Aby sme sa necítili takí slabí a bezmocní (a bezcenní) v tomto svete, potrebujeme okolo seba ľudí. Potrebujeme niekam patriť. A na to, aby sa ľudia okolo nás pozbierali a držali, potrebujú k nám mať nejaký vzťah.
A tak sa stávame vzťahovo orientovanými a tých, ktorí sú cieľovo orientovaní, vnímame ako “dravcov” alebo “supov” (to posledné som si požičala z jednej ezo skupiny, kde tak označili každého, kto neodkvapkáva preciťovaním 😛 ).
Samo o sebe nie je na vzťahovej orientácii nič zlé – len je neprirodzená. V svete “tam vonku”, na stepi, v lesoch alebo kdekoľvek mimo nášho okruhu vzťahov, potrebujeme byť kompletný človek – s tými vzťahmi a srdcom, i s tými cieľmi a rozumom. Potrebujeme jedno, aby sme prežili, a to druhé, aby sme sa v svojom živote cítili dobre.
Ale hovorí sa ešte jedno – že človek sa stáva priemerom piatich ľudí, s ktorými je najčastejšie v kontakte. Stáva sa takým ako oni. Myslí podobne. Prežíva podobne. Vníma podobný výsek reality. Preto je dôležité mať medzi svojimi piatimi ľuďmi aspoň troch “kompletných”, ktorí vedia zareagovať tak srdcom (lebo cítia), ako aj mozgom (lebo nejaký majú 😉 ).
Takže neodvodzujte svoje šťastie od toho, či vás majú radi všetci – pretože vždy sa nájde niekto, komu sa nebude páčiť farba vášho hlasu, tvar vášho srdca, veľkosť vášho zadku… alebo, čo je ešte horšie, vaša preferencia v danej situácii buď myslieť, alebo cítiť! Vždy budete svojou schopnosťou “byť kompletný” niekoho ohrozovať – niekoho, kto kompletný byť nedokáže.
Miesto toho si k sebe hľadajte prostredie, kde vás akceptujú s vašou krásou i ohavnosťou, vaším géniom i šialenstvom. Len takto sa dokážete pohnúť v živote vpred a poznať radosť z nového a objavovať, na čo všetko ešte máte.
Citát z našej FB skupiny Báječné baby na lietajúcich metlách.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor