný úmysel z toho pre čo som bol rozbehnutý,
    akoby náš plánovaný a pracne rozbehnutý prúd sa niekto zámerne snažil buď zastaviť alebo presmerovať inam – kam ale nepovie (“..sa dovtíp trdlo sám..”)
    inokedy sa krútim ako kačička v niektorom víre, ktorý nie a nie skončiť, a stačí keď niekde v tom Vesmíre prštekom zmenia iný tok, a aj ten “môj” vír sa zrazu roztratí v najbližšom toku, kačička sa utrhne a zas frčí..
    a koľkokrát si myslíme, že ten náš “tok” je podstatný, a možno nás nenapadne, že sme v toku ako vlas, súčasťou úplne obrovského pohybu, ktorý niekam smeruje, a ak je potrebný v ňom aj náš “vlas” tak nás zase ten “prštek z Vesmíru” zavráti (možno niekedy dosť surovo) naspäť do toku, nech nespôsobíme nejaký vír mimo trasy.. 🙂

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor