Dnes je tu spracovaný záznam zo staršieho seminára s Andrreou Hess (hlásila som sa aj do novšieho, ale nedostala som link a ak prijmem Basharovu tézu, že všetko na svete je synchronicita, pretože všetci sme tá istá energia, tak som tam asi nemala byť, lebo som na to nenastavila vhodné výhybky).

Tento pôvodný seminár sa volal Akashic Records: Manifesting Demystified, teda Akašické záznamy: zhmotňovanie zbavené mýtov. A presne o tom naozaj aj bol. 🙂

Jeho cieľom bolo vytvoriť v účastníkoch väčšie pochopenie, prečo nedosahujú to, čo chcú dosiahnuť, a ako využiť zákony Univerza na to, aby to dosiahli. A potom – ale až potom – ak sa rozhodnú toto poznanie uplatniť, začnú sa veci meniť.

Ideme na vec (moje poznámky popretkávané mojimi príbehmi):

O spirituálnych hľadačoch a spirituálnych robičoch

Z tohto je jasné, že niekoľko predpokladov už potrebujete naplniť. Už potrebujete vedieť, že ste božská energia v jej ľudskom živote. Takisto sa vnímate ako mocný tvorca svojich vlastných zážitkov cez slobodnú vôľu. Viete, že si vytvárate to, čo zažívate. A hádam aj viete, že si dokážete zhmotniť presne tú ľudskú skúsenosť, ktorú si želáte. Že máte k dispozícii celú božskú hojnosť a ak ju nevyužívate, nuž… „buď vôľa tvoja“ 😉 . (Inak, mimochodom, strašne dobrá knižka. 😉 )

Ak chceme niečo zhmotniť, potrebujeme pozdvihnúť vnímanie na novú úroveň, ktorá nám už neumožní pozerať na veci z miesta nedostatku.

Andrrea Hess: „V súčasnosti máme k dispozícii viac spirituálnych smerov než hocikedy predtým. Žiaľ, súčasne máme k dispozícii oveľa viac spirituálnych študentov a hľadačov než spirituálnych robičov. A tak vieme veľa porozprávať o zhmotňovaní či o tom, ako si tu duša vytvára svoje zážitky – ale nastal čas začať prestať rozprávať a začať robiť, teda využívať to v praxi. Nechcem, aby ste len mali ďalšie informácie. Topíme sa v informáciách – niektoré sú užitočné, iné sú len balast. Takže miesto informácií sa zamerajme na transformáciu.“

To značí: čokoľvek sa naučíte (tu alebo inde), potrebujete to prijať nie ako predstavu, ale ako poznanie, či to vo vašom živote chodí alebo nie – a to, čo chodí, premeniť na svoje každodenné rutiny, na obvyklý spôsob narábania s vecami a situáciami.

Ja sa tiež potrebujem z času na čas zastaviť a upozorniť sama seba: „Veď si predsa nejaká bosorka, nie? Tak prečo potom používaš ťahy, ktoré používajú obyčajní ľudia a ktoré neprinášajú očakávaný výsledok? Prečo všetko prenechávaš „náhode“ a nestaráš sa sama, aby sa to vyvinulo určitým smerom?“ A po každom takomto preslove sa tíško zahanbím a idem „bosorovať“ 😉 .

Toto je vec, ktorú musím robiť sama pre seba. Ani tí anjeli ma na toto neupozornia… pretože vedomá aplikácia poznatkov do života je výhradne naša doména. Na to nás predsa majú. 🙂

Čiže malá rada od Andrrey Hess: vykašlať sa na to, či nejaké učenie môže byť podložené dôkazmi alebo nie a ktoré učenie je „správnejšie“. Miesto toho skúšať všetko, čo sa dozvieme, a zistiť, či nám to nedokáže pomôcť dosahovať to, čo chceme, a teda aj istú úroveň spokojnosti a naplnenia.

A zasa Andrrea Hess: „Ak chceme posunúť iných do vyššej úrovne vedomia, potrebujeme začať používať spirituálne princípy v našom konaní a použiť ich na to, aby sme vytvorili výsledky, ktoré iní chcú dosiahnuť a preto sa pridajú. Inak len rečníme prázdne slová.“ (Asi si uvedomujete, prečo sem jej seminár dávam. 😉 )

Takže ak niečo chceme, nepotrebujeme viac informácií, ale len začať realizovať to, čo už vieme alebo tušíme.

Faktom zostáva, že dokážeme zhmotniť všetko, čo chceme.  Že sme mocnými tvorcami nášho ľudského zážitku. A napriek všetkému poznaniu týchto metafyzických východísk a vysokému stupňu vedomia máme ešte stále problémy v hmote – nedostatok, nepriazeň, zlé zdravie, rozhodené vzťahy, nenaplnené priania. Nevytvárame ten zážitok, ktorý si prajeme mať. Vo väčšine prípadov mávame pocit, že sme zavrzli na nejakom bode a nehýbeme sa vpred. Opakujeme tie isté staré vzorce nespokojnosti, pocitu obete, nedostatku prostriedkov, bojujeme s nadváhou alebo s chorobami. Možno už nezápasíme, ale sme zostali zavrznutí na „tolerovateľnej“ úrovni a nehýbeme sa vpred. A ak sme skutočne na vyššej úrovni vnímania, tak si pravdepodobne uvedomujeme, že si sami tvoríme tieto zážitky. Vidíme, že sme spoločný menovateľ všetkého, čo nás neuspokojuje. Znova a znova vytvárame napr. ten istý typ vzťahu, len možno s inými ľuďmi. Alebo si nájdeme vždy nejakú veľmi sľubnú prácu len na to, aby sa prísľuby znova nenaplnili a my sme nedosiahli spokojnosť. Alebo znova vyštartujeme nejaký biznis len na to, aby sme znova po čase stratili oň záujem. Znova a znova si priťahujeme tú istú situáciu.

Ak sme uvedomelejší, chápeme, že si sami vytvárame tieto začarované kruhy – len nerozumieme, že ako presne. Čím. Vždy sa totiž snažíme robiť veci „tentokrát inak“ – a napriek tomu skončíme s tým istý výsledkom. Nerozumieme tomu; prečo sa napriek všetkým snahám dostavuje zakaždým ten starý, neželaný výsledok?

Keď začneme pracovať s akašickými záznamami, to „prečo“ prestáva byť tajomstvom.

Ešte stále nebudeme mať 100% úspech pri zhmotňovaní, ale už budeme mať schopnosť rýchlo spozorovať, keď sa niečo nedarí, a okamžite zjednať nápravu. Chce to len naučiť sa sústreďovať sa na to, čo chceme, bez pochybovania o tom, či to dosiahneme – a to sa dá získať len opakovanými zážitkami úspechu.

V spirituálnej komunite je veľmi rozšírené, že sa ľudia obávajú pritiahnuť si do života niečo, čo nechcú. Môže za to sústavný tlak byť za každú cenu „pozitívny“ – myslieť len pozitívne myšlienky, pretože ak pomyslíme na niečo negatívne, mohli by sme si to pritiahnuť. Tým sa nútime do príliš pozitívneho stavu a nie sme autentickí; je to veľmi toxický ťah, lebo nám neumožňuje zotrvať v pravde toho, čo naozaj cítime. Príliš často sa vnútime do hyperpozitívneho postoja v situácii, ktorá až taká pozitívna nie je – pretože si myslíme, že to aj tak nedokážeme zmeniť. Tu nás falošná pozitivita priam znevýhodňuje – miesto toho, aby sme uznali svoju pravdu, premaľujeme ju na niečo ružovejšie. Je to prejav vnútornej neistoty a bezmocnosti. Necítime sa istí priznaním si pravdy o sebe a svojich pocitoch.

Má to aj bočný dopad – ak priveľa energie vrážate do toho, aby ste zostali za každú cenu pozitívni, znižujete tým svoju toleranciu. Z vlastnej skúsenosti. Nafejkujem hocijakú pozitivitu, chvíľku ju aj udržím – a potom príde atómový výbuch. 😕

My toho vlastne o Univerze narozprávame až nezdravo veľa. Napríklad že nás Univerzum vždy podporuje a že nám vždy drží chrbát. A potom príde neočakávaná situácia – a my z nej obviníme Univerzum. (Tiež z vlastnej skúsenosti; v tejto disciplíne som neodškriepiteľný majster sveta.) Alebo na to ideme spirituálnejšie: „Univerzum mi chce niečo povedať“, „Univerzum pre mňa presne toto nechce“ alebo „beriem to ako signál od Univerza, že niebrž niekoľvek“. Toto všetko len naznačuje, že moc nad nami má Univerzum, že ono ťahá za nitky – a že teda my abdikujeme na našu časť zodpovednosti ako spolutvorcovia.

Pravda je však taká, že Univerzum nechce nič od vás či pre vás, ale len reaguje na vás. Ak rozumiete tomu, ako vytvárate svoje výsledky, tak vlastne rozumiete tomu, že vy STE Univerzum. Chápete, že ste utvárateľ svojho vlastného zažívania, pretože celkom presne chápete, ako ste zhmotnili to, čo ste zhmotnili. A ak potom príde aj niečo neželané, celkom presne viete, ako ste vytvorili aj toto.

Takže ak sa nám v živote vyskytujú veci, o ktoré nestojíme, ak sme stále v hlave a búšime ňou do múra, ak stále zbiehame tie isté vzorce správania, tak nedokážeme vytvoriť nič iné než to, čo nás dnes rozčuľuje. Tí „vysoko spirituálni“ vám v takom prípade porozprávajú množstvo vysvetlení: „viem, že som si to z nejakého dôvodu pritiahol“ alebo „to musí byť pre mňa nejaká lekcia“ či „toto ma len pripravuje na niečo lepšie a väčšie, čo ešte len príde“. Hlavne to s tou „lekciou“ používame radi – umožňuje nám to cítiť sa menej, chybne, nedokonale. Zvláštne, že keď sa udeje niečo úžasné, nikto z nás nezačína meditovať nad tým, akú „lekciu“ to pre nás obsahuje – proste si to len vychutnávame!

Andrrea Hess: „Takže lekcie zjavne musia byť proti našej vôli. Ak sa ma pýtate, tak to je poriadne sadistická škola! Táto lekcia bude hnusná, neviete poriadne, čo za lekciu to vôbec má byť, musíte len trpieť, kým vás neosvieti a neuvedomíte si, o čom to je… Ľutujem, ale Duch takto nefunguje. Život nie je škola – samozrejme, pokiaľ sa sami nerozhodneme, že školou je.“

Niektorí ľudia sa rozhodnú, že život je bojisko a všetko je to o zápase a prekonávaní prekážok. Iní sa rozhodnú, že to je maturita, kde potrebujete dokázať, že to zvládate, kde sústavne potrebujete dokladovať svoju hodnotu a schopnosti.

Andrrea Hess: „Ja osobne nemám záujem, aby môj život bol škola, bojisko či maturita. Ja sa rozhodujem pre zábavný park.“

Podstatné je jedno: Potrebujeme si priznať, že nemáme potuchy. Netušíme, či to je lekcia, Dúfame, že to je znamenie. Takže všetky naše výhovorky o lekciách a znameniach a zásahoch Univerza do našej cesty slúžia len na to, aby sme sa cítili lepšie, keď sa vyskytne niečo neočakávané a keď nedosahujeme tie výsledky, čo by sme chceli.

Naša falošná pozitivita má za cieľ dostať nás do stavu, kedy sa cítime v pohode s tým, že nevytvárame to, čo by sme chceli. A to nie je v poriadku. Sme predurčení vytvárať to, čo chceme. Sme božské bytosti a „buď vôľa tvoja“. Sme predurčení na to, aby sme vytvárali podľa našej potreby.

Takže poďme na to. Prvá vec, o ktorej budeme hovoriť, je karma. Téma karmy je hodne nepochopená a potrebujeme na ňu zmeniť názor. Ľudia sa naučili na karmu nazerať ako na „trest“ za niečo, čo možno kedysi popáchali – teda ju vnímajú negatívne. Považujú ju za „opicu“ po minulosti, ktorú potrebujeme pretrpieť.

To nie je pravda.

Karma

Karma je v podstate čosi ako „najlepší kamarát“ zhmotňovania. Karma je dokonalý energetický systém, ktorý odráža energetickú kvalitu toho, čo práve je, do energetickej kvality jeho dopadu, teda toho, čo príde. Je to mechanizmus, ktorý kombinuje všetky zákony Univerza – a je dokonalý. Funguje bez prestania pre každého rovnako a nemá „výpadky“. Je ako zemská príťažlivosť – neustála.

A funguje pre všetkých rovnako. To, čo vysielate, to, aké voľby robíte, k vám prinesie určitý vibračne zhodný výsledok. Zožnete, čo ste zasiali. Čiže ak robíte rozhodnutie z pocitu nedostatku, pritiahnete si nedostatok. Ak robíte rozhodnutie z lásky, pritiahnete si lásku, ak robíte rozhodnutie zo strachu, pritiahnete si strach, ak robíte rozhodnutie z núdze, pritiahnete si núdzu.

Tento systém je predvídateľný a dokonalý v tom, ako sa nemení. Problém nastáva tam, kde mnohí s nás robia svoje voľby už po mnoho životov tým istým spôsobom, teda používajú tie isté vzorce rozhodovania. Sú pre nás také prirodzené, tak veľmi sa stali definíciou toho, kto sme, že si ich už vôbec neuvedomujeme – s jedinou výnimkou: keď sa znova a znova dostavujú ako nechcené alebo pobabrané výsledky. 😉 A potom máme pocit, akoby sme si otĺkali hlavu o neviditeľný múr a večne zlyhávali.

Na povrchu náš život vyzerá, ako keby sme robili všetky veci správne, akoby sme skutočne vyskúšali už všetko. Skúšame nové veci, konáme – a vždy sa to niekde pokazí. Je to frustrujúce a nanič a oberá nás to o dôveru.

A nezávisí to od toho, nakoľko spirituálne uvedomelí sme!

To, čo sa s nami skutočne deje, je, že sme si vyvinuli masívnu slepú škvrnu voči týmto veľmi starým a veľmi zabývaným vzorcom rozhodovania sa – pretože doteraz sme to robili tak, život od života. A vlastnosťou slepých miest je, že ich nevnímame. Myslíme si, že veci robíme po novom, ale keby sme sa na to pozreli zo širšieho uhla pohľadu akašických záznamov, zistili by sme, že energetický vzorec toho, čo robíme, zostáva stále rovnaký, čím dostávame stále to, čo sme dostávali odjakživa.

Rôzne dimenzie „ja“

Teraz sa poďme pozrieť na multidimenznosť. To je ten „iný, širší uhol pohľadu“. Keď sa dostaneme do hmoty, naše vedomie je zakotvené do tejto tretej, fyzickej dimenzie. Naše telo je treťodimenzný aspekt celej našej energie (teda aj tej mimohmotnej časti z nás). No a pre naše telo je vždy „teraz“. Môžeme sa pohybovať v priestore a čase, ale pre nás je vždy „teraz“ v sekvenčnom svete, kde niečo je pred „teraz“ a niečo iné je po „teraz“.

Štvrtá dimenzia je dimenzia našej mysliacej mysle 😉 a nášho ega. A našou mysľou dokážeme cestovať časom – aspoň niekedy. Môžeme cestovať do možných budúcností (čomu hovoríme „plánovanie“), ale aj do minulosti (čomu hovoríme „spomínanie“). Potrebujeme našu myseľ, aby sme boli schopní konať – inak by sme nevedeli, aké potraviny kúpiť a kedy začať variť, ak chceme niečo večerať. A keby sme neboli schopní spomínať, nikdy by sme sa nepoučili z našich skúseností a nikdy by sme sa nenaučili nové zručnosti.

Na druhej strane, existujú isté obmedzenia, nakoľko môže naša myseľ cestovať v čase, kým sme zakotvení v svojom fyzickom tele – až kým sa nenaučíme tieto obmedzenia prekonať tým, že sa naučíme dosahovať akašické záznamy.

Akašické záznamy sú v svojej podstate „denníky“ piatej dimenzie, v ktorých sú poukladané záznamy o všetkých voľbách a rozhodnutiach, ktoré naša duša kedy urobila.

Ja pracujem s akašickými záznamami cez channeling, prípadne cez jeho „obraznú“ verziu, šamanské putovanie. Jednoducho sa posuniem do spojenia s tým energetickým „zvyškom z nás“, pýtam sa a dostávam odpovede. Toto „kecavé“ spojenie je mi osobne najbližšie. Dôležité je však napájať sa z najvyššej možnej momentálnej vibrácie, aby sa do toho nepremietli naše každodenné predsudky a nevraživosti, ktoré nám potom znemožnia vnímať naše vlastné vzorce správania a budú nás vracať späť do bezbrannej “obete”.

V piatej dimenzii neexistuje čas ani priestor. Akašické záznamy sú informačná diaľnica piatej dimenzie a spirituálnych (=mimohmotných) sfér. Nie sú jedno určité miesto; podobajú sa skôr na internet – obrovskú, vzájomne poprepájanú a všeobecne prístupnú sieť. Všetko, odvšadiaľ a okamžite, nezávisle od fyzického umiestnenia. Internet je vlastne naša treťodimenzná reprezentácia akašických záznamov, ktorú sme vytvorili, keď sa posunulo naše vedomie na tejto planéte výrazne vpred.

Ja mám celkom čerstvú spomienku na akašu z jedného z posledných šamanských putovaní. Bola som nejaká skleslá a Carlos sa ma asi rozhodol rozptýliť, tak ma vzal „niekam“ (netušila som, čo to bude). Tu je môj záznam:

Ocitli sme sa v akejsi hale plnej kníh, s vysokánskymi stenami a kupolovitou skleníkovou strechou. Bolo tam krásne a akosi jagavo-iskrivo, ako keby sa vo vzduchu vznášal diamantový prach.

Spýtala som sa ho, že čo to ako je, toto miesto. Povedal, že akaša. Potom sa obraz odrazu rozkýval a zhmotnil sa späť do trochu menšej knižnice a Carlos povedal, že to sú jeho knižky. Pozerala som naokolo, muselo ich tam byť milión aj viac, len som vydýchla a spýtala som sa ho, či to sú všetky preklady jeho kníh. Zasmial sa, že to nie sú knižky, čo vydal, ale jeho “knižky” že sú jeho príbehy a toto že je miesto v akaši, kde je uložený jeho život.

Spýtala som sa, či aj ja mám také miesto. Prisvedčil a povedal mi, nech sa sústredím na svoje knižky. Napríklad na tie, čo som vydala v 3D podobe. Že to mi uľahčí dostať sa tam.

Tak som sa sústredila a mala som pocit, že ma to ťahá niekam doľava a trošku nahor, ale nie veľmi ďaleko od Carlosovej knižnice. Bola to zasa oblá miestnosť s vysokými stenami a plná knižiek, ale mala iný strop – miesto kupoly sa hore otváral obrovský lievik nahor, akoby oblačný vír.

Obaja sme to prekvapene sledovali. Carlos povedal, že také niečo ešte nevidel. Chcela som do toho vletieť, ale zadržal ma, až kým som mu nesľúbila, že sa tam nepohrabem. Tak sme si len ľahli na podlahu a zízali sme nahor do toho víru a odrazu som vyhlásila, že mi pripomína prechod do Neba. Carlos prisvedčil.

A keď sme tam tak mierumilovne ležali a pozorovali sme to, vošiel do mňa odrazu čert a bez varovania som vyletela nahor, priamo do toho lievika. Carlos protestne vykríkol a letel za mnou. Zakričal na mňa, nech ho chytím za ruku, že on naskočil na moju energiu a sám taký rýchly nie je. Tak som ho vzala za ruku a on sa ma okamžite snažil stiahnuť nadol a kričal, nech sa vrátim – lenže mne sa nechcelo.

Už sme boli skutočne vysoko, keď tu som odrazu dostala pocit, že viem, kam to vedie – do tej ružovooranžovej žiary, kde strácame identitu. A keď už som vedela, kde to skončí, odrazu ma to prestalo zaujímať. A v tom istom okamihu sa mi v hlave ozval hlas: “Okamžite sa vráť!”

Poslúchla som a vrátili sme sa s Carlosom nadol. Dobre mi vynadal, že sa na moje slovo nedá spoľahnúť. Povedal, že aj on po celý čas počul ten hlas, že sa máme vrátiť, že preto ma ťahal nadol.

To je všetko, čo si ešte pamätám.

Všetci sme napojení na akašické záznamy, pretože všetci máme dušu. V tomto bode sa niektorí ľudia začínajú obávať, či im ktokoľvek tým pádom môže vliezť do ich akašických záznamov. Nie, nemôže. Sme síce napojení, ale nemáme „prístupové údaje“ do databáz iných ľudí – pokiaľ nám ich sami nedajú.

Nemôžeme vliezť do akašických záznamov iných ľudí. A navyše je to hnusné a neetické. 😛 (Lebo to sú presne tie veci, ktoré udržia ľudí od lezenia do akašických záznamov iných.)

Jediná výnimka z tohto pravidla sú súčasní partneri a nedospelé deti. (Rátam, že vlastné.)

V tomto to ja poznám inak… Ak sme dôslední a priznáme si, že sme všetko tá istá energia, čo sa momentálne cíti ako „ja“, vyplýva z toho jedno zistenie – iní ľudia neexistujú. 🙂 Ak sme energia, máme prístup k tomu zvyšku z nás nezávisle od toho, akú fyzickú interpretáciu (=ľudský život) práve máme alebo nemáme. To potom vedie aj k predstavám, že v minulom živote sme boli Cézar, pretože pri regrese sme to zistili. Nie. Cézar s nami zdieľal niektoré energetické vlákna, čo nás tvoria, a ako sme sa vymanili z predstavy „ja som len ja“, začalo sa naše vedomie pohybovať po týchto vláknach a narazilo na Cézarovu „knižnicu“. Toltékovia tomu hovoria, že sa posunul náš kotviaci bod a ukotvil nás v inej realite. 🙂 (Tu by bolo asi vhodnejšie použiť anglické „assemblage point“, teda „montážny bod“, pretože doslova okolo nás „zmontoval“ realitu súdruha Cézara.)

Takže poďme späť na to, ako nám akašické záznamy pomáhajú pochopiť naše energetické vzorce. V akaši niet lineárneho času, takže celá naša história je nám prístupná. Takto si vieme pozrieť všetky tie veľmi staré, vrodené vzorce, ktoré si dnes neuvedomujeme. Kým sme v tretej a štvrtej dimenzii, pohybujeme sa v nich a na tie isté príčiny dostávame stále rovnaké následky a neuvedomujeme si to, ale z pohľadu akaše náhle dostávame „pohľad zhora“ a vnímame celý vzorec až späť do doby, kedy vznikol. Nielenže vidíme energetickú podstatu našich rozhodnutí, ale aj dostaneme porozumenie pre to, prečo ich robíme. Takže z energetickej perspektívy piatej dimenzie potom vidíme, ako a prečo vytvárame to, čo vytvárame.

Tým sa zbavíme nášho slepého miesta a vieme sa rozhodovať po novom. Tým sa zbavíme aj pocitu obete, ktorý máme, kým nerozumieme, prečo sa nám do života zhmotňujú nevhodné alebo nechcené situácie. Prestáva predstava, že nám Univerzum vpadlo do chrbta. To by sme nedosiahli, keby sme sa snažili porozumieť len z fyzickej či mentálnej úrovne. Príliš dlho nás predovšetkým organizované náboženstvá odúčali od predstavy, že máme nejakú spirituálnu moc. Keď si ju teraz nárokujeme späť a sprístupníme si informácie, čo sú nám k dispozícii, odrazu dostávame kontrolu nad naším prežívaním.

Andrrea Hess: „V čase, kedy som sa ja učila čítať akašické záznamy, tak som bola vzdelávaná celkom odlišným štýlom od toho, čo sama učím dnes. Učili ma, že tu sú tieto „negatívne sily“ a snažia sa „znížiť svetlo vedomia tohto sveta“ a že „pracovníci svetla sú cieľom negatívnych síl“ a že všetko je „jedna veľká bitka“. Toto nie je pravda – a to ani okrajovo. Celé je to absolútny nezmysel. Tento prístup vytvára len zbytočný strach a pocit bezmocnosti a obete – a takisto je to veľmi pohodlný spôsob, ako z našej neschopnosti zhmotniť si želateľné obviniť niekoho iného (“temné sily”; nikdy nezabudnite na temné sily 😉 ). Ešte i dnes dostávam e-maily od ľudí, čo mi píšu, že sú na nich napojené negatívne entity a bránia im vytvoriť to, čo chcú. Iste, nejdem tvrdiť, že negativita neexistuje. Ale negativita nie je nejaká vonkajšia sila, ktorá po vás ide. V tomto jednom som skutočne rigorózna – negativita existuje, pretože ju tvoríme v našich životoch my voľbami a rozhodnutiami, aké robíme. A to značí, že ak sme ju vytvorili, vieme ju aj od-vytvoriť, teda zrušiť.“

Ešte aj dnes je veľa ľudí upätých na tento starý, delivý spôsob vnímania – existuje pozitívna sila (Boh) a existuje aj rovnako silný protivník, negatívna sila. Medzi nimi dvomi prebieha sústavný boj a my, chudáčikovia, sme zavrzli v strede a bojuje sa o naše duše a fackajú nás sprava i zľava. Snažíme sa slúžiť pozitívnej sile, ale tá negatívna nás blokuje.

