Eprakone – ezoterika a spiritualita

Je jedna vec, čo nás odrezáva od šťastia a hojnosti tohto sveta – a sme to my sami. Je to naša definícia toho, kto sme a čo je pre nás možné. Táto definícia vznikla tým, že sme niečo niekde počuli a dopočuli sme sa, že “to je tak”. Alebo sme niečo zažili (raz v živote, pripomínam) a zovšeobecnili sme to na zásadu “pretože sa to stalo, tak to je tak”. A potom sa čudujeme, že sa dobré veci dejú len iným… No preto, že na ne pozeráme znútra našej osobnej bubliny a neprepúšťame k sebe nič, o čom si nemyslíme, že “to sme my” a že “to je tak”.

Nastáva čas pustiť sa do rozpúšťania našej osobnej bubliny. Tá nás možno chráni pred nepríjemnými zážitkami (v podobe našej zóny komfortu), ale súčasne nás odstavuje od toho dobrého, čo je tesne mimo nášho dosahu.

Neumožňujeme tomu, aby to preniklo k nám.

Ako túto bublinu rozpustiť? Tým, že využijeme energiu prostredia, ktoré sa práve okolo nás poskladalo. Ak nie je najlepšie, nikde nie je písané, že potrvá večne… Naša úloha nie je čakať na “príhodnejšiu dobu”, ale začať rozpúšťať už tu a teraz, s tým, čo práve máme k dispozícii. Jednota so zvyškom Univerza je – rovnako ako čokoľvek iné – akoby “sval”, čo treba trénovať a zaťažovať viac a viac.

Je na nás, aby sme začali v drobných krokoch prekračovať definíciu “toto je možné”. Tým, že si trúfneme na niečo, čo nám až také možné neprichodí. Neviažme na to emóciu – pripomeňme si, že si budujeme sval, a akýkoľvek výsledok dostaneme, je tu na to, aby sme sa z neho naučili. 🙂 Ak niečo očakávame a to nevyšlo – nuž, prečo sme to očakávali a ako potrebujeme svoje očakávanie upraviť nabudúce, aby k nám dostalo lepší výsledok?

Univerzum reaguje na našu energiu. Ak bude uzavretá, nemá prečo snažiť sa k nám dostať to dobré.

No tak ju otvorme.

Čokoľvek sa bude diať, hľadajme jeho zmysel. Nezastavme sa na hodnotení, či je to dobré alebo zlé a či nám to vyhovuje alebo nie… ale hľadajme spôsob, ako dať dianiu zmysel z dlhodobého hľadiska.