Ale to nie je tak – my si vyberáme, a to vibračným vyladením, z ktorého tvoríme! Pozitívne i negatívne sú vyvážené a oboje nám je v každom okamihu rovnako prístupné. To je sila voľby – môžeme vytvoriť v našom živote pozitívne alebo negatívne dopady. Hovorí sa tomu „slobodná vôľa“.

Vezmite si prírodu. Všetko v nej má svoj poriadok. Jablká neporastú na ružiach, slnko nebude vychádzať na západe, zemská príťažlivosť nebude jeden deň fungovať a druhý nie, zo žaluďa nevyrastie hruška. Všetko má svoj poriadok, len my, ľudia, si myslíme, že sa mu vymykáme. Že sme niečo špeciálne a keď niečo chceme, náhodou to vyjde, alebo aj nie. Lenže aj my sme súčasť prírody a platí pre nás tá istá kauzalita ako pre ten zvyšok. A kauzalita znamená príčina -> následok. Nič sa nám nedeje náhodne. Nijaká “negatívna sila” nám nejde po krku. Univerzum nám nepodráža nohy.

Kedysi, kým sme nerozumeli princípu búrok, tak blesky boli prejav hnevu bohov. Dnes chápeme princíp za elektrickými výbojmi a nemáme z toho už koho obviniť. Musíme si začať rozprávať iný príbeh. Ak to neurobíme, nepreberáme za naše príbehy zodpovednosť – a pretože zodpovednosť a moc idú ruka v ruke, tak sme tým pádom aj bezmocní.

Preto si treba pripustiť, že sme si vytvorili presne to, čo sme si vytvorili – bez bočných zásahov a náhod a nepriazne osudu. Netvrdiť, že niečo sme si vytvorili, kým niečo iné „sa nám prihodilo“. Nie je to príjemná predstava a ťažko sa pripúšťa (ja s tým bojujem už 20 rokov), ale je to jediná cesta von.

Andrrea Hess potom rozpráva príbeh, ako jej učenie Soul Realignment pomohlo jednej žene dať si do poriadku vzťahy. Bola veľmi úspešná podnikateľka, ale akosi si nevedela udržať partnerov. Našla si ich a vyzerali, ako že nechcú nič iné, než trvalý vzťah, ale len čo sa dostali do vzťahu, zistili, že na to nie sú pripravení. Takže žena prišla za Andrreou. Spoločne zistili, že kedysi v nejakom minulom živote chcela robiť charitatívnu prácu, ale jediný spôsob, aký vtedy mala, bolo stať sa mníškou. Takže sa vtedy rozhodla, že aby mohla robiť charitatívnu prácu, vzdá sa vzťahov a rodiny. A tento vzorec bol u nej funkčný ešte dnes. Pretože podnikala a dobre zarábala, mohla dávať viac a viac na charitu. Lenže… čím viac na charitu dávala, tým sa jej vzťahy zhoršovali! Charita totiž u nej bola spojená s celibátom. Bolo to nastavené na buď/alebo; nemohla mať oboje. Museli najprv vyčistiť zvyšky negativity z minulej voľby, aby sa veci dali do poriadku.

Keď chcete úspešne zhmotňovať, potrebujete na to dve veci: vedomie (v zmysle: uvedomovať si, čo sa práve deje a ako to zapríčiňujeme) a zodpovednosť (v zmysle: preberať zodpovednosť za to, čo zapríčiňujeme). To je rovnica zhmotňovania:

vedomie + zodpovednosť = moc.

No a tým sme sa dostali na koniec seminára s Andrreou Hess a aby to nebolo len poučovanie bez východísk, mám pre vás dve “východiskové” 😉 možnosti:

Prvá z nich je júnový Mastermind, ktorý som avízovala už včera. Ten pomôže vybabrať aspoň so súčasnými nevhodnými energetickými vzorcami.

No a koho skutočne oslovil kontakt do akaše a lúskanie minulosti, z mojej strany vám môžem ponúknuť kurz channelingu. Najbližší vyštartujem v septembri a bude trochu iný ako doterajšie kurzu channelingu, pretože bude prebiehať v troch úrovniach: začneme automatickým písaním, aby sme získali istotu z kontaktu s akašou a dôveru v tento kontakt, budeme pokračovať kreatívnou vizualizáciou a skončíme priamym kontaktom cez pocit.

Pokiaľ o tento kurz máte záujem, dá sa vopred prihlásiť už dnes.